rozumný príd.
1. uplatňujúci v konaní múdru rozvahu, rozum, správajúci sa podľa rozumu: r. človek, r. hospodár, r-é dieťa, r-á bytosť, osoba, r. tvor;
2. podložený múdrou rozvahou, vychádzajúci z múdrej rozvahy: r-é slovo, r-é dôvody, r. úsudok; r-á životospráva; r. plán, nápad, r-á rada; To je rozumná reč (Kuk.) správna, priliehavá, vhodná;
rozumne prísl.: správať sa, konať r., rozprávať, hovoriť r., žiť r.;
rozumnosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto je rozumný: Vieme, že rozumnosť nie je výlučne k mužským pripútaná. (Šolt.)