Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rožok -žka, rožtek -a m.

1. zdrob. k roh (význ. 1): slimačie r-y parožky, tykadlá

2. výčnelok: r. periny

3. druh pečiva v tvare (zahnutého) rohu: r. s maslom; vanilkové r-y drobné pečivo

4. podlhovastý zahnutý zemiak

● expr.: → vystrčiť r-y; narástli mu r-y, → rohy;

rožkový, rožtekový príd.: r. tvar

rožok, rožka pl. N rožky, rožtek -ka pl. N -ky m. zdrob. (malý roh)

rožok rožka pl. N rožky m., rožtek -ka pl. N -ky m. (druh pečiva)

roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nároží • uhol: uhol ulice

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • hrana: hrana stola • cíp: cíp vreckovky

3. p. kút 1 4. p. rohovina

rožok 1. druh pečiva podlhovastého tvaru • rožtek: rož(te)ky s maslom a medom

2. p. roh 2, výbežok

rožtek 1. p. rožok 1 2. p. roh 2, výbežok

výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)

rožok, -žka i rožtek, -a m.

1. zdrob. malý roh: Slimák, slimák! Vystrč rožky, na parožky! (riekanka) Odrazu mesiac vystrčil svoj rožtek spoza kulís mrakov. (Gráf)

● hovor.: anjel s rožkami čert;

pren. žart. o zlom dieťati; vystrkovať, vystrčiť, ukazovať r-y ukazovať, ukázať pravú povahu, začať sa správať nespratne; narástli mu r-y stal sa sebavedomý, namyslený;

2. vyčnievajúca časť niečoho, výčnelok, roh: r. zástery, r. periny, r. obrusa

● hovor. žart. v každom r-u trošku zo všetkého trochu; mať v r-u byť opitý, mať pod čapicou;

3. druh pečiva tenkého, obyč. zahnutého tvaru;

4. rožky druh zemiakov podlhovastého, zahnutého tvaru;

rožkový príd. majúci tvar rožka: r-é zemiaky;

rožisko, -a -žísk str. i m. zvel.

rožok¹ i rožtek¹ m.
1. csl menší tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niektorých cicavcov: Ťeľaťu sa kolú roški (Medvedzie TRS); Kozički, otvorťe mi dverká, ňesiem vám na roškách senka! (Devičie KRU); Akia pekňia roški má to ťele! (Revúca); Zastrelil som pekniho roháša, a mal vera i pekňa roški (Roštár ROŽ); Mávali zme s kravi roch, rošček (Beluša ILA); Srňe_dzhadzuje roški (Návojovce TOP); Koza ma mali roški (Bracovce MCH)
F. naruosľi mu roški (Rim. Píla RS), riadni roški mu narošľi (Trebišov) - začal svojvoľne, sebavedome konať (o uvoľnenej disciplíne, morálke); vistrkuje roški (Lapáš NIT) - prejavuje neprimerané sebavedomie; ukazuje svoje zlé stránky; angel s roškami (Dl. Lúka BAR) - o nezbednom, nevychovanom dieťati, príp. zlom človeku; už má v rošku (Revúca) - je podnapitý; dám ťa na kozí rožek (Brodské SKA) - dám ti nohy za hlavu a zbijem ťa (pohrozenie deťom)
2. dva páry výrastkov, tykadiel na hlave slimáka v podobe malých rohov, v ktorých sú umiestnené oči a čuchové a hmatové orgány: Slimáčku-máčku, vipudž roški! (Malženice HLO); Śľimag ma roški (Dl. Lúka BAR); Ňerušaj toho śľimaka, ta ci ukaže roški (Bracovce MCH)
3. pomôcka vyrobená z kravského rohu (novšie i plechová forma v tvare rohu) slúžiaca na
a. csl nadievanie plnky do klobás a jaterníc: Po rošku sa pchalo (Ábelová LUČ); Maľi zmo takie roške s krauskiho rohu a na rožog zmo naťa̋hľi ťenkou śrevo a tag zmo don pchaľi mäso (Kokava n. Rim. RS); Maľi aj (plechové) roške na pchaňia klbásou (V. Straciny MK); Naďievaňia húrog a klbás ces krauskí rošťog veru trvalo dlkšie ako ťeraz mašinou (Pukanec LVI); Na klobáski je ten menší rošťek, na húrki sa té veččie (Návojovce TOP); Jeľítka bolo teba nacísac, aj klobáski nacísaľi cez rošček (Súľov BYT); Z roški sa volakedi nadívalo (Rumanová HLO); Ešče masar prevroco čereva prez rožeg a potem ih baby umyju f kibľu (Turzovka ČAD); Mi zme maľi svoj rožeg na puľňeňe ľaľitkoch (Spiš. Štvrtok LVO); Meso nadzivaľi na rožeg do kelbasuf (Dl. Lúka BAR); Stari nachpavaľi z roškom kolbasi, aľe to predauno (Bracovce MCH); Dakedi śe nadzevalo na rožok, teraz zo špricu (Rankovce KOŠ)
b. hrnč. zdobenie hrnčiarskych al. keramických výrobkov: Tvari sa malujú roškom (Hybe LM); rožok (Pozdišovce MCH)
4. mladý výrastok, vetvička na stromčeku, parožok: Jedľička na verchu mala śiedzem roški (Sedlice PRE)
5. (dlhší) hrot al. špic na pracovnom nástroji (napr. vidlách, motyke, nákove, motovidle), na voze a pod.: Rošťek sa dá do nákovi, ke_ca zvárajú ohňiu̯ká aľebo očká z druotu (Malatiná DK); Zu̯omiu̯ sa nám rožeg na vidlicách (Kunov SEN); Kopalo śe z rohačku, ma dva roški, dva ras śe kopalo z motiku (Kaluža MCH); rožek (na motovidle) (Hlboké SEN); rožek (na nákove) (Liesek TRS)
6. podoba mesiaca v tvare zahnutého rohu na začiatku jeho prvej al. na konci tretej fázy: Ket miesíček nastává, nastane rožek (Kunov SEN); Taki cenki meśac, ta to rožeg volama (Dl. Lúka BAR)
L. mesiadz je dolu roški (Martin) - krátko pred novom; (mesiac je) hor roškámi (V. Straciny MK) - krátko po nove; mešočeg je dolu roškami, budže pršeč (Turzovka ČAD) - predpoveď možnosti výskytu dažďa podľa polohy mesiaca
7. strsl, zsl, miest. vsl druh pekárskeho pečiva obyč. zahnutého do tvaru rohu: Každí ďeň rano sa miselo íz_do pekára pre tri običajnie roški (Hor. Lehota DK); Kolko si kúpel tíh roškov? (Val. Belá PDZ); Keď nán mama doňiesla z ringu po rošku, boľi zme v siedmon ňebi (Pukanec LVI); Kúpil za šestág ossem roškóv (Bošáca TRČ); To je také oko Benové dzecko, mosela som aj jemu dat rošček (Červeník HLO); Apa mi hovorili, že ke_to šecko predám, móžem si kúpi_dva roški (Bernolákovo BRA); Ta roški tag buľi tri štverce hodzini a hľip puldruhej hodzini (Nemešany LVO); Bulki i roški śe ľem kupovaľi (Dl. Lúka BAR)
8. csl druh cukrárskeho drobného sladkého al. slaného pečiva (obyč. s plnkou) rožkovej formy; koláčik v tvare malého rohu: Fšaďe, ďe prišľi, zavinšuvaľi, uš sa im dalo rošťek, čo koláče boľi upečené (Ďanová MAR); Napiekľi sa osúchi na veseľia a potom malé roški sa piekľi ľekvárové, makové (Opatovce n. Nitr. PDZ); Gulaté z lekvarom boli duše, keré nemali, to boli šiški - také roški ja_koláčki (Brestovany TRN); Čo mán dad do tích sallovíh roškóv? (Šurany NZ); Robíme roški, móžu bid aj holé alebo zavínané, z makom alebo orechámi (Sila NIT); Robime kiśene kolače a roški z makom abo s tvarohom (Kluknava GEL); I orechovo roški zna napic, može śe odavac (Bracovce MCH); slaní rošťek (V. Zálužie NIT)
L. z roški ísť (Detva ZVO) - niesť dar šestonedieľke
9. čiast. strsl i zsl obyč. mn. č. odroda zemiakov podlhovastého zahnutého tvaru: Roški, to sa zemiaki na pečeňia (Ležiachov MAR); Dobré zemiaki sa pestovaľi, červené, potom také, sa tu zvaľi roški, také poduhovaté (Dl. Pole BYT); Roški boli také dlhé krumple (Zvončín TRN); Kifle, to sú ti roški na salát (Lamač BRA); roški (Nitr. Hrádok NZ)
10. v dvojslovnom názve huby: jeľeňi roški (Závadka SOB) - druh jedlej huby, barania hlava, bot. trúdnik klobúčkatý (Polyporus umbellatus) (?) rožkový¹ príd. k 7, 9: roškové krumple (Ivanka p. Dun. BRA); roškové cesto (Šípkové PIE)
L. roškoví koch (Ratková REV) - žemľovka rožoček m. zdrob. expr. k 8: Rožočki robime z orechami i z makom (Žalobín VRN)

rožok² i rožtek²
1. csl ostrá al. končitá časť plochy al. predmetu tvorená jeho hranami, okrajmi (napr. na stole, šatke, na odeve, knihe, lúke): Žene si spravile batuoške s takiho obrúska, pozväzovale roške a hríbike si do toho pokládle (V. Lom MK); Na šatke sa višívau̯ žďi iba jedon rošťok (Dobrá Niva ZVO); Rožog na šurcu máž vipusťení (Revúca); Sannuté mlieko sa vilialo do ušiteho vrecka alebo handri, uviazalo sa na šťiri roški, dalo sa na varačku a do hrnca oťťekalo (V. Maňa VRB); Mama kúpili plátno, bapka kapesňíg opšili a já son do roškóv višila voláku kveťinku (Lapáš NIT); Chustka śe viaže na jeden rožeg abo i na dva roški (Dl. Lúka BAR); Na jednim rošku perini śe zrobila džurka (Spiš. Štvrtok LVO); Perina ma śtiri roški (Bracovce MCH); rožek šatki (Štefanov SEN)
2. vnútorná strana zbiehajúcich sa plôch predmetu (napr. vreca, tašky): V roškach torbi boľi zašite svaťene zeľinki (Bobrov NÁM)
F. s každeho roška troška (Rajec ŽIL) - zo všetkého trochu; o rozmanitosti
3. kút v miestnosti; uhol vymedzený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, brvnami, hradami a pod.: Ked žena rodzi, doňeše še paľenka a da še jej do rošku posceľi (Rozhanovce KOŠ) rožkový² príd. v spoj. k 1, 2: rošková plachta (Bánovce n. Bebr.) - s popruhmi na nosenie trávy, sena a pod. na chrbte; rošková plachta (Omšenie TRČ) - s ozdobnou výšivkou na nosenie príležitostných darov (pred svadbou, krstinami ap.); roškoví vzor (Brestovec MYJ) - výšivkový motív umiestňovaný do rohu vyšívaného vzoru

rožtek¹ p. rožok¹

rožtek² p. rožok²

rožok [ro-, rú-; -ek], rožtek [-žček] m
1. dem malý roh: kozlátko mívá rožky a rado tergáva (PV 17. st); y zaljbj se Bohu nad telato mladé, které rožki wypússtá y kopjtka (KB 1757); corniculus: rožek, rožček (KS 1763)
2. dem hudobný nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: pakli by geden czlowiek wyhnal geden zwierz a psy by za niem biezeli a on by nebyl trubyl rozkem, nehrzessy w tom (ŽK 1473)
3. výčnelok: item od czepicžkj z rosskj a od kolpačka, od každeho ma krajcer dan bitj (KREMNICA 1697); motička z rosky (M. KAMEŇ 1774)
L. jelení r. plavúň obyčajný Lycopodium clavatum: mach zemsky, ginak geleny ružek, u wine warenj a pitj mocne drobj a ženye kameny (RN 17.-18. st)
4. druh pečiva v tvare zahnutého rohu: za rosski pekarowi, ktere se brali k p. ffogtowi, den 7 (ŽILINA 1718-19); káwa, mléko a cuker gest gragcaruw 6. rožek gragc. 1 (BU 1795); rožkový príd k 3: crustulum bicorne: rosskowy kolač (LD 18. st)