prizrieť -ie -ú dok.
1. vziať do úvahy, venovať pozornosť, prihliadnuť: súd p-l na rodinné pomery obžalovaného; p. na potreby spoločnosti
2. dať pozor, dozrieť: p. na deti;
nedok. prizerať
// prizrieť sa pozorne sa zahľadieť, dobre sa pozrieť, pozorne si všimnúť: p-l sa jej na šaty; zblízka sa p-la dieťaťu;
nedok. prizerať sa
prizrieť -rie -rú -ri! -rel -rúc -retý -retie dok.
prizrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retie sa dok.
pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)
2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka
3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách
4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať
prizrieť porov. prizerať
prizrieť sa porov. prizerať sa
prizerať, -á, -ajú nedok.
1. (na čo i k čomu) prihliadať, brať zreteľ, ohľad , na niečo, brať niečo do úvahy: Treba prizerať na doterajšie skúsenosti. — Prizerá sa i k osobitým želaniam poslucháčov. (Pláv.)
2. (na čo, na koho, čo, koho i bezpredm.) dávať pozor, dozerať, dohliadať, strážiť niečo, niekoho: Prizerala na vnučku Vieročku. (Tim.) To dievčatko bude prizerať pri deťoch. (Al.) A ty, Serafín, lepšie prizeraj svoju. (Urb.);
dok. prizrieť
|| prizerať sa (komu, čomu, na koho, na čo do čoho i bezpredm.) pozorne zrakom sledovať, všímať si niekoho, niečo: Nemohla sa jej prizerať na prácu. (Al.) Pavel prizeral sa hre. (Tim.) Prizeral sa s úľubou na hovoriaceho. (Škult.) Vďačne by som sa prizeral, ako lepíš pirohy. (Kuk.) Prizeral sa na to, ako ten zajac stráňou zaberal. (Sládk.) Prizeral sa do veľkého zrkadla na stene. (Kuk.);
dok. prizrieť sa
prizrieť, -ie, -ú, rozk. -i dok.
1. (na čo i k čomu) prihliadnuť, vziať niečo do úvahy: Súd má prizrieť i na rodinné pomery odsúdeného. — Treba prizrieť k neustálemu rastu počtu obyvateľstva.
2. (na čo, na koho, čo, koho i bezpredm.) dať pozor, dozrieť, dohliadnuť na niekoho, na niečo: p. na deti; Prosila muža, aby prizrel trošku dieťatko. (Vans.) Čo si neprizrie statok? (Kuk.) Odišla prizrieť čiernu kávu. (Jes.);
|| prizrieť sa (komu, čomu, na koho, na čo, do čoho i bezpredm.) pozorne sa zahľadieť, podívať, dobre sa pozrieť na niekoho, na niečo, do niečoho, dobre si všimnúť niekoho, niečo: trochu, dobre, lepšie, zblízka sa p. niekomu, niečomu, na niekoho, na niečo; Ty si to Maroško? — prizrie sa mu lepšie tetka. (Ráz.) Láka ju prizrieť sa trochu panskej kratochvíli. (Kuk.) Prizrel sa na ňu s posmešným údivom. (Jes-á) Nasledujúcej panej už sa prizrie na šaty. (Tim.) Prizreli ste sa do tajomnej hlbokosti oka. (Kal.) (Róza) oblečie si čierne hodvábne šaty a prizrie sa do dlhého zrkadla. (Ráz.) Prichodí nám prizrieť sa nepredpojatým okom. (Vans.);
prizrieť dok. 1. sústrediť pozornosť na niekoho al. na niečo: Aľe ke_com si já ľepšie prizreu̯ na ofce, poznau̯ som, že sa to moje (Zuberec TRS); Keďe sťe zase cabruvaľi? Ľen si prizriťe na ťie čižmi! (Pukanec LVI) 2. čiast. strsl i zsl dať pozor, dohliadnuť, dozrieť na niekoho, na niečo: Prizri na to mľieko na špohierte, abi ňevikipelo! (Ležiachov MAR); Prizri mi na ďeťi, kím buďem v záhraďe (Pucov DK); Mamo, teho chlapca ňeham pri vas, prizriťe ho! (Slanica NÁM); Prizri aj na ďeťi! (V. Bielice TOP); Prizri sen-tan na té ďeťi, čo vistrájaju! (Lapáš NIT) 3. urieknuť niekoho: Veždi vedzela, chto hu prizrel (Papradno PB)
prizrieť sa i prizrúť sa 1. dok. čiast. strsl i zsl pozorne sa pozrieť, zahľadieť sa na niečo, na niekoho: Ke_com sa hej ľepšie prizreu̯, zbadau̯ som, že hej uchoďí jedno oko (Ležiachov MAR); To je ňije višívanuo, ve_ca prizriťe, no, to je šťepenuo (Dobrá Niva ZVO); Misímo sä prizrúč kuz bliši (Sirk REV); Kebi sa bóv lepšé prizrev, mosev bi to zbadať (Lapáš NIT); To je pekná víšifka, mosín sa prizred, jag je to robené (Vištuk MOD) 2. expr. sústrediť na niekoho pozornosť, všimnúť si: Prizri śe na ňu, co porobila (Dl. Lúka BAR)
prizerať p. prizrieť
prizrieť dk (k) čomu, (ku) komu dozrieť na niekoho, na niečo: horam boczkim, abi podle wuole hawiarow rubane a skrze kozj waldburgierske aneb ginssich se nekazilj, ma richtar prizriet (BOCA 1760); ale prizri lépe sám k sobě (KO 1782); (richtári) wzdy nech prizru a preopacža, zdaliss ge (mäso) hodno po pet grajczarou aneb po cztiry (Kur 1792); prizerať [-ze, -zie-, -zí-] ndk: (šafár) k wynohradom ma take z pilnosti prizierat, abi winczur dostatecžne ge opatrowal (KRASŇANY 1665); (polkoráb) zbrogu wssecku suchu cžistotne ma držety a k nyey spolu z draby každodenne priziraty (TRENČÍN 1675); dal sem pre officiri, kteri pri ssiancoch prizgerali, krhlu piwa; dano drabowy, kery pres czely den czelatku prizyeral, d 5 (ŽILINA 1708; 1730); (úradník) menssjm sluhom od seba a podanjm bude prizjerat (TURIEC 1751); richtar ordinarsky každoročny ma powinnost pilne pri waze minery a massi wsseckeg, gak zlateg, tak stribrneg prizerat a pritomnj bit (BOCA 1760); prizrieť sa dk ku komu pozorne si všimnúť niekoho: lenže sa prizri k dakteré, čo má na hrdle pátere (PV 1761-81)