Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pražiť nedok.

1. opekať na rozpálenom tuku, škvariť: p. vajcia, rezne

2. zahorúca prudko sušiť: p. kávu; hut. p-enie prípravný proces pri výr. kovov; p-iaca pec

3. hovor. prudko hriať, páliť: slnko p-í; neos. vonku p-lo;

opak. pražievať -a

// pražiť sa:

1. nad ohňom sa p-í prasa

2. káva, ruda sa p-í

3. p. sa na slnku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pražiť ‑í ‑ia nedok.; pražiť sa

pražiť sa -ží sa -žia sa praž sa! -žil sa -žiac sa -žiaci sa -ženie sa nedok.


pražiť -ží -žia praž! -žil -žiac -žiaci -žený -ženie nedok.

opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri morihovor. expr.: opekať sa vypekať sapren. expr. grilovať saexpr.: pražiť sa škvariť sa smažiť safraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnkufraz. expr. opekať si pupok


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiť smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobárať opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieť špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladať zažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


pražiť sa p. opaľovať sa


pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandleškvariť: škvarky sa škvaria na panvicivyprážať vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syrpiecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásuoprážať osmážať opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninkupáliť (cukor): páli cukor na karamelpripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance

2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páliexpr.: piecť opekať: slnko pečie, opekáhriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejúpripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dneshovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľujeexpr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvaríhovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje


škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku • pražiť smažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružovaoprážať opekať osmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán

2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla • vytápať roztápať topiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masťvyškvárať vyškvarovať: vyškvárať sadlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pražiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) škvariť na masti: p. vajcia, mäso, chlieb; V kuchyni sa praží a vypeká. (Ráz.) Komíny vyfukujú čmud hmoty praženej na ražni. (Heč.)

2. (čo) za horúca prudko sušiť, páliť nasucho: p. mandle, p. kávu; hut. praženie prípravný pochod pri výrobe kovov, pri ktorom sa rudy zahrievajú na vyššie teploty;

3. hovor. veľmi páliť, prudko hriať: slnko praží;

opak. pražievať, -a, -ajú

|| pražiť sa piecť sa, škvariť sa: Nad žeravým uhlím pražilo sa prasa. (Kuk.); expr. Rodinka sa praží v slnci (Žáry) trpí od horúčavy.

pražiť nedok.
1. strsl, čiast. zsl i vsl opekať na rozpálenom tuku, smažiť: Na ľanovom oľeji té pampúchi ftedi pražiľi (Ležiachov MAR); Krú gazďina schiťila a pražila hu na masľe a cibuľi (Čelovce MK); Mat praža̋ buchti (Slavošovce ROŽ); Cebuľku pražíme f kastróľe na masci (Dunajov KNM); Idem uš tí šňicle pražit (Rozbehy SEN); Aj šiški sa pražili na zápustok (Zlatníky BÁN); Kref še pražila a to sme jedli s hlebom (Hnilec SNV); Hňeśka često meso praža (Dl. Lúka BAR); Hubi mi očiscila, obvarila, a dala pražic, uderilam vajco a buľi dobri jag meso (Trhovište MCH); pražit maso (Lamač BRA)
2. pripravovať al. upravovať (zbavovaním vlhkosti, uvoľňovaním tuku a pod.) prudkým ohrievaním: Najprú treba maz_dat pražit (Likavka RUŽ); Naši starí na kávu pražili jačmeň (Brodzany TOP); Praš slaninku, ebi se nezdusila! (Turčok REV); Slaňinku treba chvíľku pražidz a potom sa pridá kapusta (Rajec ŽIL); Vimiésení semenec_ca na šporhelte pražev, aš sa uš to vimiésené nedržalo f kope (Trakovice HLO); Káva sa najskór mosí pražit, potom sa mele (Zvončín TRN); Potom zme totu slaňinu pražiľi (Buglovce LVO); S podharľini pražiľi škvarki (Dl. Lúka BAR); Maslo śe pražilo, žebi śe ňepohubilo, bo to dakedi ňebuľi ľadňički jak teras (Bracovce MCH); pražit semená (Myjava)
3. tepelne upravovať na tuku, ale pod pokrievkou (vo vlastnej šťave), dusiť: Kapusta aj sa varila, aj sa pražila (Dobrá Niva ZVO)
4. expr. silno hriať, páliť (obyč. o slnku): Praží to slnce! (Bobrovec LM); Dák praží to slnko, buďe padať (Revúca); Ale aj praží to slúnko! (Rochovce ROŽ); Hňeskáj dobre praží! (Bošáca TRČ); Sunko pražiu̯o ceu̯í deň (Brodské SKA); Toho dňa bars pražilo slunečko (Hendrichovce SAB)
F. praží ani ohen (Nandraž REV) - veľmi
5. zried. expr. intenzívne strieľať, páliť: A ke_to začälo räpotať, räpčäť, to ľen biľi, ľen pražiľi do takej hromadi voja̋kou, ľen praľi a praľi, a to šetko začälo padať (Žaškov DK); Mi ľem tote śedzom ostaľi, tamtich cofľi a pražiľi jim do zatku, ta jich tam pobiľi (Doľany LVO)
6. expr. rýchlo utekať, upaľovať, trieliť: Pražil šez ulicu, len se tak kúrilo za nim (Revúca) pražievať opak. k 1-4: Na fašiangi sa pražievaľi pampúchi aj fánki (Ležiachov MAR); Na okružlí sa pražievala cibula do jaďerňíc (Hliník n. Hron. NB); Ko_dzme na konci leta makovice zrezávale, ešťe dos pražievalo slnko (Čelovce MK); A šag aj mama pražievala šiški (Zliechov ILA)


pražiť sa nedok.
1. opekať sa na rozpálenom tuku, smažiť sa: Ti šňicle sa mi neskaj ňejak pomáhu̯i pražá (Bílkove Humence MAL); Maso sa už hen praží, ešče potom čerstvé klbáski sa urobá (Zvončín TRN); Kus podľej toti bobaľki, bo śe ci uš praža! (Ložín MCH)
2. zbavovať sa vlhkosti, uvoľňovať tuk a pod. vplyvom prudkého ohrievania: Ke_ca sir praží, zaras púšťä masť, keď je aj tvrdí, zmäkňe (Zázrivá DK); Slaninka si puscila mast, ke_ca pražila (Biely Kostol TRN); Šmaľedz ňetreba davac, bo jak śe tota slaňina praži, ta puśči dakuz masci (Bracovce MCH)
3. expr. vystavovať sa horúčave, páľave: Calí ďeň som se pražil na tom slúnku (Čierna Lehota ROŽ)

pražiť ndk čo škvariť, smažiť niečo: (kuchar mäso) na hlineneg panwe pražj (KoB 1666); wezmi zmrzleg repi a praž gi z nowym neslanym sadlem (RTA 17. st); mincha bila obeta múčená, nekterá bíwala koláč, nekterá z belnég múky na mise neb pandwe pražená (BPr 1787);
x. pren každy chce včenjm byti, ale sy mozky pražiti mnozj nechcy swewolne (Se 18. st) namáhať mozog; -ievať [-ív-] frekv: figere solere: pražjwati (PD 18. st); pražiť dk škvariť sa: kdy počne (uhlie) w tyglu se pražitj (OCh 17. st) žeravieť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu