Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

podrobiť dok.

1. podriadiť, podmaniť: p. si krajinu hospodársky; p-ené národy

2. istou činnosťou urobiť predmetom zásahu: p. román kritickej analýze; p. niekoho vyšetrovaniu;

nedok. podrobovať

// podrobiť sa

1. podriadiť sa, poddať sa: p. sa rozkazu, národ sa nep-l násiliu

2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou, podvoliť sa, privoliť: p. sa skúške, operácii;

nedok. podrobovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
podrobiť ‑í ‑ia dok.; podrobiť sa

podrobiť -bí -bia podrob! -bil -biac -bený -benie dok.


podrobiť sa -bí sa -bia sa podrob sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.


podrobiť si -bí si -bia si podrob si! -bil si -biac si -bený -benie si dok.

drobiť -bí -bia drob! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. (čo) 1. ▶ delením, lámaním, trením v rukách a pod. tvoriť z niečoho malé, drobné kúsky; syn. mrviť, meliť: d. chlieb, zrno prstami; d. hrudy zeme; mechanické drobenie kameňa, rudy; Drobila si rožtek do kávy. [H. Zelinová]; Mať drobila husiam žihľavu. [M. Rúfus]
2.deliť na viac častí a tým zmenšovať, oslabovať; syn. rozdrobovať, kúskovať: d. pozemky, pôdu; Žitňanci si odjakživa udržiavali jednodetný systém, aby sa majetky nedrobili. [A. Hykisch]; pren. Svojimi nezmyselnými táračkami drobila moju bolesť. [H. Zelinová]
3. ▶ prerušovať súvislý priebeh niečoho, porušovať celistvosť: d. hru; d. reč pomlkami; Bystrý prúd drobil mesačné svetlo. [A. Chudoba]
4. (koho) ▶ (o chlade a pod.) spôsobovať chvenie niekoho; syn. triasť, mrviť: zima ho drobí
opak. drobievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3rozdrobiť, k 1 inadrobiť, podrobiť


drobiť sa -bí sa -bia sa drob sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1.deliť sa, lámať sa, rozpadať sa na drobné časti: chlieb sa drobí; betón, murivo sa drobí; zem, hruda sa pod rukami drobí; kameň sa drobí na kusy; voda spôsobuje postupné drobenie horniny; Drevo pod jeho sekerou sa drobilo, rozpadávalo. [M. Urban]
2.mať narušený priebeh, celistvosť, byť niečím (často) prerušovaný: hra sa spočiatku drobila (v osobných súbojoch)
dok.rozdrobiť sa, k 1 inadrobiť sa, podrobiť sa

-biť/118934 1.78: verbá inf. dok. 66181 urobiť/36699 zabiť/6004 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 sľúbiť/816 rozbiť/763 prehĺbiť/628 oslabiť/587 zapôsobiť/557 narobiť/459 (88/6245)

-obiť/100925 2.25: verbá inf. dok. 53497 urobiť/36699 spôsobiť/4143 prispôsobiť/3407 vyrobiť/2229 zarobiť/2178 podrobiť/1466 zapôsobiť/557 narobiť/459 pobiť/429 prerobiť/374 zdvojnásobiť/257 vyzdobiť/156 ozdobiť/146 (26/997)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dodržať uskutočniť niečo sľúbené, určené a pod. • zachovať: dodržať slovo; dodržať, zachovať pravidlá hry, prísahusplniť vyplniť: lehotu splní, vyplní zakaždýmneporušiť: neporuší prísny režimvyhovieť (dodržať požiadavky): vyhovieť žiadostifraz. kniž: dostáť v slove dostáť si slovu (dodržať sľub, slovo) • podriadiť sa podrobiť sa (dodržať niečo a prispôsobiť sa): treba sa podriadiť zmluvným podmienkamnár. dotrímať (J. Kráľ)


ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovať zmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniť podrobiť podriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiť premôcť preniknúť prejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísť obísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúť popadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť sa vojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúť doľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcť potlačiť opanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlať zazubadliť ozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sa zvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žita dať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sa podvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiť upustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliť popustiť poľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sa zmiernieť oslabnúť zoslabnúť ustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustať utíchnuť utíšiť sa ochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presilebyť porazený byť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premoženípoddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddaliprehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále

2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím • podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniupodrobiť sa podriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu životapoddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentomoddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby


podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristať pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sa podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho • počúvnuť byť poslušný byť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušnékniž. uposlúchnuťzried. upočúvnuť (Rázusová-Martáková)zastar. slúchnuť podrobiť sa podvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s namizastar. parírovať (nedok.)


premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníkaporaziť prevládať prevládnuť uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkýchhovor. položiť: jeho odvaha ma položilazvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperomnabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokejišport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalozdolať zničiť zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohlipopremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuťkniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkostipodrobiť si zdrviť rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súperazlomiť prelomiť oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odporzaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky

2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plačnedať najavo udusiť zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnevzadržať: zadržať zlosťovládnuť opanovať skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosťexpr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sautajiť: utajiť radosťumlčať prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia

3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únavapreniknúť: prenikol ma pri tej predstave strachzmôcť: zmohol ho hladprevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomstehovor.: vziať zobrať: choroba ho vzala, zobrala


vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sa zriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovať odstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sa poddať sa podvoliť sa ustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiť uskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechať nechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť sa odrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drobiť, -í, -ia nedok. (čo) krájať, lámať, mrviť, rozbíjať, deliť na drobné kúsky: d. chlieb, zem, kapustu

zima ho drobí trasie sa od zimy;

opak. drobievať, -a, -ajú;

dok. podrobiť i rozdrobiť

|| drobiť sa deliť sa na drobné kúsky, rozdeľovať sa, rozkladať sa, rozpadať sa: chlieb sa drobí, hornina sa drobí;

dok. rozdrobiť sa


podrobiť1, -í, -ia dok.

1. i podrobiť si (koho, čo) uviesť do závislosti, podmaniť (si), podriadiť niekoho al. niečo niekomu al. niečomu: Nemci, koho privedú ku kresťanstvu, chcú ho podrobiť. (Škult.) Podrobila si všetkých. (Podj.) Chcú štát podrobiť mase. (Jes.)

2. (koho, čo čomu) vykonať, urobiť niečo na niekom, na niečom: p. niekoho al. niečo kritike, skúške; p. niečo revízii, skúmaniu;

nedok. podrobovať (si), -uje, -ujú

|| podrobiť sa

1. (komu, čomu) podriadiť sa cudzej vôli, poslúchnuť niekoho; podvoliť sa: Podrobila sa mužovej vôli a šla. (Kuk.)

2. (čomu) poslušne vykonať požadované úkony al. úlohy; podstúpiť niečo: p. sa skúške, operácii; Podrobila sa bez odporu všetkému, čo lekár žiadal. (Zgur.);

nedok. podrobovať sa


podrobiť2, -í, -ia dok. (čo) rozmrviť, rozdrobiť na malé kúsky: p. chlieb

podrobiť dok.
1. csl rozmrviť, rozdeliť na drobné kúsky: Podrop si chleba do kávi (Lukáčovce HLO); Podrobil šicek chľip kurom (Richvald BAR); Ta som sebe podrobila chľeba do mľika a najedla som śe (Torysa SAB); podrobiť si žemľu do kávi (V. Bielice TOP); podrobit (Lamač BRA)
2. strsl, zsl pokrájať, postrúhať na malé kúsky, nadrobno, spracovať kapustu na nakladanie do suda: Bov takí rám na hlavičku, to behalo po takom járku, ked kapustu podrobili, dali do korita, do vandlov (V. Maňa VRB); Uš zme kapustu podrobili (Bošáca TRČ); Kapusta je uš f sudze podrobená (Vaďovce MYJ); podrobiť kapustu (Podkonice BB)
F. ftoďi sa sedliak obrobí, keť kapustu podrobí (Podkonice BB) - vtedy má dostatok


podrobiť sa dok. turč, zvol, strgem, trn podriadiť sa cudzej vôli, poddať sa: Ňechce sa ňišomu podrobiť (Mur. Lehota REV); Mosel sa podrobit, nebolo víchodiska (Smolenice TRN); podrobiť sa (Martin, Ban. Bystrica)

podrobiť1 dk koho komu, v čo uviesť do závislosti, podmaniť si, podriadiť niekoho niekomu, do niečoho: (cirkev) rozličných králůw a knjžata tohoto sweta Krystu podrobila (IA 1708); podrobeň gest Séron y wógsko geho pred obljčagem geho (KB 1756); sylněgssy Wandalowé gich sobě w službu podrobili (SH 1786); Pane, pod nohama podrob služebnyka sweho (BlR 18. st); -ovať, podrábať ndk: welike množstwi hrjchůw w těžké bremeno nás podrobowalo (s. l. 1573 E); w službu podrobowal ťelo swe (TP 1691); zelezo podrobuge a premáhá wssecky weci (KB 1756); Gulianus podrobuwal kresťanúw (PeP 1771); Búh moc swogu moci duchowních spráwcuw gakosi podmaňuge, nebo gestli bi s nás druhímu rékl: čo ti učiňíš, to gá za také chcem míťi, tebe bi swobodnú wúlu a moc necháwal, swú ale bi negak geho podrábal, poddáwal; ten zisk nalezá ďábel a peklo u liduw, abi gedni skrze wíru gako kacíri, druhý skrze mráwi aneb skrze této náboženstwa prídawki bili klamaný a w moc geho podrábaný (BN 1796); podrobiť sa dk komu, čomu, v čo podriadiť sa cudzej vôli, podvoliť sa, poddať sa: aby se snadneg čzlowek krestiansky poslušnosty podrobil (Le 1730); (sv. Vendelín) bohatstwj opustil, w službu pastirsku se podrobil (KT 1753) podujal sa ju robiť; a pleca bogugjcyho prewládagú sa od ňeho (Boha) y podrobá sa nadto y knjža smlúwi (KB 1757); podrobil gsem se zlosti welikeg a neprawosti (ŽP 1788); -ovať sa ndk: podrobugj se twe otcowske prozretedlnosti a twému narizenj (ZP 1716); dobrowolnie druhemu w sluzbu se dawa a podrobuge (KT 1753); prwé nežly se podrobuge srdce čloweka, nadúwa sa (KB 1757) (ľudia) nepriwiknau w službu bohačuw se podrobuwaty (PT 1796)


podrobiť2 dk čo rozmrviť, rozdrobiť niečo na malé kúsky; rozbiť: teple žemle podrob do poliewky (RT 17. st); kladiwo y skalu roztiskaty a podrobity muže (Le 1730); chlebi, které sebú nosyli pre cestu, twrdé byli a na kuse podrobené; wynésli wen modlu Baal a kostela y spálili a podrobili gu na drobné kusi (KB 1757)


podrobovať, podrobovať sa p. podrobiť1

podrobiť podrobiť podrobiť_K1 podrobiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

podrobiť: →speex →vorbis
a pravidelne sa podrobia et sont régulièrement soumis à
jedného dediča, podrobme sa un héritier, soumettons -nous à
je nevyhnutné podrobiť sa il est nécessaire de se soumettre
lebo sa ti podrobí car il t'obéira
pneumatiky sa musí podrobiť de pneumatique doit subir
podrobiť sa jedného dňa se soumettre un jour
podrobme sa jeho vôli soumettons -nous à ses volontés
vzorka sa okamžite podrobí l'échantillon est immédiatement soumis à
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu