Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tak

I. zám. ukaz. príslov.

1. ukazuje na spôsob al. mieru deja, stavu: je to t., neklaď to t. (krivo); prečo ideš t. neskoro? ako môžeš t. klamať? naozaj to t. veľmi chceš?

2. odkazuje na príznak deja, stavu a na jeho mieru (vyjadrený obyč. vedľ. vetou; často súvzť. t. – ako, ako – t., t. – že, t. – aby; v dvojici t. – takto označ. vzdialenejší príznak, v dvojici t. – onak označ. bližší príznak): dobre mu t.; bude t., ako si želáš; t. ustal, že nevládal ďalej; rozdeľ to t., aby sa ušlo všetkým; nebolo to dobre ani t., ani takto; raz hovorí t., raz onak

3. (vo zvol. vetách) má citový význ.: t. sa dať oklamať!

4. ako – t. (pri opakovanom prís.) vyj. a) že činnosť sa vykonáva s istým úsilím: ako sa tisne, t. sa tisne dnu b) neurčitosť, akokoľvek: ako je, t. je, ale je to pravda

5. len, iba tak zdôrazňuje al. obmedzuje obsah výrazu, ku kt. patrí: biela blúzka len t. žiarila na slnku; povedal to len, iba t. zo žartu

6. (pred príd. menami), správ. taký: t. pekný, správ. taký pekný, t. dobrý, správ. taký dobrý, t. starý, správ. taký starý

● t. a t. istým, bližšie neurčeným spôsobom, nejako; t. či onak akokoľvek, hocijako; ani t., ani onak nijako; t. či t. aj tak; jednako

II. spoj.

A. priraď.

1. i a tak vyj. dôsledkový vzťah: mám trochu času, (a) t. čítam

2. aj, i tak vyj. vysvetľovací vzťah, beztak: poďme, aj t. iba zavadziame

3. nie tak – ako vyj. stupňovací vzťah: nie t. jeho zjav, ako (skôr) slová upútali

4. tak – ako (aj, i) vyj. slabý stupňovací vzťah: každý je potrebný, t. starý, ako (aj, i) mladý

5. tak ako – aj, i vyj. priraď. vzťah prirovnaním: t. ako v prvom prípade, aj...

B. podraď.

1. tak ako vyj. prirovnanie: prejde ho to, t. ako mnohých iných

2. len tak uvádza príslov. vetu miery (s význ. účinku): plakala, len sa t. triasla

III. čast. hovor.

1. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozlič. modálnosťou; no, teda, nuž; t. vidíš, čo sa robí; t. ty si Peter? t. už dosť!

2. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu, povedzme, napríklad: nebolo by zle, keby t. dačo ponúkli

3. má hodnotiaci význ., asi, napríklad: t. okolo šiestej, najviac t. 30-ročný

4. tak-tak vyj. krajnú mieru; sotva (, že): t.-t., že to stihli

5. i taák, táák vyj. a) súhlas, áno: t., t., to je ono b) počudovanie, rozhorčenie ap.: táák, ešte sa budeš protiviť?

aj tak spoj. priraďovacia

ani nie tak – ako skôr spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

a tak spoj. priraďovacia

iba tak čast.

i tak spoj. priraďovacia

keď už nie – tak aspoň spoj. priraďovacia (dvojčlenná)

len tak spoj. podraďovacia

tak zám. ukazovacie príslovkové

tak spoj. podraďovacia i čast.

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatej • zhruba • hovor. asi tak • tak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kíl • okolo • zo • zastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistov • hovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desať • okrúhlo • okrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry) • poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav) • ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokov • nár.: ale • jedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava) • fraz. podľa všetkého

2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2

napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzme • dajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovica • teda: venujme sa teda tomuto problému • len • hovor.: tak • takto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo? • zastar. príkladmo

preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún • nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať • fraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a preto • zato • a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál • teda • a teda • tak • a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril • nuž • nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol

približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhruba • viac-menej: spravili to viac-menej rovnako • skoro • takmer • temer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otec • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlene • hrubo: hrubo odhadnutý zisk • kniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asi • zhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korún • okolo • zo: chlapec mal okolo, zo desať rokov • asi tak • hovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korún • okrúhlo • okrúhle • zaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcov • plus-mínus • hovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuvi • skoro • takmer • temer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

tak

I. zám. prísl.

1. ukazuje al. odkazuje na vlastnosť deja al. stavu, takým spôsobom, takto (niekedy v súvzťažnom spojení ako... tak): Ako sa opovažuje s tebou tak hovoriť? (Jes.) Ani mi v ume nebolo ho uraziť. Prosím nebrať tak moje slová. (Vaj.) Ako povedal, tak urobil. (Zúb.) Nebolo to celkom tak. (Taj.) A ty už tiež začínaš tak chodiť, že sa to na pána nesvedči. (Jégé) Dobre jej tak. (Laz.) Zvesil oči tak, že som mu do nich nemohol pozrieť. (Švant.)

2. poukazuje na veľkú mieru, stupeň nejakého deja al. stavu, v takej miere, natoľko, veľmi: Tak sladko bolo vtedy doma. (Žáry) Prečo sa tak rdieš? (Smrek) Mal toľko času a tak málo práce! (Min.); ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, zhruba; do istej miery: Anča ako-tak uspokojená poutierala si tvár od sĺz. (Tim.); ako ..., tak a) horkoťažko, len-len: Horár len ako sa driape, tak sa driape do izby. (Taj.); b) má pripúšťací význam: Ako je, tak je, ale je to pravda. (Kal.); len tak a) zdôrazňuje obsah výrazu, ku ktorému patrí (= až): Rukávce sa len tak jagali v jasných lúčoch slnka. (Vaj) Plakala, len jej tak ústami mykalo. (Taj.); b) obmedzuje mieru a stupeň deja al. stavu (= iba): Povedal to len tak — zo samoľúbosti, zo žartu. (Jaš.) Marko ho počúval len tak na pol ucha. (Hor.); tak či tak, tak či onak v každom prípade, jednako: Však to budeme tak či tak my robiť. (Pláv.) Či tak, či onak, riskujeme veľa. (Smrč.)

3. v spojení tak a tak vyjadruje činnosť alebo stav vo všeobecnosti, neurčite: Trepanovci sľubovali, že veru tak a tak, na prístupky nevezmú iného ako Maťka. (Kuk.) Ako sa voláte? Odkiaľ ste? Tak a tak. Odtiaľ. (Taj.)

II.

1. spoj. priraď. dôsledková preto: Kone nemôžu ísť ďalej, tak ich musíme troška popásť. (Kal.) V šalande sa dnes nevarí, tak sa vyparím, len čo prídu pán. (Smrč.)

2. v spojovacích výrazoch i tak, aj tak, ani tak má pripúšťací význam: A čože, Vinco, i tak ti za to nikto nepridá. (Hor.) Urobíš tekvicu s vodou, aj tak bude dobrá. (Zúb.) Mohol som ich kliešťami trhať, ani tak by neboli povolili. (Švant.)

III. čast.

1. uvádza vety rozličného obsahu, obyč. rozkazovacie, v ktorých zdôrazňuje rozkaz, výzvu, povzbudenie, al. vety opytovacie (= nuž, teda): Tak si prosím dva deci vína. (Ráz.) Tak alebo hovor, alebo ťa poviažeme. (Jégé) No tak, nohy dvíhať, poďme šuhajci! (Pláv.) Tak čo, pán Vrtík, rukujeme? (Urb.)

2. s významom „napríklad, povedzme“ vytýka nasledujúci výraz: Ale predsa by bolo vari lepšie, že by si tak čaju. (Jes.) Paniu ešte tak zaujímajú niektoré predmety — je gazdiná. (Kuk.) Byť tak v mojej koži, nesmiali by ste sa veru. (Švant.)

3. s významom „asi, približne“ má hodnotiacu funkciu: Ona má tak jedenásť kíl. (Ráz.) Môže byť tak päť hodín. (Laz.)

4. tak-tak (že) vyjadruje krajnú mieru; lenlen, sotvaže: Tak-tak že stihneme trochu sa vyspať do svitania. (Chrob.) [Z dverí] vyfrkol sluha, tak-tak že ho ženy pochytili. (Žáry)

5. vyjadruje súhlas, prisviedčanie, áno: Tak, veru tak — poťažkal si sváko. (Tat.) Prikývol, že veru tak. (Fig.)

IV. cit. tak i ták

1. vyjadruje podiv, prekvapenie, pochybovanie: Hm, teda tak? — hovorí pán Matiaš. (Kal.) Ach ták! Aj vy poznáte jeho otca? (Tat.)

2. napodobňuje zvuk, ktorý vydáva kačica: Pod mostíkom bedákala zatúlaná kačka, tatak, ták. (Gab.) Káčer veľmi vážne ták-ták-ták. (Kuk.)

3. v podobe tik-tak napodobňuje tikot hodiniek

tako p. tak

tak, zried tako
I. zám prísl
1. poukazuje na vlastnosť, spôsob, mieru deja: zatym by stie (tú vec) potym tako mochly zatrymatz, ale, Wassye Mylosty, to stczie niewczynily (MARKUŠOVCE 1565); czo pocztywe prawo prynese, nech tak bude (ŠÁŠOV 1578); prosyme, aby pod swu zachowany dussy powedely, gestly gest tak anebo ne tak (D. DEVIČANY 1592); gako teto slowa a rečy calviniani wykladagj? Geden tak, druhy ginak (SP 1696); prwnykrat nech mu dagu deset lopat aneb palicz pred richtarom, po druhe až to ucžiny, dwaczet, po treti triczat a tak daleg wzdiczky deset pridagicze prwnim (TRENČÍN 1713); na Ukladiskach, miste tak rečenem, statok welkočepčyansky lihawal (V. ČEPČÍN 1721); podobnym spusobem tak sa wec ma s nami (MS 1758)
F. gako si nawaril, nyech tak ge (KRUPINA 1737); qvod intrivisti, exedito: gako sy waril, tak gez! (KS 1763)
2. poukazuje na veľkú mieru deja al. stavu: neny hryech twuog tak weliky, aby od Krysta Pana zhlazeny a odpusstěny nemel byti (BAg 1585); rudu tež ma krasnu, ale že ne tak bohatu gako na flohgangu (BOCA 1610); teg sem nadege, že nebudete tak pissni a naduty aniž budete gich tak zle užiwati, yako to mnozy mezi wamy čynia (TC 1631)
L. ako-tak vyj. malú mieru deja al. stavu: taliterqualiter: gakó-táko; defunctorie: gakó-tako, opowržňe, nedbánliwe, pomálu, ledabylo (KS 1763); twoja spoweď w tem poslednem čase žywota tweho jako-tako wykonana, ňebude spojena ze sprawedliwu litosťu srdce (CDu 18. st)
3. vymedzuje al. obmedzuje mieru deja al. stavu: (svedok) rowne tak wyznal a tym spusobem yako on gemu (zbojníkovi) na hlawe prysahal (TRENČÍN 1584); desek ten rok pre budowany dostačit sotwa na dwuch pilach panskych mohli, nebo wyce než cžtwrt roka museli tak státi, nedostatek wody magjce (ORAVA 1618) nečinne; nepotreba gi (masť) prihriewati, ale len tak mastiti (RT 17. st)
F. (susedia) asnat se nazdadia, že tato wecz se len tak minie (S. ĽUPČA 1689) naľahko, bez následkov
4. v spojení tak a tak vyj. činnosť al. stav vo všeobecnosti, neurčite: wiďet budess, že (mnísi) take a take oďewi, tak a tak pristrogené tunyki že chcú oblékat (BlR 18. st)
II. spoj
A. prir
1. zlučovacia, a, aj: ovtze, voli, tak insaké sztvorenyé i svere, chtoré szvojo viśivenyé majú (DŽ 1752); nowy winny koren hognegssy rody wino, ale stary lepsse, tak wiceg mluwa sice mlady, ale užitečnegssy stary (MC 18. st)
2. v zápornej podobe nie tak vyj. stupňovací vzťah: wprawdie ne tak sskodj sobie wazim yako lechkosty a hanby (HLOHOVEC 1556); timito slowy napomina swati Pawel od hrichow, ktere nemagy ani gmenowane biti od krestanow, ne tak abichme ge pachaly (TC 1631)
3. v spojeniach tak - (j)ak(o) (i), (j)ak(o) - tak (i) vyj. slabý stupňovací vzťah: Pysmo swate tak Noweho yako Stareho zakona (BAg 1585); zeme anebo quentiny czokolwek spolecžnie nabili, yako gednomu bratru, tak druhemu budu rozdielene (P. ĽUPČA 1587); jest tam potok, budto reka, v kterej se mohu nachazeti tak drobne ryby, jako i pstruhy, ano i lipne (LIKAVA 1625 U2); o penyze gsa postarjem a Geho Mylosty yak summu, tak interesse doli polozjm (B. BYSTRICA 1660); ano, yak Babela, tak y Igalicžka Marina gsu strigj; yak prwnu kopacžku, tak take y rezačku gesste nebosstik manžel pany wdowj sam zakopal y zrezal (KRUPINA 1675); ( 1691); predepsany Zuro Janossak zawrhnuce prikazany yak boske, tak tež zakon kraginsky, predo dwema roky dal se na zboystwo (L. MIKULÁŠ 1713); buď wúla twá gako w nebi, tak y na zemi (KB 1756)
4. v spáj. výrazoch i tak vyj. pripúšťací význam: až zemrem, a bars i tu aneb w Pezinku pochowana budem, chczem predcze, aby se to giste wino dalo y tak do klasstera presspurskeho (BRATISLAVA 1667); sak i tak idjem travu kosit, uvidim, jako je (OPONICE 1747); aby sme (svoje položenie) z mnohyma rečmi vyložili, potreby neni, nebo i tak všetko naše jmeni slavnym stavom dobre znamo jest (LYSICA 1775 LP)
5. v spáj. výrazoch a tak vyj. dôsledkový vzťah: y take stwol sebow wzel, a tak pryssel byl ze dwema wozy, czo ssestmy woly wyezol (H. OPATOVCE 1554); od Beni Ganoweho domu wissel ohen, vderil witr kruty, a tak hnedkj plamen uderil na Wassy Welikomoznosty dum a hnedj se wssecek zapalil (M. JÁN 1621); od pana Eszterhazy Myklosa Prssancy odkupowali chotar badinszky, a tak potom w nom slobodne pasaly, kdi platili panom (B. BYSTRICA 1676); na Máriu prislo porodzenyé, i nyenaslyi notznyik v Betleheme, napólnyen ból z hosztzmi dóm kasdoho, tak sztupilyi do chliva jednoho (HPS 1752)
B. podr
1. v spáj. výrazoch tak (j)ako vyj. prirovnanie: appellasset: Nedreli mogu mater tak ako twu (TURIEC 1570); (Baláž Puchala) rychtarstwy poruczyl gest na Melychere Kozu, tak yako nagstarssyemu prysaznemu mesta nassyeho (P. ĽUPČA 1578); swedek spolu z bratom swjm tye woly k Geho Milostj tak gako sudcowy k rukam odaly (DRAŽKOVCE 1711); (Dora Pavloviech) namacala čuosy twrdieho tak gako krpecz anebo gako keby nuosska dityacia bola (VELIČNÁ 1724)
2. v spojeniach jestli(že) - tak vyj. dôsledok: gestliže by Jancžyk (s) swymi ditkami nemohl (dvor) držati, tak ho nemagi žadnemu ginemu prodati; gestliže by nemohli teho dwora držaty, tak potem swoboda Jancžykowy y synom geho ten dwuor kupiti (L. TRNOVEC 1573); gestly by Joannes chťel predati winicu, tehdy Gregora má nayprweg ponúknuty, a gestly on nebude muocy z toho byti, tak má Johannes moc gjnému predati (BÁTOVCE 1610); gestli gich (dary) od Boha bereme, tak gich mame užiwati (tak), abi služily k slawe sameho Pana Boha (TC 1631)
III. čast
1. uvádza vety rozličného obsahu, vyj. dôsledok predchádzajúceho deja, teda: A tak toto wssecko my zwrchu gmenowany rychtar a radda na žadost Martina Repy rozkazaly sme napsaty (HLOHOVEC 1592); Tak tebe Pan Buoh pomahai, tak mne Pan Buoh pomahai (RS 1625); Tak techdy zachowagtie tento mog rozkaz (TRENČÍN 1712)
2. zdôrazňuje nej. výpoveď, tiež: wyslaly sme spolusausedu nassych, gmenem Petra Sskodu z rady a druheho Jana tak z rady (N. MESTO n. V. 1553)
3. vyj. približnú mieru, asi, približne: kapustnie sudy dwa tak czo by se wsypalo po poltretym luknie (TRENČÍN 1604)
4. vyj. súhlas, prisviedčanie, pritakávanie: tak, tak, doswedčuge to s. otec Ambruž; tak, tak, potwrzuge y s. Leo (MP 1718); tak, odpoveďel Van Stiphout, ale což to za národ jest ten, či slovánský, či slavánský národ? (BR 1785);
IV. cit vyj. údiv, prekvapenie: tak, bračzek, tak, žena twoga doma w posteli, a ty se ginssych kurew prjdržiawass (ZVOLEN 1640)