Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

svoj svojho m., svoja svojej ž., svoje svojho s., I m. a s. svojím mn. m. živ. svoji, neživ., ž. a s. svoje svojich

I. zám. zvrat. privl. vyj.

1. privlastňovanie hociktorej gram. osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu, napr. nechajte si tie vaše peniaze!): mám tu s-e auto, mysli na s-e deti, vrátil s. podiel; ešte nemá s-e peniaze vlastné

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet (deja): myslieť na s. sľub; po s-om zvolení

3. hovor. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: má tam s-ho človeka, doprial si s-u kávu; má s-e dva metre má aspoň 2 metre

4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: dať veci na s-e miesto

5. zreteľ: s-ho času v príslušnom čase; jediný s-ho druhu

6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: je s-ím pánom; zostaň (vždy) s.

● mať s-e roky byť (už) starší; s. k s-mu

II. svoj m. hovor. (obyč. v nepriamych pádoch so zám. ten) manžel, milý: neopustí toho s-ho;

svoja ž. manželka, milá;

svoji mn. m. a) blízka rodina b) prívrženci, priatelia: žiť medzi s-mi

● už sú s. zosobášení;

svoje s. (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): pracuje na s-om, dávať zo s-ho; bývať vo s-om vo vlastnom dome

● → myslieť si s.; stáť, trvať na s-om nemeniť rozhodnutie; žiť (si), robiť (si) ap. po s-om podľa vlastného uváženia; vytrpieť si s. prežiť útrapy; → dostať s.; spraviť si s. splniť si povinnosť; prísť si na s. dobre pochodiť

svoj svoja svoje G mužský a stredný svojho G ženský svojej D mužský a stredný svojmu D ženský svojej A mužský živ. svojho A mužský neživ. svoj A stredný svoje A ženský svoju L mužský a stredný svojom L ženský svojej I mužský a stredný svojím I ženský svojou pl. N mužský živ. svoji pl. N mužský neživ., ženský a stredný svoje pl. G svojich pl. D svojim pl. A mužský živ. svojich pl. A mužský neživ., ženský a stredný svoje pl. L svojich pl. I svojimi zám. privlastňovacie adjektívne

manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho

milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster

náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto

našský príznačný pre nás ako príslušníkov istého národa, istej spoločenskej vrstvy, ako obyvateľov istého územia; príznačný pre kraj, národ, z ktorého pochádzame (op. cudzí) • domáci • tunajší: sami si vyriešime našské, domáce problémy; zďaleka sme rozoznali domáce, tunajšie kroje; Poznáš dobre tunajšie pomery? • náš: najlepšie sú našské, naše odrody viniča • blízky (obyč. o človeku): to pochopia iba našskí, blízki ľudia • rodný (týkajúci sa miesta nášho narodenia): krása rodného kraja • národný (týkajúci sa nášho národa; op. inonárodný): špecifické vlastnosti našskej, národnej kultúry • svojský • svoj: ľudia v dedine najlepšie rozumejú svojským, svojim mravom, zvykom

rodný 1. blízky rodom • vlastný • svoj (op. nevlastný, cudzí): je to jej rodná, vlastná sestra; nespoznať rodného, vlastného, svojho syna • expr. zried. rodnučký (obyč. v oslovení): brat môj rodnučký

2. súvisiaci s rodiskom, narodením, rodovou al. národnou príslušnosťou • svoj: navštíviť rodný, svoj kraj, dom • materinský: materinská reč, materinský jazyk • krstný (o mene danom pri narodení, krste)

svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

p. aj pôvodný 3

2. p. našský

svoj¹ 1. p. vlastný 1, 2, rodný 1, 2 2. p. svojský 1 3. p. náležitý

vlastný 1. ktorý je vlastníctvom niekoho, ktorý niekomu, niečomu patrí, ktorý s niekým al. niečím súvisí (op. cudzí) • svoj: mať vlastný dom; som tu na svojom aute; urobiť niečo vlastnými, svojimi rukami

2. ktorý pochádza z príbuzenstva, ktorý súvisí s príbuzenstvom (op. nevlastný) • rodný: vlastný, rodný brat • pokrvný (ktorý má spoločný rodový pôvod): súrodenci sú pokrvní príbuzní • svoj: svojho syna nepoznal

3. ktorý je zhotovený samou osobou, ktorý sa týka samého tvorcu: vystavovať vlastnú tvorbu • vlastnoručný: vlastnoručný výrobok • autorský: autorský portrét

4. ktorý tvorí podstatu veci • skutočný: dostať sa k vlastnému, skutočnému problému • pravý • naozajstný • ozajstný: pravá, ozajstná príčina biedy je niekde inde • imanentný

svoj, svoja, svoje, svojho, svojmu, 7. p. m. a str. svojím, mn. č. svoji, svoje, svojich, svojim, svojimi zvratné zám. privl.

1. vyjadruje privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je podmetom vety: So svojím svedomím nekupčím. (Fig.) Svoje si drž a cudzie nežiadaj. (prísl.) Dobrý vinár si v každom víne nájde svoju chuť. (Bedn.) Tajila v duši svoj náhľad. (Taj.) Také vytrvalé čakanie má svoju silu. (Laz.) My nemáme svoje kožtičky na to, aby sme ich nosili na jarmok. (Jégé) Oni horu poznajú ako svoju dlaň. (Hor.)

● hovor. myslieť si svoje ponechávať si svoj názor, svoju mienku; stáť, trvať na svojom neupúšťať od svojho presvedčenia, nemeniť rozhodnutie; hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích záležitostí; vždy len svoje (svoju pesničku) hudie opakuje, hovorí stále to isté; vykonať, spraviť si svoje splniť povinnosť; vytrpieť si svoje prekonať veľké ťažkosti, útrapy; viesť si svoje (Taj.) nedať sa prehovoriť, hovoriť o tom istom; prísť si na svoje dostať, čo komu patrí, dobre pochodiť; povedať (si) svoje vysloviť svoj názor, svoju mienku, všetko, čo sme chceli povedať; expr. povedať niekomu svoje čo si myslíme o ňom; ísť (si) po svojom kto kam chce; ísť (si) svojou cestou konať podľa svojho presvedčenia, samostatne; jediný svojho druhu osobitný, zvláštny, originálny, zriedkavý; nebyť vo svojej koži necítiť sa dobre; mať svoje roky a) byť dospelý; b) nebyť už mladý; byť vo svojom živle robiť niečo s veľkým potešením, rád; (sám) pre svoju osobu pre seba; byť na svojom mieste dobre zastávať zverenú úlohu; žiť, konať podľa svojej hlavy (raj.) podľa vlastného uváženia, individuálne; mať niečo zo svojej hlavy sám od seba, nie od iného; samostatne, bez pomoci iného na niečo prísť; byť (už) vo svojej koľaji (Tim.) znova nadobudnúť duševnú rovnováhu, spokojnosť, byť (už) pokojný;

2. vlastný, nie cudzí: Prvý raz mali svojich dvadsať-tridsať zlatých v ruke. (Taj.) Odbavil som Štedrý večer prvý raz na svojom chlebe (Taj.) ako zamestnaný. Paľo nechcel veriť svojim očiam (Sev.) čudoval sa tomu, čo videl. Doma seď, svoj chlieb jedz. (prísl.) Dá vytlačiť [dielo] svojím nákladom. (Záb.) Svoj veľký majetok zle spravoval. (Jégé); hovor. bývať vo svojom vo vlastnom dome; Kúpil im ich zo svojho (Tomašč.) z vlastných prostriedkov; byť vo svojom doma; cítiť sa ako vo svojom ako doma; domáhať sa svojho toho, čo niekomu skutočne patrí; Nič nepatrí mi, nič nenazval som svojím. (Rúf.) Rozprával, motal to, čo od Miška počul, ako svoje. (Taj.); hovor. budú svoji budú manželia

● hovor. nech si pred svojimi dvermi zametá nech sa stará o svoje veci; podnikať niečo na svoju päsť, na svoju ruku samostatne, bez cudzej pomoci; mať svoj rozum byť dostatočne samostatný, vedieť si poradiť; mať svoju hlavu byť tvrdohlavý, svojhlavý; vziať niečo za svoje osobitne sa na niečo podujať, vziať na osobitnú starosť; púšťať sa na svoje krídla začať sa osamostatňovať;

3. nezávislý, samostatný: hovor. je svojím pánom, svojou paňou nik mu (jej) nerozkazuje; Chlap má byť celý svoj a neuznávať autority. (Vaj.) V službe je človek nie svoj, ale iného. (Tim.) Koľkú to má cenu, keď kto chce a môže mať svoju vôľu, sám keď rozhoduje nad sebou. (Taj.)

4. charakteristický pre istú osobu, svojrázny, svojský, osobitný, osobitý: Je však svoj, sám a nový. (A. Mat.) Vie, čo, kam, je povedomá, svoja. (Taj.) Ona hovorí svojím jazykom, mysli svojou logikou. (Vaj.) Maguš, svojím spôsobom múdry, uhádol, že Igorovi voľačo priľahlo dušu. (Jaš.) Paulinka je tiež zaujatá svojím spôsobom. (Švant.) Mladého pána vybije na svoje kopyto (Záb.) vychová podľa seba; hovor. (robiť, hovoriť, vysvetľovať si niečo ap.) po svojom svojsky, osobitne, ako sami chceme;

5. patričný, príslušný, náležitý: Položila kľúč na svoje miesto. (Taj.) Spravím si svoju prácu, zodpovednosť mať nebudem. (Laz.) Všetko má svoj čas. (Jes.); každému svoje; svojho času kedysi.

6. majúci priateľský, dôverný pomer k niekomu, blízky (v zmýšľaní), známy, nie cudzí; náš: Majú na čele mesta vzdelaného starostu a svojho človeka. (Tat.) Nie dosť na tom, že cudzí ľudia vás naťahovali na škripec, ale už aj svoji, tunajší ľudia začínali agitovať. (Tat.) Oni majú všetko svojich: od farára, rechtora až po toho sviniara (Taj.) z vlastnej obce; spodst. Ide medzi svojich, ktorí ho obstanú a nepustia. (Ráz.)

7. spodst. svoj, svoja, svoji príslušník (príslušníci) rodiny: Nikoho nemá tu zo svojich, tak vyzerá ani najdúch bez otca-matere. (Laz.) Neraz mysli aj na svojich doma. (Švant.) A ty lepšie prizeraj svoju (Urb.) manželku, ženu. Milá pod oblôčkom svojho oplakáva (J. Kráľ) milého. Možno chcel tej svojej zaimponovať (Bedn.) milej.

svoj [svoj, svuoj, svúj]
I. zám zvrat privl vyj.
1. privlastňovanie ktorejkoľvek gramatickej osobe, ak je pôvodcom deja, obyč. podmetom (ako vlastníctvo, prináležanie ap.; okrem citového dôrazu): Martin zwrchu menowany ma vzywaty do swogeg smrty ten wystawok spolu swogow manželkuow (L. TRNOVEC 1582); Mattey Derda od Mihale Mochiara kupil pol strane Czipkowskey na erek sebe y swogym detnym detom (JELŠAVA 1597); zakupný richtar své vlastni pivo dava bez prekažký a ubliženi důchodkův Jeho Velikomožnosti (BOJNICE 1614 U2); Badinci slobodne pasali swuog dobitek (ŠTIAVNIČKA 1676); Joannes Keviczky Žoffiu Temešvary zbil, že do pol druha tidna musela ležety a bolest swu težko znassety (KEVICE 1699); dobre gest mužu, kdiž ponesse gármo od mladósti swég (KB 1756); sam grof osviceny prišel ze svoju čeledu a vzal nam pul bečky palenky a dve bečky vina (V. ŠARIŠ 1773); Jej Jasnost kralovska milosrdna matka naša po celej svojej krajine vydala jest nove urbare (PEKELNÍK 1775)
L. mať svoj beh mať menštruáciu: ukaže se (zlatá žila), když mnoho gest a ostre krwe a žena behu sweho nema (HT 1760); prijať za svojho koho adoptovať niekoho: Antal Balog prigal dwoge syroty sweho bratra pachole a diewcze za swoge (JELŠAVA 1594)
F. pod s-ím hrdlom, na s-u hlavu na vlastnú zodpovednosť: ya guss nesmim pod swim hrdlom mito drzati (ŠTIAVNIČKA 1640-43); Hanes Pohut kupil gedneho wola ot podaneho pana Lypczyanskeho, na swogu hlawu teda byl staueny ot teho czloueka na mjte (s. l. 18. st); s-ej hlavy tvrdohlavý, neústupný: cerebrosus: swawólny, swég hlawi, neustúpny, hlawaty (KS 1763); pod s-ou vierou, na s-u vieru, pod s-ou dušou zatratenia, pod s-ím dobrým svedomím, pod s-ím človečenstvom vyznať, sľúbiť, povedať ap. pod prísahou, zodpovedne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem pod swu wjru sljbil, že zwrchu recžene zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu a dworu zemanskeho žiti dopustiti nechce (BRATISLAVA 1559); tento nass sused Stanko wyznal pod swogow dussow zatraczeny (OPATOVCE 1573); pan Raffael Nedeczky wyznal gest pred namy pod swym dobrym swedomym (s. l. 1584); Blazeg pod swim czloweczenstwim slibowal (TRENČÍN 1592); (úradník a kľúčiar) nas velmi soužuji, to smieme povedeti na svu viru (JABLOŇOVCE 1650); prijať k s-im rukám čo osobne prevziať niečo, obyč. peniaze: ty penize Yankowits Miklóss ku swim rukam prigal (JASENICA 1704); obracať na s. stôl čo privlastňovať si niečo: tri kuni ay lisski wzal od swedka ay ptaki a to wsseczko na swog stuol obratzal (JASENICA 1704); držať za s-e vlastné čo vlastniť niečo: mi za swogu wlastny držime predmenowanu sigot (ADAMOVCE 1715); užívať ako s-e vlastné čo ako vlastný majetok: Badincy až po tgeto chotarne mestiska wždicky chotar yako swug wlastni užiwaly (ŠTIAVNIČKA 1676); brať/vziať na s-u hlavu/na s-e plecia, trimať na s-ich pleciach koho, čo na starosť: Matthuss berye na swogu hlawu bratra nasseho naymladssyho Pawla (L. TRNOVEC 1599); on (Boh) krályovsztvo i velyikú motz na szve plyetzá vesme; (Boh) velyké knyísesztvo, motz na szvich plyetzoch trimá (HPS 1752); pan tye penyse potrouyl a Hanes musel platyty, nebo wsel na suogu hlawu (s. l. 18. st); chovať s-ím chlebom koho živiť niekoho: wie hospodar, koho swym chlebem chowa (VARÍN 1485 SČL); vyhľadávať s. (poctivý) kus chleba ísť za prácou mimo domu: svuj kus chleba nievyhledavame z inšiho chotara (KUBRICA 1718 LP); sotwa kdi bude muoczi (Gombár Hluchý) swoi pocztiwy kus chleba wihledawati (s. l. 1634); v potu tváre užívať s-ho chleba ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary užiwal chleba sweho (ŽILINA 1558); ísť po s-ich (nohách) peši: oni (služobníci) kdiž nésli obile na swych osloch, gissli po swych (KB 1757); obrátiť s-e oči na koho zahľadieť, pozrieť sa na niekoho: gestliže swe wráže na tweg twári newidyss, na súseda tweho obrat očy swé (PP 1734); lámať s-e ruky zalamovaním rúk prejavovať svoju bolesť, zúfalstvo ap.: lámala matka swé ruce, když wiďela syna w ťežké nuze (CC 1655); sypať popol na s-u hlavu kajať sa, uznávať svoju vinu: (Judita) na seba wzala žiňenú oďew, sypala popel na swú hlawu (KB 1757); pozdvihnúť s. hlas ozvať sa, prehovoriť: stogjcy Petr pozdwjhel hlas swúg (KB 1756); otvoriť s-e ústa ozvať sa, začať hovoriť: kdiž otewrel Tobiáss stary usta swé, chwálil Boha (KB 1757); stáť s-ej reči splniť slovo: Michale Cygane napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll (P. ĽUPČA 1582); skrocovať s. jazyk od zlého vyhýbať sa zlým rečiam: kdo chce milowati žiwot a wiďeti dny dobré, nech skrocuge gazyk swúg od zlého (KB 1756); nabrúsiť s-e jazyky ako hady na koho prichystať sa na ostrý rozhovor s niekým: (manželia) nabrusily gaziky swoge na seba gako hady (SKá 18. st); prísť do s-ho človečenstva dospieť: ditkam a wnukom mim predstawugem za tutora Yana, abi gich tak zaopatril, abi kdiž do čžlowečenstwy sweho pridu, nemely pričžiny nan se stežowaty (ŽILINA 1674); mať pod s-ím srdcom čo vedieť o niečom: čokolwek swedek wje a pod swym srdczem má, necht oznámi (TURIEC 1724-44); stvoriť na s. obraz/k s-mu obrazu koho náb (o Bohu) s cieľom zosobnenia najlepších cností: Buh Otzetz Adáma na svój obráz sztvorél (HPS 1752); stworil Buh čloweka k obrazu swému (KB 1757); dopustiť s-u ruku na koho náb (o Bohu) potrestať niekoho: Pan Buoch wssemohuczy raczil na mne swu ruku dopustitj (MARTIN 1577); do jarma vhodiť s. krk dostať sa do ohrozenia (na živote): gestliže gynáč učinyss, do garmu whodiss krk swug (PP 1734); vziať s. koniec skončiť sa: wssecko štestj konec swug wezme a prestane (PT 1796); vziať s-u skazu, obrátiť sa k s-ej skaze zničiť sa, skaziť sa: jedny zeme skrze Vlaru svoju skazu vzali (NEMŠOVÁ 1721 LP); zlato se obratylo k sweg skaze (MC 18. st); stratiť s-e hrdlo zomrieť: Jonas hrdlo swe musel stratity od lotrow na hore (KALINOV 1595); dokonať s. život zomrieť: Zofia, manželka Martina Waczlauowiech pred niekolika leti žiwot swug dokonala (s. l. 1669); nevyhadzovať perly svoje pred svine poučovať niekoho al. mu niečo dávať zbytočne a bez úžitku: newyhazúgte perli swé pred swiňe (KB 1756); každý čas má s. čas; všetko má s. čas treba vyčkať na vhodnú príležitosť: každý čas ma swug čas (SiN 1678); wšecko má swúg čas (BE 1794); každá lisska swúg chwost chwali (SiN 1678) každý vyzdvihuje svoje zásluhy; každy ma swu wadu (SiN 1678) nikto nie je bez chyby; lépssy gest chudobny, ktery chodj w swég sprostnósti, nežli bohaty, ktery prewracá pysky swé (KB 1757) chudoba cti netratí
2. (v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku) pôvodcu al. predmet deja: slawný swátek ctime, twého narozeňý, radostne čekáme swého wykúpený (CC 1655); tsom ti si szvojoho Králya vibavél, jomu szvojo velyké szpasenyé zjevel, krályoj pomazánomu, Dávidoj (DŽ 1752)
3. (kladný) citový vzťah pôvodcu deja obyč. k predmetu: Wassa Milost, dobre wiete, zie sem bola k wam sweho cžlowieka poslala skrze dluch mog (ŽARNOVICA 1579); Wassa Opatrnost ste ke mne psany vczynyly, kdy sem ga sweho czloweka ke dny stawil (BLATNICA 1587)
4. primeranosť, náležitosť; príslušnosť: horaeus: za času swého pripraweny (KS 1763); wssetky kwetini milugj čisteny a obrezawany na swem čase (PR 18. st)
F. prísť k s-mu času dospieť: czo se dotycze dyewczetka, tu aby chowal yak wlasne dyete a kdy k swemu pryde czasu, aby gy wydal (MARTIN 1573); qvisqve suos patimur manes: káždy má swu potičku (KS 1763) utrpenie
5. zreteľ: spectatissimus sui ordinis: nagpredňégssy w swém rádu (KS 1763)
6. vzťah nezávislosti, svojráznosť: ktery sam hospodar swoyou wolow do hagnyho pole dobytek poženie, ma sstrouffan byti zlatym (ŠŠ 1610); nech oznamy swedek, zdaliž z swe toliko wlastny wuole, bez chiru obcze ti gwaltowniczj ten skutek wikonaly (JASENOV 1716); gedny sweg wole hodiny bigace (P. BYSTRICA 1743) nepresne; sponte: dobrowolňe, slobodňe, ze swég, po swég wúli (KS 1763)
L. s-a ostatná/posledná vôľa testament, závet; za sweho dobreho zdrawy y dobreg pamety sucze swu ostatny wuly oznamil a testament vczjnil (P. ĽUPČA 1585); pan Jeremias Fabricius oznamil wulj swu posledni (ŽILINA 1601)
F. vo s-ej (vlastnej) osobe osobne: Yan Hallacži pred kralowskjm czlowekem w sweg wlastnj osobe sljbil, že zemany Laczka a Mikulasse Yarossuw w pokognem wladanj toho wsseho domu žiti dopustiti nechce (BRATISLAVA 1559); ya kdy sam w osobe sweg do Trenchina prigdem, tuto wečz zaoppatrim (B. BYSTRICA 1610); byť sám s. mať vlastné sebavedomie, mať vlastnú vôľu: Telemachus bazliwau rečy odpowedel, ga sam swug negsem (PT 1796); prevodzovať s-u vôľu nad kým robiť násilie, fyzicky ubližovať niekomu: poddany pana Maytinich sluzebnykow pana Paula Motessyczkeho byli, krwawyli a swu wulj nad nymy prowozowaly (D. MOTEŠICE 1584); žiť na s-u vóľu podľa vlastného presvedčenia, uváženia: stomacho suo vivere: na swú wúlu žiti (KS 1763); kdo rodičuw a starssich neposlucha, ale po swogeg wuli chodi, sam sebe sskodi (GK 1779) treba poslúchať starších
7. duchovnú, právnu a i. podradenosť: Thomas Betelon vponyžyl se pred swoyow wrchnostow, prawu chtegyce pokog daty (S. ĽUPČA 1603); ty ctíš Boha svého a kráčíš v jeho slove, avšak zlý svet predce posmechy strojí z tebe (ASL 1676); bili takowi lide, kteri když welebnost sweho krale obrazili, wlast swogu zanechat museli (MS 1758); my miserni svemu zemskymu panu naše krivdy predložit nemužeme (Ľ. ULICA 1774); aj tito (mníšky) majú biťi rovno poddané svím vlastním biskupum (BR 1785)
II. svoji [svoji, sví] m pl
1. blízka rodina: prosil nasse pocztliwe prawo, abychme gemu prewolili a roskazali zeme niektere, ktere sobe a swogim na erek kupil (JELŠAVA 1602); Martyn Franowiech od Yana Franowiech nadobyl sobe laz w Buory na urek, aby take byl swobodny z swymi (TURANY 1637)
2. prívrženci, priatelia: wssak sme wsseczi swogi, to nebude negakeho sskriepenia ani wady (ZVOLEN 1645); (Ján) mezy swych wlásnych prissel, a swogi ho neprigali (KB 1756); svoje [svoje, své] s (vlastný) majetok; vlastníctvo (hmotné i duchovné): expeculiatus: kdo ó swé prissel aneb penjze stratil (KS 1763); budeme ponižene prosit, žeby skrze panuv deputatuv by sme si my vedeli svoje opatruvat a chranit (L. PORÚBKA 1771-72); povinost pana bola nam jak pre lichvu, tak i pre nas dostatečnu potrebu dati, takže sme my všecko svoje trovit museli (NÁVOJOVCE 18. st)
F. držať za s-e čo vlastniť niečo: tu vbocž Drienowu až po wrch od meg pameti pany Domanisczy za swe držely (V. ZÁLUŽIE 1617-19); chcieť mať toliko s-e, dočiahnuť s-e, každému dať s-e, žiadať s-e od koho čo mu patrí: ona (Margita) nechcze než toliko swoge myti (MOŠOVCE 1596); manžel bez wsseckeg sprawy odtud odissiel, mluwice, že swoge dočiahne (T. PETER 1742); suum cuiqve tribuere: gednemi káždému dati swé (KS 1763); pan Sinej Zigmont a brater pan Sinej Imre, kdyš sem od nich žadal svoje, dali me do hereštu (ABOV 18. st)