Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stretať -á, stretávať -a nedok.

1. prechádzať popri niekom, niečom pohybujúcom sa v protismere: s. ľudí, autá

2. pri prechádzaní popri niekom sa dostávať s ním do styku: všade s-á známych;

dok. stretnúť -e -ú -tol: pren. s-lo ho (ne)šťastie zastihlo ho

// stretať sa, stretávať sa

1. pri chôdzi, jazde sa dostávať do blízkosti niekoho, niečoho pohybujúceho sa v protismere: s. sa po ceste s ľuďmi, autá sa s-jú

2. stýkať sa (význ. 1), schádzať sa, vídať sa: s. sa s priateľmi (v kaviarni)

3. prichádzať do styku, dosahovať; zažívať: s. sa s obdivom, s prekážkami

4. zbiehať sa (význ. 1), spájať sa, križovať sa: tu sa s-jú štyri cesty;

dok. stretnúť sa

1. k stretať sa;

pren.: ich pohľady sa s-li pozreli na seba; naše cesty sa s-li zišli sme sa

2. naraziť na seba, zraziť sa (v spore ap.): s. sa v boji; šport. s. sa vo finále zohrať finálový zápas

● expr. ešte sa s-me! porátame sa (vyhrážka)

stretať sa -tá sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa, stretávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

stretať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie, stretávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

schádzať sa 1. prichádzať na jedno miesto s cieľom byť spolu • schodiť sa • stretať sa: tajne sa schádzala, stretala s mládencom bývajúcim oproti • stýkať sa (náhodne al. pravidelne byť v osobnom styku): stýkali sa zriedkavo • zoskupovať sa • združovať sa (prichádzať na jedno miesto v skupinách, tvoriť skupiny): radi sa zoskupujú, združujú okolo svojho učiteľa • expr. zháňať sa: deti sa zháňajú za dedinou

2. p. spájať sa 1

spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujú • zlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčili • schádzať sa • schodiť sa • zbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhle • stretať sa: chodníky sa ďalej stretajú • stýkať sa • dotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cesty • splývať • zlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťou • odb. fuzionovať • kniž.: snúbiť sa • družiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotou • kniž. zastar.: pojiť sa • reťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťazia • kniž. páriť sa: tma sa so svetlom pári • biol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sa • hovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírody • zoskupovať sa • organizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkoch • práv. spolčovať sa • pejor. spantávať sa • expr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemu • hovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieť • mať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkým • vzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky

stretať sa, stretávať sa 1. náhodne al. pravidelne prichádzať do osobného styku s niekým • schádzať sa • schodiť sa (cieľavedome): stret(áv)ajú sa, schádzajú sa každú sobotu v kaviarni • stýkať sa • zastar. obcovať (byť v osobnom spojení, styku): ešte sa stýka so starou partiou • vídať sa • vídavať sa (vnímať sa navzájom zrakom, obyč. aj bez osobného kontaktu): vída(va)li sa na koncertoch

2. prichádzať do styku s niečím (obyč. náhodne) • narážať: všade sa stret(áv)ame s prekážkami, všade narážame na prekážky

3. ústiť do jedného bodu • zbiehať sa • spájať sa: cesta s chodníkom sa ďalej stretajú, zbiehajú, spájajú • križovať sa • krížiť sa • pretínať sa: blesky sa križujú, pretínajú; záujmy sa krížia

stretať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) idúcky, cestou, v chôdzi prechádzať v blízkosti niekoho (niečoho), kto (čo) ide protichodným smerom: s. priateľa, suseda; stretal ľudí, povozy (Vaj.); pren. Na každom kroku stretal som nové vône (Švant.) nachádzal som; Zo všetkých strán ho stretalo sklamanie (Kuk.) stíhalo;

opak. stretávať, -a -ajú;

dok. stretnúť

|| stretať sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) idúcky, v chôdzi, cestou dostávať sa do blízkosti s niekým, kto ide protichodným smerom: Každý mu inak (hovorí). voliči, známi, s ktorými sa po ceste stretal. (Taj.) Nezdá sa vám, že my dvaja stretáme sa v čudných okolnostiach? (Urb.); pren. Dva páry očí sa stretajú v nepriateľskom pohľade (Fr. Kráľ) nepriateľsky sa pozerajú na seba.

2. (s kým) schádzať sa, stýkať sa. náhodne al. pravidelne sa vídať: Ak sa kedy do dediny vrátim, s kým sa budem stretať a rozprávať? (Ondr.) Stretali sa iba náhodne na ulici. (Tat.) Stretali sa v kaviarni. (Jégé)

3. (s čím) prichádzať do styku, narážať na niečo: s. sa s ťažkosťami, so zlými podmienkami; Kam sa obráti, všade sa stretá s akýmsi obdivom a či pokorou. (Kuk.) Ako sa stretal (potôčik olova) s vonkajším vzduchom, mrzol. (Hor.); pren. (s kým) Už prostred šestnásteho storočia stretáme sa s učenými Chalupkovci (Vaj.) čítanie o nich, dozvedáme sa o nich.

4. expr. (s čím i bezpredm.) zbiehať sa, spájať sa: Cesta s chodníkom sa stretajú a neopúšťajú. až pri susednom chotári sa rozlúčia. (Tomašč.) Práve na tom mieste sa stretalo viac chodieb. (Hruš.) Obrvy sa stretali a čelo nad nimi hľadelo do sveta ako kus hradby. (Urb.);

opak. stretávať sa;

dok. stretnúť sa

stretnúť, -ne, -nú, -tol dok. (koho, čo) idúcky, cestou v chôdzi prejsť v blízkosti niekoho al. niečoho pohybujúceho sa protichodným smerom: s. niekoho na ulici, na ceste, v meste; Na chodbe stretol sestru. (Taj.) Sotva som z domu vyšiel, stretol som kominára. (Urbk.) Na spiatočnej ceste stretol Jaroš Milku. (Vaj.); pren. stretlo ho šťastie dobre sa mu povodilo; stretlo ho nešťastie, niečo zlého stihlo, zastihlo, prihodilo sa mu, stalo sa mu;

nedok. stretať

|| stretnúť sa

1. (s kým, s čím i bezpredm.) zísť sa, priblížiť sa jeden druhému idúcky, cestou, v pohybe z dvoch protichodných strán (o dvoch al. viacerých ľuďoch al. predmetoch): s. sa s niekým v meste, na ulici, na ceste; Prebehla cez pitvor, tam sa stretla s kuchárkou Zuzkou. (Čaj.) A až sa dakedy zasa stretneme, poviem ti o tom viacej. (Zúb) Neraz si postáli, keď sa náhodou stretli. (Kuk.); pren. zrak, pohľad sa im stretol, oči, pohľady sa im stretli pozreli na seba; s. sa s očami. so zrakom, s. pohľadom niekoho zachytiť pohľad niekoho; Po prvý raz sa stretli naše plaché pery (Mih.) pobozkali sme sa. Obom sa myšlienky stretli (Vaj.) mali rovnaké myšlienky.

2. (s kým i bezpredm.) zísť sa na určitý čas s istým cieľom a na určitom mieste, mať schôdzku (o dvoch jednotlivcoch); zhromaždiť sa (o viacerých ľuďoch): S Rovnianskym sme sa boli na chvíľu stretli u pána Volku. (Jégé) Na druhy deň stretnú sa pri modlitebni hneď popoludní. (Ráz.) Tam sa stretli neďaleko veľkých pozastieraných oblokov osvetlenej kaviarne. (Gráf) Ak dá osud, stretneme sa všetci takto zas na jar. (Šteinh.); pren. bás. Čo za zázraky v tebe sa stretli? (Sládk.) spojili sa.

3. hovor. (s čím, s kým) prísť do styku, mať do činenia, naraziť na niekoho, na niečo; oboznámiť sa: S novým strojom som sa v bani ešte nestretol. (Hor.) So značkou M. T. som sa už raz v chatárskej knihe stretia. (Bedn.) Ešte som sa nestretol s takou ženou. ako ste vy. (Zúb.) Stretol sa vo svete s rôznymi podobami a pôvabmi. (Švant.) Nestretol som sa ešte v živote s takým nárekom (Ondr.) nepočul som taký nárek.

4. expr. (v boji, v spore, v hádke) naraziť na seba, napadnúť sa: Tak sa stretli v otvorenom boji otec so synom. (Min.);

šport. zohrať zápas (futbalový, šachový ap.); hovor. ešte sa (my) stretneme porátame sa, vyrovnáme si účty (vyhrážka, hrozba tomu, komu sa nemôžeme hneď pomstiť za niečo);

5. (s čím) (o výzve, o podujatí, návrhu ap.) byť prijatý istým spôsobom: s. sa s veľkým (priaznivým) ohlasom. s veľkým, búrlivým súhlasom, s porozumením, s nadšením, s úspechom; s. sa s odmietnutím, s odporom, s nezdarom, s posmechom nebyť prijatý, schválený, nepresadiť sa;

nedok. stretať sa

stretať, stretávať ndk/frekv koho idúcky, v chôdzi prechádzať v blízkosti niekoho, idúceho protichodným smerom: widal sem, kdy Petrowanje z Machnacže zspusstiali dolu brwna a y stretal som gich (P. LEHOTA 1625); Sandor kdj u Ondrassa služil, yduce domow, stretawal Vladara, kdj odtud yssiel (V. ČEPČÍN 1661); kdy do Bistricze nyekdy yssel y statky stretawal pod kasstylem (ORLOVÉ 1690); (muž) kterích na ceste stretal, wšeckích sa tázal, kam idú (BU 1795); s. sa idúcky, v chôdzi dostávať sa do blízkosti niekoho, kto ide protichodným smerom: obvium habeo aliqvem: stretám se, potkáwám se z ňekym (KS 1763); ga mnoho obchazym s lidmi, ga se k nim primluwam na chodnikach, kde se gen stretagj se mnu (UD 1775)