Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozprávať -a nedok.

1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: dieťa už r-a; r. po slovensky, po anglicky; nevie poriadne r.

2. slovami vyjadrovať dojmy, zážitky, predstavy ap.: r. príbehy, žarty; r. obsah filmu; r. o živote zvierat, o svojich priateľoch; r-a (nám), že sa chystá do cudziny

3. svedčiť (význ. 2), nasvedčovať, hovoriť: maľby r-jú o jeho talente; za neho r-li výsledky

● r. ako kniha a) plynne b) rozumne, múdro; r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. dve na tri tárať; s ním sa nedá r. je neprístupný argumentom; r. k veci byť vecný

// rozprávať sa hovoriť medzi sebou, zhovárať sa: r-li sa o deťoch, o dovolenke; dlho sa r-li; nemá sa s kým r.

rozprávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.

rozprávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

diskutovať vymieňať si názory na problémy (obyč. v širšom kruhu): poslanci diskutovali o návrhu zákona • rokovať • prerokúvať • prerokovávať • kniž. pertraktovať (oficiálne diskutovať): rokovať o stanovách spolku; budeme prerokúvať, pertraktovať vec na ministerstve • radiť sa (diskutovať s úmyslom dávať si rady): radiť sa o novom pláne • konzultovať (diskutovať s odborníkom): konzultovať s lekárom o zdravotnom stave • besedovať • debatovať • konverzovať (neoficiálne, nenútene diskutovať): besedovali, debatovali o novom filme • rozprávať sa • zhovárať sa • hovor. diškurovať (sa): zhovárali sa, diškurovali o dovolenke • expr. baviť sa (veselo, nezáväzne diskutovať): bavili sa pri pive • zastar.: dišputovať • rákošiť • nár. kočendovať

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

rozprávať p. hovoriť 1

rozprávať sa oznamovať si navzájom myšlienky, dojmy, zážitky a pod. • zhovárať sa: O čom sa rozprávate, zhovárate? • dovrávať sa • konverzovať: dovrávali sa na ulici; nezáväzne konverzovali; konverzovali v cudzom jazyku • viesť rozhovor: viedli rozhovor dlho do noci • hovor.: vyprávať sa • diškurovať • diškurovať sa • zastaráv. rozhovárať sa: po večeroch živo diškurovali • expr. baviť sa: bavili sa o deťoch • besedovať • debatovať • diskutovať (v skupine; o nejakej téme): diskutovali o kultúre • rokovať (oficiálne sa rozprávať o politickej, hospodárskej a pod. téme): rokovali o skončení vojny; rokovať o rozpočte

rozprávať, -a, -ajú nedok.

1. používať ľudskú reč na dorozumievanie, na vyjadrovanie svojich myšlienok, dojmov, zážitkov, predstáv ap., hovoriť, vravieť: dieťa sa učí r., dieťa ešte nerozpráva, nevie r.; r. pekne, spisovne, čisto, (po) slovensky; r. ticho, hlasno, ťahavo, živo, nadšene, rozhorčene, r. úprimne, priamo; r. falošne; r. pútavo, zoširoka, popletene, nesúvisle; Nerozprával ako človek, len reval ako zver. (Min.) Nemý by bol aspoň naznačil, že nevie rozprávať. (Barč)

2. (čo, o čom, o kom, komu i so spoj. že) vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap. rečou, vykladať, vyprávať: r. rozprávky, žarty, veselé príhody, r. svoje zážitky, r. hlúposti, r. niekomu obsah knihy, filmu; r. zo sna; r. o zvieratách, r. o bojoch a hrdinstvách partizánov, r. deťom o Jánošíkovi; Rozprával, že už nie sme sami. (Štítn.); pren. r. rukami gestikulovať

● r. niekomu do duše robiť mu výčitky; r. ako z knihy (ako kniha) veľmi rozumne; hovor. r. dve na tri, r. do sveta hovoriť hlúposti, nezmysly, tárať; škoda r.! je zbytočné o niečom hovoriť, je zbytočné niečo spomínať; nedá sa s ním (s ňou) r. je neprístupný(-á) argumentom; možno pred ním r. je hoden dôvery;

3. kniž. (bezpredm. i čo) (o veciach a javoch) svedčiť, nasvedčovať, byť dôkazom, dokazovať, prezrádzať: Špavor sa jej díval do očú. Čo mu všetko tie oči rozprávali. (Jégé) Jasno na zemi, jasno v dušiach, lebo okolo všetko to isté rozpráva. (Urb.);

dok. k 2, 3 porozprávať, vyrozprávať

|| rozprávať sa (o čom, o kom, s kým i bezredm.) dorozumievať sa rečou, oznamovať si rečou svoje myšlienky, dojmy, zážitky, predstavy ap., zhovárať sa: Rozprávali sa o všeličom. (Barč) Mne prišlo ľúto, že si jeho rodičia museli o mne tak rozprávať. (Janč.) (Tonko) sa na všetko spytoval ženy, aby sa mal s kým rozprávať. (Taj.) Prišla na mrku k lavičke a rozprávali sa. (Ondr.); pren. Vie sa s ním rozprávať (Ráz.) rozumie mu, chápe ho; hovor. r. sa s niekým na pol úst a) povýšenecky; b) nevrlo

● nerozpráva sa so mnou hnevá sa na mňa;

dok. porozprávať sa

rospriavať p. rozprávať¹

rosprieveť p. rozprávať¹

rozprávať sa nedok. hovoriť medzi sebou, viesť s niekým rozhovor, zhovárať sa: Tak som počuu̯ poton hlaz dole po hrackej, son sleduvau̯, či sa rosprávajú slovenskí lebo ňemeckí (Kľak NB); Tuš tag Ondro sä s ňim rosprávau̯ (Kokava n. Rim. RS)
F. len tak šez zubi se so mnó rosprávela (Revúca) - neochotne; s ňím sa rosprávat a s koňom mollit sa, šetko jenno (Bošáca TRČ) - o neúspešnom úsilí o dorozumenie

rozprávať¹ nedok. (rospriavať, rosprieveť)
1. používať reč na dorozumievanie, hovoriť: Som ja̋ veru ftedi počúvala, kedi ďecko prvuo slovo povie, či sä buďe ťieš priberaď ako aj ostatnie ďeťi, či buďe rosprávať (Žaškov DK); Ona bola ňemá, ňeveďela rospráväť, a hluchá (Ďanová MAR)
2. strsl, čiast. zsl i vsl vyjadrovať svoje myšlienky, dojmy a zážitky rečou, vravieť, hovoriť, vykladať: Ag buďeťe dobrie, buďem vám rospráveť, ako ma mátalo (Dol. Lehota DK); No ja vám ňemám kedi už viacej rospriavať (Lipt. Kľačany LM); A ešťe mi rosprávau̯, že ako oňi tamnu v ľešťianskej doľiňe krave pásaľi a ako rebe chitaľi (V. Lom MK); Prišól z vojni jako opšit a veru vedzel rospráväc fabuľe! (Brvnište PB); Rospravial, jak tam šicko bulo (Dl. Lúka BAR); Druhi finandz rospravial, že von išol skoro rano na štacijon, išče bulo cma (Brezina TRB); Tu rospraviali, že śi uš spadol pri boľševikoch (Prakovce GEL)
F. z brucha rospráva̋ (Revúca) - tára; ľen tag do paráďi rosprávau (Babínec RS) - žartoval; rosprává, jako bi zlata ukrajovál (Bošáca TRČ) - milo, príjemne; chto mnoho rosprává, mnoho cigáňí (Bošáca TRČ) - o zbytočných rečiach; rosprává, jag bi to mal napísané (Bošáca TRČ) - plynulo sa vyjadruje; rospravia do śveta (Krivany SAB) - má nezmyselné reči, tára

rozprávať² nedok. rozpúšťať, rozrábať niečo v nejakej látke: Na špricovaňe śe rospravial belavi kaminog z vapnom, a to bula votka a śe cadzila na śitkoj (Trnava p. Lab. MCH)

rozprávať [-va-, -vja-, -ve-] ndk
1. vyjadrovať myšlienky rečou, hovoriť, vravieť: za riby p. Kocz, gak rosprawgal, okolo triczetty zlattich przigal (SKALICA 1687); w tegto (knihe) hognu rečy se rozpráwa (PP 1734); narro: rozpráwám, powjdám (KS 1763); co wiem, p. Gotth Ferencz obssirnegsse rozprawal (RUŽOMBEROK 1764); (bezbožní kresťania) w nem (v chráme) gakssto negakem obecnim dome sa drža, spia, rozprawagu, očy po ludoch pasu, ginich w ssatach sudia (PS 1782); viď, najmilejšá, viď, jak bláznive mnohí lidé rozprávajú (BR 1785); (Slovák) gakoby slowenský mluwiti neznal, a pritom uherský neb nemecký rozpráwa (StN 1786)
F. ako sa rozpráva vsuvka, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: jak se rozpravi, že by ho (Turka) bylo ven asi tri tisice, nebo nekolik chotarov zaujal, mlatice zboži (LUDANICE 1663 RaT)
2. čo (komu, o kom, pred kým), o čom, komu (o čom), pred kým vyjadrovať slovami dojmy, zážitky, predstavy ap.: rathaus nassého mesta, který byl fundowaný a budowaný, gak nám nassj starý rozpráwali, pred pol druha sto roký (P. ĽUPČA 1566); gestlj sstastne chcess w ucenj pokračowat, hned druhemu powecz a rozpraweg (KoB 1666); že ge tomu tak, že y Christina Citerakowich w domje Iakuba Dobissa o tei wieczi rosprawyala (SKALICA 1699); (Adamová) kdjkolwek na winyiczu prissla, pred fatensom wzdi rosprawala, žebi boli tam dolu winyicze poziabli (KRUPINA 1722); czo wiczeg taz Novota Angelika rosprawgala takoweho (SKALICA 1724); od sweho stricza fatens slichawal, kdy rozprawal, že pany Dolnojasenczi yarek do stareho žrjedla opet naprawily (DULICE 1726); rozpráwal prwny wládar ssenkársky sen swúg (KB 1757); když ťi kdo učyňi dobre, mnohim to rosprawag, gak ty komu dobre čyňiss, k znamosťi nedawag (GP 1782); Lot gakobi negake žarti pred nima mluwil a rozprawal (MK 18. st)
F. čo ti mne rozpráwáss, Telemachu, podozrene nemám, ale mohél gsem myti (PT 1778) zbytočne o tom hovoríš
3. s kým rozprávať sa, zhovárať sa s niekým: fabulantur inter se: rozpráwagú mezy sebú; colloqvuntur inter se: geden z druhym rozpráwagú (KS 1763); rozumna sedlačka gazdina kdi pri preslicy a ssiti sedy a ditky wukol ni behagj, rada bi rozprawela s nimi o dobrych wecich (UD 1775); abys to, co ustamy se modljss, y myslý rjkal, a tak zdluha, gakobys s negakým knjžetem nebo králem rozpráwial (MPS 1777); meci sebú wogáci toto rozpráwali (PT 1778)
4. svedčiť, nasvedčovať, hovoriť: postawil sem teba, abych ukázal na tebe moc mu y aby rozpráwalo méno mé po wsseckég zemi (KB 1757); historia nuncia vetustatis: dawné weci rozprawá hystoria (KS 1763); any mjsto nedopússtá, žeby sme tuto wssecky weci prednésli, které ewangelitská hystória rozpráwá (BlR 18. st); r. sa s kým hovoriť medzi sebou, zhovárať sa s niekým: (panna) dúverňe, láskave a milosťive jest sa s ním rozprávala (BR 1785)