Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rovno

I. prísl.

1. bez ohnutia, neohnuto, priamo: stáť, sedieť, ležať r.

2. vzpriamene, kolmo: držať telo r., dym stúpa r. k oblohe

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, vodorovne: polica visí r.

4. najkratšou cestou, bez okľúk ap.; priamo: dieťa beží r. k matke; zo stanice šiel r. domov

5. bez odchýlenia sa, presne, priamo: mám r. 100 korún; tehla mu spadla r. na hlavu; trafiť r. do srdca

6. bez pretvárky, otvorene, úprimne: napísal jej r., že nepríde; povedať niekomu niečo r. (do očí)

7. bez sprostredkovania, bezprostredne, priamo: pil víno r. z fľaše

II. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, priam: iron. r. teba som tu potreboval!

narovno, pís. i na rovno prísl.

rovno 2. st. -nejšie prísl.

rovno čast.

narovno, pís. i na rovno prísl. 1. zastaráv. ▶ v rovnakej miere, v rovnakom množstve, narovnako: podelili sa n.; Keď vyhráme, peniaze si hneď narovno rozdelíme. [A. Habovštiak]
2. zried. ▶ v priamej línii, rovno, dorovna: n. zastrihnutá ofina; skladať plienky na rovno; nechty zbrusujte n.

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priam • teraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišli • už • už-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefón • hovor.: akurát • akurátne • direkt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudil • zastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšia • priamo • rovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosa • hovor.: akurát • akurátne • just: akurát(ne), just tebe to prezradí • presne: urobil to práve, presne tak, ako som chcel • zastar. zrovna

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď • ihneď • zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve • už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršať • hovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech • až • veru: také reči počúvať je až, veru hriech • práve • rovno • hovor.: akurát • direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúť • doslova • doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1

rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)

2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

porov. aj rovnaký

3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

4. p. aj 2 5. p. napoly 1

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videla • priamo • zastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa! • narovnane • vystreto: chodí vždy narovnane, vystreto • vypäto • vypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedou • napriamene • vztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom

roven, rovna, rovno príd. kniž. zastar. menný tvar k rovný (len v prísudku so sponovým slovesom byť): A uistil (som) ju bozkom svojho zraku, že nijak nie som roven kameňu. (Smrek)

rovno

I. prísl.

1. v rovnej línii, bez ohnutia, priamo, neohnuto (op. krivo): sedieť, stáť, ležať r.; r. zrezaný okraj niečoho; Zlatožlté vlásky, do čela učesané a tam rovno ustrihnuté žiarili ozaj zlatou farbou. (Vaj.)

2. vzpriamene, kolmo, priamo hore, dohora: držať hlavu, telo r.; dvíhať sa, stúpať, rásť r.; Dym stĺpovite, rovno vznášal sa k jasnej oblohe. (Urb.) (Obelisk) čnie rovno do výšky. (Kuk.) Chodiť sa už naučil ako on, strmo, rovno, akoby bol zhltol ražeň. (Vaj.)

3. vo vodorovnej polohe, vodorovne (op. šikmo): Tie (nápisy) boli bokom, rovno, hore nohami a ako by ani nepomyslel krížom-krážom (Taj.)

4. priamym, rovným smerom, bez odchýlenia sa od rovného, priameho smeru, bez okľúk, priamo: ísť, kráčať, bežať, skočiť, utekať, letieť r. k niekomu, k niečomu, zamieriť r. na niekoho, na niečo; Vybrali sa rovno na západ Slovenska. (Škult.) Rovno salón, naľavo kuchyňa. (Tim.) Náš pocestný šiel rovno pred seba, sťaby strihal. (Dobš.) Slnko svieti rovno zhora. (Bedn.) Dá sa mu držať okolo hrdla a pozerať si rovno, rovno do očí. (Kuk.) Obuvník akoby sa vysmieval smrti rovno do tváre. (Jaš.)

5. bez zastavenia, zdržania, zdržovania sa, bez ohľadu na poradie, postupnosť, priamo: Musí ísť rovno domov. (Jes.) Ani sa neohlási v Havre, ale pôjde rovno do Hamburgu. (Kuk.) U nich totiž chodievalo odjakživa bez klopania, rovno. (Urb.) Pôjdeme rovno na magistrát. (Jégé)

6. práve, presne, akurát, priamo: Kladivo dopadlo rovno na hlavu. (Vlč.) Jeden z vozňov prisunul sa tak, že schodíky zastali im rovno pri nohách. (Urb.) Budem mať rovno 80 jutár. (VHV) Lietadlo sa spúšťa ako jastrab rovno nad naše námestie. (Zát.)

● Trafil klinec rovno po hlave presne uhádol, vystihol podstatu veci.

7. bez okolkov, otvorene, úprimne, bez pretvárky: povedať niečo (niekomu) r. (do očí); hovoriť r.; Napísal mu rovno, že ak mu nechá voľnú ruku i ďalej, dedičstvo príde onedlho na bubon. (Podj.)

8. bez dlhého rozhodovania sa, bez meškania, bez otáľania, hneď, ihneď: Bola by šla do Bežanov rovno a vyzrubila im pravdu. (Kuk.) Na druhý deň zavčasu vstaneme. Ideme rovno do záhrady. (Al.) V Klátovci Krupovská ide rovno do banky. (Ráz.) Pritúlila ho, rovno ako zo sveta došiel. (Taj.)

● ísť r. k veci začať o niečom hovoriť bez úvodu;

9. bezprostredne, bez sprostredkovania, priamo, hneď: Pil by som ju (slivovicu) ešte za horúca — rovno z kotla. (Smrč.) Pásikavý vigan, oblečený rovno na nahé tielko, je už celkom mokrý. (Ráz.-Mart.) A už sa hrnú aj robotníčky, robotníci, všetci rovno od strojov. (Gab.) Posielal ich (zemiaky) do pálenice rovno zo zemiačiska. (Kuk.)

10. zastar. rovnako, zhodne, jednako, súladne: r. zmýšľať (Vaj.); Viedenské vojsko bolo rovno činné. (Kal.) Poznajúc v ňom rovno cítiacu dušu, odporúčal ho kniežaťu. (Jégé) Spievali zachrípnutými hlasmi, celkom inak nôtiac, ako hrala hudba; no oni mysleli, že s ňou rovno kričia. (Tim.) Podelili sa ako rodní bratia na rovno. (Dobš.)

II. čast. zdôrazňuje príslušný vetný člen; priam, priamo, zrovna: Páni rovno prenasledovali ju pohľadmi. (Tim.) A toto im vybubnoval (obecný sluha) rovno tu pred ich nosom. (Zát.) Boli jednoduché (slová), ale povedané s takou presviedčajúcou silou, že prítomných chytilo rovno za srdce. (Urb.) Aká starostlivosť sa v Sovietskom sväze venuje deťom — to človeka rovno omráči. (Heč.)

rovno
I. prísl.
1. v rovnej línii, rovným smerom
a. bez ohnutia, zakrivenia: Uhľia sa doluje fšetkíh možníh oňíh úkazách, rouno, kolmo, ľežmo, poloľežmo, šikmini ruozne (Ľubeľa LM); A keď boli dvaja, tedi spali rouno takto po zdĺške (Tek. Breznica NB); Široká píu̯ka nám su̯úžiu̯a k temu, abi sme mohli fríščej rovno rezat (Štefanov SEN); Branku trima jedna osoba z dvoma rukami a diriguje, žebi šlo rovno a natvardo, žebi še tvardo navilo (Brezina TRB)
b. vzpriamene, vystreto, kolmo: Začalo sa žať podľa toho, ako stálo obiľie - ag rouno, tak sa začínalo od úvraťí na pravej straňe (Lišov KRU); Každej ho (ražeň) meseu̯ rouno zapichnúťi a kot prehoreu̯, na kerú stranu sa zvaľiu̯, sťaďe mau̯ ženu (V. Lom MK); Ak svieška horela róuno, ta do roka ňig v roďiňe ňeumre (Muráň REV); Na ton kozlíku sedél, narovno vistretí chrbát, hlava takto hore, rovno, oprati rukách (Skalská N. Ves TRČ); Reš, tú tag bokom kládol do trumla, tú nekládol rovno (Modranka TRN)
c. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy, vodorovne: Sa šingľia poukladá naprieč, jedňie idú rouno a druhie idú nakrížom, abi ich ňepokrúcalo (pri sušení) (Tajov BB); Hreda jedna bula položena rovno a take pejdz abo šezdz hredi veľike mľinske koľeso dzvihalo (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. stáu̯ rovno jak svíca (Kuchyňa MAL) - celkom vzpriamene
2. (najkratšou) priamou cestou, bez okľúk, bez zdržania, priamo: Bežala heno na Tajch a rouno do slojí (Žaškov DK); Pán farár išiou̯ rouno ta (Socovce MAR); Labuťe ňiesľi tvojho brata na sever, choj rovno tou stranou (Devičany LVI); Porvora mala veľkie ruke, bola śierna a išla rouno k ňemu (V. Teriakovce RS); Tam (na Piave) som končil, lebo som onezdravel a z nemocnice som prišél rovno domóv (St. Turá NMV); A jag zešol, ta rovno ku temu mescu (Letanovce SNV)
F. (ide) rovno za nosom (Lukáčovce HLO), (chote) róno za nosom (Revúca) - stále len priamym smerom
3. s určitou presnosťou, presne, priamo: Drevo pomerali rovno do viški prsích, kolko ho buďe, ke_ca zotňe (Zázrivá DK); Cieňa na drevo bola rovno proti pitvoru (Čelovce MK); Vibehla dzivá svina a rovno do niej praščela, až hu zhodzila na zem (Dl. Pole BYT); Jeden (prameň) má dziéru, rovno teda do néj vidzet (Dobrá Voda PIE); Trefiu̯ ju rovno do srca (Stupava BRA); Ľemže ňe každi na medzi poskočil, dachtori poskočil skorej a ľecel rovno na nas (Torysa SAB)
4. bez sprostredkovania, priamo, hneď: Povím ci rovno, že takú radu si móžeš strči_tag akorád za širák (Zvončín TRN); Jeľítká sa nadzievaľi ručňe rovno do čerievka (Súľov BYT); Ked bulo bradlo visoke, priložil še alaš, bo rovno z voza na bradlo už bulo visoko (Brezina TRB); Cahalo rovno do komina, ňebula aňi trupka (Rozhanovce KOŠ)
5. v rovnakom čase, súčasne: Jačmeňe budú zrelé rovno z režámi (Bošáca TRČ)
6. v rovnakom množstve, tak isto, rovnako: Kravičke mávaľi mľiečka, aľe kerá ako, rouno ňemaľi (Dobrá Niva ZVO); Každí rok sa rouno ňenaroďilo (Príboj MK)
7. iba v spoj. so slovesami hovorenia otvorene, úprimne, bez pretvárky: Rouno pove_dže si mi aj škrtľe pridrža̋vau̯! (Žaškov DK); Ja̋ ti to poviam róno do oší (Rochovce ROŽ); Poviem mu rovno, čo si mislím (Bánovce n. Bebr.); Povec mu to rovno, že ho nesceš (Červeník HLO); Já mu pokaždé rovno poviém, že já kiselú vodu nepotrebujem (Trenč. Závada TRČ); Ňerečuje rovno, aľe furd inakši mervi (Studenec LVO) Povim ci rovno, mňe śe tota tvoja frajirka ňebači (Bracovce MCH)
II. predl.
1. s G i D vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, naproti, oproti: Rouno uľice je ten most (Krivá DK); Bíva rovno orgaňistu zviša hrackej (Kanianka PDZ); Nosila obedi na Turčanhoru šťiri kilometre, rouno Martinu (Priekopa MAR); Pekar mi našiel ťeĺi chliep, keli som bol, postaveli naz dohromadi, rovno mňa ten chliep (Riečnica KNM)
2. s I vyjadruje rovnakosť výšky, úrovne ap., na úrovni niekoho, niečoho, zarovno s niekým, niečím: Aľe von (jeleň) jako bežal zaz hňedz rovno tú skalu, u_som ja ňemohol naňho strieľac (Rajec. Lesná ŽIL); Postaveli naz dohromadi, rovno mňu bol ten chliep (Riečnica KNM); Sem sa moseu̯a z motiku postavit rovno ňima (Stupava BRA)
III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, akurát, práve: Rouno to urobím, čo ti chceš! (Likavka RUŽ); Rovno ťebe to buďen na noz vešať! (Lapáš NIT)

rovne p. rovno

rovno, rovne prísl
1. rovnako, zhodne, jednako: rozdelity se ma na wsseckych rowno y ginj ryad (KRUPINA 1685); resolutio gest, kdy se netco zmjssa a opet sylne gedno od druheho oddelene bywa, rowne gako srwatka od mleka (OCh 17. st); rowne dobre wge swedek, že by čes tge zeme pry wode nykdy cesty nebywalo (LIPTOV 1732); kachle nowe zelene z kozubom rownye zelenym (L. JÁN 1773); a tak idú časy moje s hodinami rovne, kým mi smrt svíčku nezhasne, žijem nespokojne (ASL 1791)
2. v rovnej línii, bez ohnutia, neohnuto, priamo, op krivo: pater hrbetowj podpora gest, abychom rowne statj mohli (KoA 17. st); recte vel obliqve feruntur: rownó nebo kriwó gidu (KS 1763); nech sa dwe linige na zwiss gedneg čárky rowno gedna od druheg táhnu (UP 1780); kudj mila chodivala, vssudj bilo rovno (KC 1791)
3. vzpriamene, kolmo, priamo hore, dohora: behág rownó, čerstwó, stalé (GŠ 1758); caput regere potest: nemože držati rownó hlawu (KS 1763); stromy rowno rostu (PH 1770)
4. rovným, priamym smerom, najkratšou cestou, bez okľúk, priamo: chotar domaniczky gest na hroblu Ribničzka, od teg hroble prawo na Bgelu skalu rowno hore (TRENČÍN 1692); z teg luky gide se dolu na cestu, ktera gide rowno pres tu doljnu (KRUPINA 17. st); pán spolu y z swim paholkem po nassych sslapegich rowno k mjstu, w kterémž sme skriti lezeli, pospjchal (VP 1764); Mentor tauž cestu rowno k mori kračal (PT 1796)
5. presne, priamo: (mladoženích) zvrhnúl jest sa ze sedla a rovno prez srdce raňeny žiť prestal v okamžeňí (BR 1785); (Metrodorus) strjlku rowno na Telemacha wihodil (PT 1796); pozor dati maš, abi tento zostati stawec rowno na pniček pristal, do ktereho sstepiš (PR 18. st)
6. bez meškania, bez otáľania, hneď: (p. instans) odegducze nawratil se rowno k robotnikom panskjm (RAKŠA 1756); (ľudia) nemagu na vlicach ožraly kriky a zlodegstwy prowozowaty, takowy magu biti rowne za prestupeny trestanj (BOCA 1760); Van Stiphout, Renait z vudcovú víjšli a od téjž vudcovéj bili rovno veďení do spomneních kaplnek (BR 1785); (Maco) opet w pominulu stredu wipraweny na krst prigda domu, rowno ssel do konici, když ale swokra chodila ho dnu wolat, on gu welice poudgeral, potom ta odessel (PONIKY 1795)
7. bezprostredne, bez sprostredkovania, priamo: ona (milovnica) rovno z koreňa Muhammedovího viróstla; nemúžú sa tehdi biskupi svú mocú rovno do porádkuv mníšek míšati (BR 1785); moc swú farári nemagú od biskupuw rowno (BPr 1787)
8. bez pretvárky, otvorene, priamo, úprimne: Ssevczovjech žena rownje mlovila k ostatnim, abi sa nisst nebali (KOČOVCE 1724); oculi irretorti: rownó hledjcé očj (KS 1763); k zretedlnímu techto prezveďení ňekolikrát chcela sa (moftiho dcéra) rovno pítaťi, odkúď ví mophti, že ona velebí, že zamilovala? (BR 1785)