Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

raz

I. -u L -e mn. -y ráz m.

1. ako pomocné podst. m. je súčasťou nás. a rad. čísl. a ich zámenných náprotivkov: prišiel iba (jeden) r., dva r-y, päť ráz; prvý, posledný r.; koľko, toľko ráz; koľký, toľký r.; r. toľko dvojnásobne; v samostatnom postavení číslov. výrazu sa skloňuje: po jednom, prvom r-e, z piatich r-ov

2. (pri počítaní, v poveloch) zastupuje zákl. čísl. jeden: r., dva, tri ...; r.-dva, r.-dva!

● r. za uhorský rok veľmi zriedka; r.-dva (niečo urobiť) rýchlo

II. prísl. v istom čase, kedysi, dakedy, voľakedy, niekedy: bol r. jeden kráľ; r. prídem k vám

III. čast.

1. vyj. uzavretie predtým naznačenej situácie, teda, konečne: buď už r. ticho; nech je r. koniec

2. vyj. hodnotiaci postoj k vete, vôbec, naozaj, veru: r. neviem, čo mám robiť; život je už r. taký

---

ráz¹ -u m. súhrn príznačných vlastností niečoho, povaha, charakter: protirečivý r. spoločnosti, romantický r. opery, kniha vedeckého r-u

---

ráz² -u m.

1. mech. vzájomné pôsobenie síl pri styku 2 telies, pri ktorom nastáva zmena rýchlosti

2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie rozkyvu 2 vlnení s blízkymi kmitočtami

3. fon. zvukový prvok vznikajúci prudkým roztvorením hlasiviek, charakteristický pre samohláskový začiatok slova (napr. v češtine)

---

raž -e/-i ž.

1. obilnina s klasmi sivastých zŕn v 2 radoch a kratšími osťami, bot. Secale

2. tieto zrná ako zákl. pri výr. múky: vrece r-e, mlieť r.;

ražný príd.: r. chlieb, r-á slama

---

ráž, správ. kaliber

raz ‑u L ‑e mn. ‑y ráz m., prísl. i čast.

---

ráz ‑u m.; rázový

---

raž ‑e/‑i ‑í ž.; ražný

bárskoľkýkrát, bárskoľký raz, bárkoľkýkrát, bárkoľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné

---

biliardukrát, biliardu ráz čísl. násobná príslovková

---

biliónkrát, bilión ráz čísl. násobná príslovková

---

bohviekoľkokrát, bohviekoľko ráz, pís. i bohvie koľkokrát, bohvie koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné

---

bohviekoľkýkrát, bohviekoľký raz, pís. i bohvie koľkýkrát, bohvie koľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné

---

dakoľkokrát, dakoľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné

---

dakoľkýkrát, dakoľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné

---

desaťkrát, desať ráz čísl. násobná príslovková

ikskrát, iks ráz, ixkrát, ix ráz čísl. násobná neurčitá príslovková hovor. ▶ v mnohých prípadoch, mnohokrát, mnoho ráz, neraz, opakovane; syn. enkrát: i. mu to hovoril; nebudem ti to už i. pripomínať; i. ráz sme mu to už hovorili; ten film videl už i.; to som zažil už i.; Ikskrát ho tak našli, žalovali mi. [P. Andruška]

---

ikstýkrát, ikstý raz, ixtýkrát, ixtý raz čísl. násobná neurčitá príslovková hovor. expr. ▶ opakujúci sa, uskutočňujúci sa al. uskutočnený mnohokrát; syn. entýkrát, entý raz: i. sa vybrala s dokladmi na úrad; i. raz odmietol odpovedať na otázku; zopakujem ti to aj i.

---

nejedenkrát, nejeden raz čísl. násobná neurčitá príslovková blíži sa významu príslovky ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom vyšším ako jeden, nie raz, neraz; syn. viackrát, veľakrát: n. za deň; stretli sa už n.; presvedčiť sa o niečom n.; Ráno všetko prebiehalo ako podľa presne zostaveného a nejedenkrát použitého scenára. [J. Kot]; Cíti sa u nich zakaždým dobre, a že veď ho už doteraz prichýlili nejeden raz. [J. Johanides]

---

nesčíselnekrát, nesčíselne ráz čísl. násobná neurčitá príslovková trochu kniž. ▶ vyjadruje násobenosť deja al. stavu vo veľmi veľkom, číselne nevymedziteľnom počte, veľmi veľa ráz: dom n. prestavali; n. jej prešli cez ruky všetky knihy v knižnici; rozprával som tento príbeh nesčíselne ráz; A tak dlhoročná spolupráca, nesčíselnekrát spestrená hádkami, nikdy neprekročila hranice. [J. Lenčo]; Čo bude s nami, ktorí sme nesčíselne ráz zhrešili? [V. Krupa]

---

nespočetnekrát, nespočetne ráz čísl. násobná neurčitá príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja al. stavu vo veľmi veľkom, číselne nevymedziteľnom počte, veľmi veľa ráz, veľakrát: n. sfilmovaný príbeh; zobúdzať sa v noci n.; rozhodnutie n. oľutovala; pamflet, v ktorom sa nespočetnekrát opakovalo moje meno [H. Ponická]; Má pocit, že ho už počula nespočetne ráz. [M. Hvorecký]

---

nespočítateľnekrát, nespočítateľne ráz čísl. násobná neurčitá príslovková ▶ vyjadruje násobenosť deja al. stavu vo veľmi veľkom, číselne ťažko vymedziteľnom počte, veľmi veľa ráz, veľakrát, nespočetnekrát: zopakovalo sa to n.; počul som ju o tom hovoriť n.; cestovali sme hore-dole n.

---

neviemkoľkokrát, neviemkoľko ráz, pís. i neviem koľkokrát, neviem koľko ráz zám. neurčité číslovkové násobné hovor. ▶ odkazuje na neurčitú násobnosť, na veľký počet opakovaní: ten film som videla neviemkoľkokrát; prosil ju o pomoc už neviem koľko ráz; aj keď budeš písať žiadosť neviem koľkokrát, nevyhovie ti; telefonujem na informácie neviem koľko ráz a nič; Strmý breh a zákruty, opäť breh, zákruty, to sa opakovalo neviemkoľkokrát. [PV 1999]

---

neviemkoľkýkrát, neviemkoľký raz, pís. i neviem koľkýkrát, neviem koľký raz zám. neurčité číslovkové radové násobné hovor. ▶ odkazuje na neurčitú násobnosť stavu, vlastnosti, spôsobu: opakovať si nahlas už po neviemkoľký raz; sviatky prežil už neviemkoľkýkrát osamote; po neviem koľký raz požiadala o zmenu termínu; neviem koľkýkrát rozprával o hrôzach vojny; Už neviemkoľký raz som musel obdivovať pohotovosť, s akou sa vkladal do problému. [P. Vilikovský]

---

---

---

---

---

---

---

črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka

2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica

3. p. čiara 1

---

duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché

3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha

4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora

5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

7. p. osobnosť 1

---

charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca

2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu

---

obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románe • hovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detí • kresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, malieb • podoba: pozerá na svoju podobu v zrkadle • odraz • zrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otca • zastar. vyobrazenie

2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvár • tvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobím • panoráma • kniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatier • podoba: zážitky sformoval do hudobnej podoby • ráz • charakter • povaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasná • publ. imidž: zmeniť si imidž

3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúť • expr.: divadlo • scéna • teáter • cirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

5. p. metafora

---

podoba 1. súhrn vonkajších znakov • tvar • forma: okrúhla podoba, forma chleba; dať niečomu definitívnu podobu, definitívny tvar • tvárnosť: tvárnosť krajiny • ráz • charakter: kraj si zachoval svoj typický ráz, charakter • kniž. tvár: zimná tvár dediny • fazóna (podoba častí oblečenia): fazóna klobúka, šiat • formát (podoba vzhľadom na rozmery): formát papiera, knihy

p. aj tvar

2. súhrn vlastností • výzor • vzhľad: choroba veľmi zmenila jeho podobu, výzor, vzhľad • kniž. vid: človek pekného vidu • zastar. parsún • imidž • subšt. vizáž

p. aj vzhľad

3. približná zhoda čŕt, vlastností osôb al. vecí • podobnosť: nápadná podoba, podobnosť súrodencov • obdoba • paralela • analógia (približná podoba): to nemá v dejinách obdobu; nájsť paralelu, analógiu medzi javmi • paralelnosť • analogickosť

4. p. verzia 5. p. obraz 1, 2

---

povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperament • letora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letora • hovor. nátura: mať dobrú náturu • kniž. naturel: národný naturel • duch • založenie: byť veselého ducha; svojím založením je optimista • charakter: je to pevný charakter

2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter • ráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz opery • smer: škola humanitného smeru • zacielenie: ideové zacielenie diela

p. aj charakter 2

---

ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu

---

znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti

2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti

3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)

4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou

5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža

ráz¹, -u m.

1. vlastnosť, povaha, charakter veci al. javu, zried. i človeka: spoločenský r. výroby; triedny r. spoločnosti; revolučný r. robotníckeho hnutia; škola technického rázu; piesne vlasteneckého rázu;

2. biol. krajové plemeno, skupina zvierat istého plemena prispôsobených klimatickým podmienkam kraja

ráz², -u m.

1. mech. jav, ktorý nastáva, ak sa strednú dve telesá tak, že si navzájom prekážajú;

2. fyz. periodické zosilňovanie a zoslabovanie tónov, ak znejú zároveň dva tóny blízkych kmitočtov, záznej;

3. fon. neznelá razená hrtanová spoluhláska

---

raz¹

1. čísl. nás. [niekedy má charakter podst. a skloňuje sa: 2. p. -u, 6. p. -e, mn. č. -y, 2. p. ráz (nár. i razí) m.] vyjadruje toľkoraké opakovanie, toľkoraký výskyt niečoho, koľko udáva číselný výraz; -krát: urobiť, napísať, povedať niečo dva, tri, štyri razy; päť, šesť ráz; mnoho ráz často; prvý, druhý, piaty raz; ostatný, posledný raz; hovor. raz, dva razy taký, desať ráz toľký (toľko) dvojnásobne, desaťnásobne väčší (viac); raz za rok, do roka; raz za čas pomerne zriedka; Aj iné razy cestoval s furmanmi. (Kuk.) Všetci máme možnosť pracovať na točovke aspoň po raze. (Gab.) Aby si druhý raz dal pozor na naše vinohrady! (Štítn.)

● hovor. raz za uhorský (turecký) rok veľmi zriedka; prvý a posledný raz iba jedenkrát;

2. čísl. zákl. len v základnej podobe raz používa sa namiesto „jeden“ pri počítaní bez pomenovania počítanej veci: raz, dva, raz, dva; raz, dva, tri ..

● raz-dva (napr. urob to raz-dva) ihneď, rýchlo

raz²

I. prísl. v istej podobe, v istom čase, niekedy, dakedy, kedysi, voľakedy: Bol raz jeden veľmi chudobný kováč. (Dobš.) Raz vám hádam poviem, prečo som nie vlastenka. (Kuk.) Raz som bol s kýmsi na Zadnom sedle. (Bedn.) Človek píše raz tak, raz onak. (Stod.) Čo raz vetrík zavial, vždy udrela mu do nozdier vôňa (Ondr.) kedykoľvek.

II. čast.

1. obyč. s prísl. už uzaviera predtým naznačenú situáciu; teda, konečne: Bude už raz to veselie? — pýta sa Števko. (Kuk.) Povedz mi už len raz, čo chcete. (Al.)

2. hovor. expr. zdôrazňuje výraz a potvrdzuje jeho platnosť; naozaj, skutočne: Život je už raz taký. (Vaj.) Mne je už raz koniec. (Dobš.) Je to len raz múdry doktor. (Taj.) Raz darmo, myšlienka na smrť je produktom závislosti človeka na prírode. (Tat.); raz navždy s konečnou platnosťou: Otec napokon musí ho vyhodiť raz navždy. (Al.)

3. zdôrazňuje, podčiarkuje záporný výraz, pri ktorom stojí; vôbec (nie): Raz neviem, kde berú peniaze. (Smrč.) Nemá raz čo robiť, keď nevidí. (Jégé) Raz nemôžem pochopiť, prečo utekajú. (Urb.)

---

raž, -i, mn. č. -e ž. druh obilniny a jej zrno, nár. žito: jarná, ozimná r.; bot. r. siata (Secale cereale)

● hovor. nebude z tej raži múka tá vec sa ti nepodarí;

ražný, zried. i ražový príd.: r-á múka, r. chlieb; r-á slama

---

ráž¹, správ. kaliber

ráž², -e ž. zastar. bojová nálada, zápal: Kričí celý v ráži. (Vaj.)

raz (ráz)
I. čísl. nás.
1. csl (má charakter pomocného podstatného mena) vyjadruje toľkoraké opakovanie, toľkoraký výskyt niečoho, koľko udáva číselný výraz, -krát: No a ňiekedi na prvom raze ňekcela sviňa stáť (pri párení) a potom sa muselo iz_druhí raz (Ležiachov MAR); Nása_ca tri ráz obráťiu̯ a na treťon ráze sa sťahovala slama dou̯ (Lišov KRU); Kaleňia zme nastrojile lem dva ráze do roka, ale zapúšťaťi zme zapúšťale hockode pri soboťe, kod bou̯ spodok podranej (Čelovce MK); Mrván bou̯ takí koládž upečenej a mau̯ na prosrietku ďieru a čes ťem tanu do tej chiže spievau̯ do treťiho razu (Lešť MK); Namotaľi sme si padz razi po dzesac pasienek, to bolo padzesiac pasienek, to bolo padz rífuov (Podmanín PB); Po prvém rázi ňehalo sa to (plátno) dobre uschnúť (Adamovce TRČ); Ked bude aj deset rázú volenka, že donde pro mia (Sotina SEN); Ke_ca druhí rás plelo zelené, hne_ca aj rídzilo, abi nebolo husté jak ščečina (Červeník HLO); Platno treba poľadz vecej razi, bo od jedneho razu ňevibieľi śe (Studenec LVO); Huši še skubaľi perši raz okolo Petra Pavla a druhe ras še skubaľi koncom augusta a ked mal na čim karmidz i treci ra_skubal (Kokšov-Bakša KOŠ); Paru ras som ho puśčila dnuka, aľe potim som zavrela dzvere a ic sebe, dze chceš, u mňe nocovadz ňebudzeš (Slivník TRB)
L. ras toľo (Nižná TRS), ras ťelko (Lišov KRU), ras kelko (Tŕnie ZVO), rás kelo (Kameňany REV), ras teľo (Sobrance) - dvojnásobok; ras taki (Dl. Lúka BAR) - dvojnásobne veľký; po raźe (Dl. Lúka BAR, Studenec LVO) - jeden krát; aňi ras (Žaškov DK), ani rás (Rochovce ROŽ) - nikdy; rás po rás (Bzince p. Jav. NMV), rás po ras (Martin n. Žit. ZM) - nepretržite, neustále, opakovane za sebou
F. na raz do úst (Slov. Ľupča BB, Kalinovo LUČ) - malé množstvo, ktoré predstavuje jeden hlt; na ras psovi do piska (Dl. Lúka BAR) - o malom množstve; rá_za uherskí rok (Kuchyňa MAL) - zriedkavo, málokedy; dva razi meräj, iba ras strihaj! (Jasenová DK), ďesaď ráz meraj a raz rúbaj! (Mošovce MAR) - uvážlivo, premyslene konaj
2. csl (v spoj. so zámenom koľko má charakter zám. opyt. číslovky) zdôrazňuje väčšie množstvo, viackrát, veľakrát (o opakovaných činnostiach): Koľko rázi mi náž Miro mladí povie: „Starká, veť prečo vi takích podimkou ňenapečieťe, ako sťe nám prú napiekľi?“ (Ležiachov MAR); Veru bruchu kelko rázi chrčalo! (Žarnovica NB); Koľo rázi som do kíbla napuscela vodi, ľebo tam bola aj hľina, sľimáki (Súľov BYT); No koľo rázi íh (kone) aj o zem hodzelo, kej cahaľi drevo (Podmanín PB); A uš son kolko rázi aj do polenna nejella ništ, že buden teda večér vidzet tú zlatú krokvu (Kostolné MYJ); Kolko rázi so_mosel velice merkuvat, bol bi ma aj zabil ten kamen (Ružindol TRN); Keľo raz ja už ih do naz volala, aľe oňi ňigdaj ňechceľi prisc (Gelnica); Keľo ras človeg ji chodze po śvece a tiž ňezna, že co ji (Torysa SAB); Keľo raz mi ci kazala, žebi śi tam ňechodzil?! (Bracovce MCH)
3. zsl, ojed. vsl (v spoj. s číslovkou jeden v jedn. i. množ. čísle, obyč. v inštr. má charakter príslovkového výrazu) nečakane, zrazu: Narezaného buka zvrtlo jenním rázom a bulo po chlapovi naveki (Dol. Súča TRČ); Jennima rázi prišla búrka (Lukáčovce HLO); Cesta išu̯a tag medzi jedním visokím brehem a vodú a jedňima rází mu ostau̯ kúň stát (Jablonové MAL); Žeňích aj z neviestú sú za predňím stou̯em a u jedného rázu žeňích poví: „Oče, pročs ti mia tak trápiu̯?“ (Záh. Bystrica BRA); Mačo śedzel a potim jednim razom stanul (Studenec LVO)
4. zastupuje základnú číslovku jeden: Rátam: raz, dva, tri (Králiky BB)
II. prísl.
1. csl v istom (dávnom), bližšie neurčenom čase, niekedy, voľakedy: A raz išľi šeci tra̋ do hori na sťeľ a veru sä mať f ten ďeň u_s ňimi ňevráťila (Žaškov DK); Aj inšie sa postávalo za starodávna, ra_sa aj čert pasovau̯ s furmanom a furman ho hoďiu̯ o zem (Podkonice BB); Ja som ju držau̯ a druhí ju obľievaľi, aľe ra_sa mi trhla a voda šecká po mňe (V. Lom MK); Rá_zme išli na polovačku (Mnešice NMV); Tak teda son sa tí slíže raz dál robit, ale já son temu nevedzel fortíl (Ružindol TRN); Ráz v zímie išeu̯ suset strážit henkcajch do prehubňí (Záh. Ves MAL); A raz v ňedzeľu mi mac kupiľi taki štamperľičeg jakeśkej paľenki (Buglovce LVO); Raz na humňe vidzeľi stadz mamunu a voňi zahrešeľi, zalaľi a mamuna še stracela, ňemala moc (Rozhanovce KOŠ); A raz na Veľku nodz ja išol z maceru kupic pisanki, bo maľi prizdz oľivac (Brezina TRB)
F. každi ras kampu da (Studenec LVO) - každý musí umrieť
2. zempl, už neočakávane, zrazu: Prišľi tak, co ňichto ňeznal, voňi večar śe dohvaraľi a tu ras priśľi Ňemci (Čaklov VRN); Idze, idze, tu raz ľem čuje? „Dze jdzež, živan, idzež nazat!“ (Močarany MCH); U̯oňi iśľi pozatku a ras priskočiľi, ľem jednu mu daľi a už u šancu śe skľagau̯ (Sobrance)
III. čast.
1. (i v spoj. do razu) csl expr. zdôrazňuje záporný výraz, pri ktorom stojí, vôbec (nie), naozaj (nie): No a uš keď ih (deti) raz ňemau̯ pri kom ňehať, nu_zme ich fše zapreľi do izbi a u_sä tak tmoľiľi po izbe (Žaškov DK); Triaška ma schiťila a som ho (mŕtveho) chiťiu̯ za ruki, takí ako ľad bou̯, no ja reku raz ňemuožem ho držať (Valča MAR); Ráz nemá šva do ust položič, neborák! (Šivetice REV); Ke_com teho bujaka viviedol, u_som ňevedzel ras, čo mám robic (Turie ŽIL); Ňemá čo ráz do hubi zát! (Bošáca TRČ); On do rázu nevieriu̯, ale ked mu fur_domŕzau̯a za tích psú, tag ích odehnau̯ (Záh. Bystrica BRA); Ňimam ras co obuc (Dl. Lúka BAR); Dva roki chodzil do tich školoch, aľe ňeznal ras sebe toto opanovac (Široké PRE); No a raz ňeznam, jak to bulo (Brezina TRB)
L. ňigda ras (Dl. Lúka BAR) - vôbec nikdy; ňijag ras (Jasenov HUM) - nijako; ňikomu ras (Sobrance) - vôbec nikomu; ňidž ras (Lastomír MCH) - vôbec nič
2. expr.| zdôrazňuje výraz a potvrdzuje jeho platnosť, naozaj, skutočne: No, raz ag živo! (Blatnica MAR); Je to ľen raz múdri doktor (Králiky BB); Ťeu̯ce ťelievala mocnej a veľmej zdarnej bole, ako ras treba (Čelovce MK); Bul to raz dobri človek! (Studenec LVO); Mala bi už madz raz rozum (Dl. Lúka BAR); Un už ras taki, že śe furtom pochabi (Sabinov)
F. (takí chlab) jag ras! (Terchová ŽIL) - silný, urastený
3. zdôrazňuje zámer al. nevyhnutnosť uskutočniť dej: Ke_ťa ešťe ras popadňem, beda ťi buďe! (Hor. Lehota DK); Keď má ras Pán Boch chorobu naložiť, naloží (Lipovec MAR); Ke_ca ja raz na to zavezmem, ňevezmem si katoľíčku (Detva ZVO); Ket ja ras chicím tú kluku, hne_tu budze cicho! (Záh. Bystrica BRA); Ked ras navikňeš na borkut, ta inakšu vodu ňigda pidz ňebudzeš (Ratvaj SAB); Jak ce raz ulapim pot kark, da dušu vipuśčiš! (Laškovce MCH)
4. zdôrazňuje (obyč. želané) zavŕšenie deja, konečne: Že si náz už ras prišiou pozreť! (Košťany n. Tur. MAR); Prestaň už ras frngať! (Bobrovec LM); Ohriakňi už ras tie ďeťi, abi ňerobili takí lomoz! (Hliník n. Hron. NB); Daj mi už ras pokuj, korafcu jakiśka poraženi! (Tuhrina PRE); Šag uš śe ras pokaj, ti pijaku jeden! (Torysa SAB); No, že śi śe už raz ukazal! (Bracovce MCH)

raz m. včel. množstvo voštín, ktoré sa pri získavaní vosku naraz vkladajú do kotla: rás (Mur. Dl. Lúka REV)

---

ražička p. raž

---

ražisko p. raž

---

ražný¹ p. raž

---

ražový p. raž

---

raž ž. (rož, rež, réž, riéž) čiast. strsl, zsl obilnina s klasmi sivastých zŕn v dvoch radoch a kratšími osťami; zrná tejto obilniny ako základ pri výrobe múky, bot. raž siata (Secale cereale): A medzitím ženi mláťiľi na holohumňici raž na proviesla (Ležiachov MAR); Jenu jeseň doviezli starí oťedz domou novotnuo zrno na siaťa a to bou̯a raš (Podkonice BB); Ňiekedi sa robiu̯ chľeba aj z roži a jačmeňa, ag ňebolo žito (Lišov KRU); Toho Kiseľa zme potom rostrhalej a kúske s ňeho zme porozmetávalej, polúčalej po lúkach, po obiľí, žebej bolo dobruo obiľia, dobruo žito, aj rož na rožouku (Lešť MK); Z reži su dobre osuchi, aľe z ňih barzo duje (Klokočov ČAD); Na samú zimu dávali gazdovié spáz rež ofcámi (Dol. Súča TRČ); Omlácili sme s cepámi desat snopóv reži, budeme mad na povríslá (Červeník HLO); Prvá riéž išla, potom išlo žito, za tím jačmen a uš potom, do mal, aj oves (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Zajtra pújdeme do rži, rža sú uš piekné (Brodské SKA)
L. ozimňí réš (Záh. Ves MAL), ozimá reš (Brvnište PB), Michau̯ová réš (Štefanov SEN) - siata v jeseni (okolo Michala); jará roš (Málinec LUČ), jarňí réš (Záh. Ves MAL) - siata na jar; chudobná reš (Zeleneč TRN) - skorá, s tenkými steblami a menšími klasmi, ale s kvalitnou slamou; chudá reš (Vaďovce MYJ), šivačkovitá raž (Brusno PDZ) - odroda s tenkým zrnom; bohatá reš (Zeleneč TRN), bohatá réš (Modranka TRN) - s veľkými klasmi; zmuchovacelá reš (St. Turá NMV) - napadnutá cudzopasným hmyzom; iďeme do raži (Košťany n. Tur. MAR) - kosiť raž
F. ňebuďe s tej raži múka (Rim. Píla RS), ňebuďe s téj reži múka (Bošáca TRČ) - nepovedie to k úspešnému koncu; na Petra Pavla sa raže ot koreňa otŕhajú (Blatnica MAR) - dozrievajú (o blížiacej sa žatve); raž, akobi ju holub naoberau̯ (Blatnica MAR) - veľmi pekná; raž e po ňičom (Blatnica MAR) - má nízku cenu; peleší sa u ňej jako sviňa raži (Návojovce TOP) - má sa u nej veľmi dobre ražný¹ i ražový príd.: Teda živuod bou̯ ňie ten najľepší, chľie_bou̯ kukuriční a ražní chľiep (Ležiachov MAR); Rožnuo šúbä bolo na šúbeňia krovu (Čelovce MK); Chľieb z rožňej múki bou̯ čerňejší a ťaší, aľe nán chuťievau̯, že bou̯ slatkasťí (Pukanec LVI); Múka bola žitná a ražná, jačmenná ňije, jačmeň sa len šrotuvav (V. Maňa VRB); Režní chleba je najzdravší, báraj je ťmaví (Chocholná TRČ); Proviéslá sa vázali z režnéj slami (Trakovice HLO); Fčil uš nemáme režnéj múki, právda, ale tenkrád bila režná múka na chleba (Skalica); ražoví chľiep (Mošovce MAR)
L. ražná kiťica (Tesáre TOP) - metlička na kropenie viniča proti peronospóre ražička ž. zdrob. expr.: Pajťe zme mláťiľi ražičku (Drienovo KRU); A tá režička poton sa prascon dávala (Brestovany TRN)
F. ražički, čo bi ih do ihli navľiekou̯ (Blatnica MAR) - s veľmi tenkými steblami ražisko ž. zvel. expr.: To je za ražisko! (Ležiachov MAR)

---

rež, réž p. raž

---

riéž p. raž

raz
I. m
1. ako pomocné substantívum je súčasťou číslovky násobnej i radovej: chwyla, kteruss tto sam den dal a tomu po gednych 10 anebo snatt 20 razoff a vssettomu gest skorro puoll roka (ŠÁŠOV 1579); rozkaz W. M. panskeg nikdy nebyl bych pominul wikonat, kdyby k temu prihodnost byla, než zdie sucha prilissne a malost wody k temu za mnohy ras na prekasce byla (TURIEC 1605); za predešlych panuw podle urbaru zražalo se na hajnych za syry d 60, rolnej dane fl 1 d 50, mimo toho do zamku nedavali obroku, toliko raz do tydne (PAPRADNO 1673 LP); pod yaworom fatens biwal mnoho razou nocuwal, ale ge wnywoč obraceny ten jawor (ŠTIAVNIČKA 1676); Warga Jakub zawolan do tretiho razu: toho stariho zotnite a toho mladssiho len kigmi zbite (PODREČANY 17. st); y člowek sprawedliwy prinagmenieg sedem razi prez den do hrichu upada (KT 1753); kapucin toliko tri hodiny pres noc odpočiwal, ginssich pet hodin sa sslahal a bičowal, gednu každu noc ssest tisic ssesto ssestdesat y ssest razi sa uderil (MK 18. st)
F. do r-u, jedným r-om naraz, súčasne, odrazu: (svedok) newi, abi sa yednim razom sstiri furi dowezli (SKALICA 1730); uno ictu: do rázu, rázem (KS 1763)
2. zastupuje základnú číslovku:
F. r.-dva ihneď, rýchlo: býwa weselost, keť sa nageme syra dost, len sy tak podokacugeme, to by se wsseckým zdalo wám, keby ste raz dwa prissli k nám (BrV 1796)
II. prísl v istom čase, vtedy, niekedy: Mikulaš Zaboynik do domu Mikulasse Blayse ssiel raz (LIPTOV 1628); gestly nektery, russice wiru, w zatracenj padagj, nemame wsseckim powoliťi od Krysta, kteremu ras čistotu swu zawazali, pro chlipnost za ženami litaťi (TP 1691); gednim razem prišla žena k fatenscze a pogala gu do stodoly (P. PODHRADIE 1722); budess mu (priateľovi) wždy w podezreni, že sy snad wždy taki, když ras zgewiss sam o sebe skutek ledagaki (GV 1755); aliqvando, aliqvando: raz to, druhy ráz to; alias, alias: ráz to, ráz to (KS 1763); raz len prinde amen, ked položá kamen na mé hríšne kosti, duša, do wečnoti pújdeš na exámen (KC 1791)
F. r. po r. za sebou: zemetreseni slyšeno bylo, že se okna i skla i dwere zamkove zatrasli a ten zvuk a hrmot stal tak, jakoby trikrat raz po raz osobne z hakovnice aneb z velikeho kušu (!) strelil (LIETAVA 1607 CM)
III. čast vôbec, naozaj, teda (zdôraznenie záporu): ó, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz (NOVOHRAD 1457 E); nemame v takyto tvrdy čas ras kde statku prepast (L. ROVNE 1778 LP); mluwicze, že raz nema co zest, chce si ho (zbožie) dat omlatit (LIPTOV 18. st)

---

ráz m
1. úder, udretie, náraz: manubia: hrom, hromowy raz; ictus: uderenj, raz (KS 1763)
2. razenie, razba: gsem dluzen dwye stye zlatich dobrich vherskich wahy a razu crempniczkeho Janowy (ZVOLEN 1445); panu nassemu za summu zlattych ssestdesath zlattych a desseth dobrych czerwenych wahy sprawedliwe a razu kremniczkeho tiemto wobyczegem (ŽK 1469); dobrowolnie prodali su dom swuoy od wody predney az do wody zadney y z zahumnym medzy Jakubem Pozdnym z druheg strany, polozeny za tri sto zlattych czerwenych dobrey y wazney mincze uherskey a razu kremnickeho, panu Girykowi Domkowi (LIPTOV 1562)

---

raž [raž, rež, rož] ž obilnina a jej zrno bot r. siata Secale cereale: czo se doticze obyly w stodole, to wsseczko manzelcze swey poruczym, krom zie by dala Mattegowy, synu memu dwe lukna rzy (ŽILINA 1557); czo se pak pana Alberta dotycze, ten mne ma dati ozymneho objli, to gest razy a psenycze lukno a dwaczet lukan chmele (KAĽAMENOVÁ 1571 E); vymerčiemu deputovalo se rezi korce 4 (ORAVA 1625 U1); prosime a žadame W. M., aby s nami mela potripeni a nam tu jistu roš toliko do buduciho roku počekala (DEVIČIE 1628 LP); Wilim Mysso prywiezel po swadebnem wesely dwe kopy režy a kopu pohanky (MARTIN 1656); palenica se na štyri kotly pali každy tyden, na každu palku bere sladu korec jeden a reži pul korca (VRŠATEC 1683 U1); nektere objlij roste na stéble saučkamj rozdelené, yako pssenice, žito (:ress:) a gečmen (OP 1685); siligo: žito, rež (ASl 1740); mlinar, pri grissu robenja wiceg pracy, gako ked s rossy a gaczmena muku robi, podstupiti musy (KRUPINA 1755); musiss rež a žito cžasnje poset, neb to zrno roste welmy zdluhawo, ačkoliw porad prssi (Kal 18. st)
F. nebude z té reži muka, hrach na stenu hadže (SiN 1678) zbytočná námaha; -ný, -ový príd: na hrbe w komore ražneho zitta kop 18 (D. ŠTUBŇA 1578 E); od Palusskj za sstyrj chleby rezne psom panskym d 8 (ŽILINA 1586); panis cibarius: rožny chleb (KoA 17. st); (Boh) leniwemu k požehnání neotwíra ruki, proto nemá na halusski ani rezneg muki (GV 1755); (poddaný) aby zabrane snopy ražowe panu nawratil (M. KAMEŇ 1774); pohankowa zelina gest neylepssa, a potrebowati múžeme rožowu, owsenu (LR3 18. st); siliginus panis: režowy chleb (LD 18. st)

---

rež p. raž

---

rož p. raž

Raz Ráz_1 Ráz_2 Raž Ráž

ráz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	ráz
G	(bez)	rázu
D	(k)	rázu
A	(vidím)	ráz
L	(o)	ráze
I	(s)	rázom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	rázy
G	(bez)	rázov
D	(k)	rázom
A	(vidím)	rázy
L	(o)	rázoch
I	(s)	rázmi

---

Ráž
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	Ráž
G	(bez)	Ráža
D	(k)	Rážovi
A	(vidím)	Ráža
L	(o)	Rážovi
I	(s)	Rážom

---

ráž
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	ráž
G	(bez)	ráže
D	(k)	ráži
A	(vidím)	ráž
L	(o)	ráži
I	(s)	rážou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	ráže
G	(bez)	ráží
D	(k)	rážam
A	(vidím)	ráže
L	(o)	rážach
I	(s)	rážami

---

raž
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	raž	najčastejšie používané sú pšenica,	raž	, jačmeň, ryža, kukurica.	✋
G	(bez)	raži	som zazrel políčka jačmeňa a	raži	a na pozadí úzkych údolí niekoľko	✋
G	(bez)	raže	je aj s výkupom potravinárskej	raže	. Jej cena sa pohybuje na úrovni	✋
D	(k)	raži	nenáročnejším plodinám — bôbu,	raži	a ovsu. M. N. Tichomirov fakt	✋
A	(vidím)	raž	oral s koňmi na Poľcoch zem pod	raž	a postihli ho prudké bolesti v	✋
L	(o)	raži	vidieť pásy strnísk po skosenej	raži	a pšenici, tam zase jačmeň volá	✋
I	(s)	ražou	obsiatej výmery. Bilancia trhu s	ražou	a hovädzím mäsom v EÚ - 25 by	✋

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out}

N	(tri)	raže	dnes priestranná celina. Šíre	raže	ňou sa vlnia, úrodnejú, klasy	✋
G	(bez)	raží	známej v šľachtení hybridných	raží	, ktoré sa vyznačujú lepšou	✋
{caseletter}		-		0
A	(vidím)	raže	— potrebujeme začať kosiť	raže	. — Ale veď môžeme, polia máme	✋
L	(o)	ražiach	úrody. Napríklad pri obyčajných	ražiach	sa dosahujú hektárové výnosy 4,	✋
{caseletter}		-		0

Priezvisko RÁZ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BOHDANOVCE, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 2×;
ĎURKOV, okr. KOŠICE-VIDIEK (od r. 1996 KOŠICE - OKOLIE) – 1×;

---

Priezvisko RAŽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

---

Priezvisko RÁŽ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;

raz: ^{→speex →vorbis}

desať ráz za hodinu ≈ dix fois par heure
dvadsať ráz denne opakoval ≈ répétait vingt fois par jour
mal desať, dvadsať ráz ≈ devrais dix fois, vingt fois
ovsa, jačmeňa a raže ≈ avoine, orge et seigle
ráz čítaná znovu a znovu ≈ fois lu et relu
svoju loď sto ráz ≈ cent fois son navire
štvrtý a posledný raz ≈ la quatrième et dernière fois
vám ešte raz stisnúť ≈ vous serrer encore une fois
...

a jej sa razom ≈ a jí se rázem
a razom si ju ≈ a rázem si ji
a razom zmenil plán ≈ a rázem změnil plán
poľavím, môžem byť razom ≈ polevím, můžu být rázem
raz denne ráno pred jedlom ≈ jednou denně ráno před jídlem
raz na konci augusta ≈ jednou na konci srpna
raz zdôrazniť, že zločiny ≈ jednou zdůraznit, že zločiny
terorizmu a násilia raz ≈ terorismu a násilí jednou
...

a sestry a dva razy ≈ and sisters and twice
poklad a štyri razy ≈ treasure and four times
rázu alebo iných aspektoch ≈ nature or other aspects
raž, sezamové semiačka, mandle ≈ rye, sesame seeds, almonds
štyri alebo päť ráz ≈ four or five times
štyri razy a potom ≈ four times and then
trinásť ráz a potom ≈ thirteen times, and then
zazvonil takmer desať ráz ≈ rang almost ten times
...