prezradiť dok.
1. vyjaviť niečo tajné, vyzradiť: p. úradné tajomstvo; p. spolupáchateľov
2. dať najavo, prejaviť: výzor tváre p-l jeho myšlienky;
nedok. prezrádzať -a, prezradzovať
// prezradiť sa
1. vyjaviť o sebe niečo tajné: teraz si sa p-l
2. vyjsť najavo, prejaviť sa: nekvalitná práca sa vždy p-í;
nedok. prezrádzať sa, prezradzovať sa
prezrádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie, prezradzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.
prezrádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa, prezradzovať sa -dzuje sa -dzujú sa -dzuj sa! -dzoval sa -dzujúc sa -dzujúci sa -dzovanie sa nedok.
javiť ukazovať na prítomnosť niečoho • dávať najavo • mať: javiť, dávať najavo nespokojnosť; mať sklon k pesimizmu • prejavovať • prezrádzať: už neprejavuje známky života; jeho oči prezrádzajú živý záujem
nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
prezradiť, -í, -ia dok.
1. (čo) vyjaviť, čo malo zostať utajené, skryté, vyzradiť: p. tajomstvo, tajnosť; p. svoje úmysly, myšlienky; Musím ti čosi prezradiť, čo nevedia ani strýc s tetkou. (Gráf)
2. (koho) vyjaviť, vyzradiť o niekom niečo, čo malo zostať utajené, skryté, zradiť: p. kamaráta; Ty ma iste neprezradíš. (Fr. Kráľ);
nedok. prezrádzať, -a, -ajú i prezradzovať, -uje, -ujú
|| prezradiť sa vyjaviť, vyzradiť o sebe niečo, čo malo zostať utajené, skryté, vyzradiť sa, odhaliť sa: Líza mlčí, nechtiac sa prezradiť. (Tim.) Lišiak bol na zvedoch, sám sa prezradil. (Vaj.);
nedok. prezrádzať sa i prezradzovať sa
prezrádzať i prezradzovať nedok. (prezráďať) strsl, zsl, zried. vsl vyjavovať niečo utajené; vyjavovať (predtým skrytú) prítomnosť, vyzrádzať: Ďieučätá sa skovávaľi pred mláďencami, ale chlapčiská ich prezrádzäľi (Krivá DK); Nemažeš šitko o náz ocovi prezrádzet! (Štítnik ROŽ); A bol tam jeden takí, čo prezrádzal na ňich tím pľuhám šetko, čo sa dozvedzel (Rajec ŽIL); Máž ho vidzet, budem ci já prezradzuvat, čo mi povedál! (Zvončín TRN); prezráďať (V. Bielice TOP); prezradzovac (Brezina TRB)