Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pravda

I. -y právd ž.

1. zhoda poznania al. tvrdenia so skutočnosťou, op. lož: zmysel pre p-u; hovoriť, povedať, napísať p-u; je p., že ...; to nie je p.; to je svätá p.; len čo je p. zdôraznený súhlas; na tom je kus p-y; filoz. objektívna p.

2. správne zmýšľanie, správny názor: zastávať p-u; bojovať za p-u; vnucovať niekomu svoju p-u

3. pravdivá skutočnosť: hlboká p.; trpká, tvrdá p.; správa zodpovedá p-e; nebyť ďaleko od p-y

4. náb. obsah Božieho zjavenia: zjavené p-y, p. viery

□ dať niekomu za p-u súhlasiť; mať p-u nemýliť sa

● → pozrieť sa p-e do očí; p. pravdivá úplná pravda; expr. p. pravdúca úplná pravda; čo je p., to je p.; byť na p-e Božej byť mŕtvy; na moj p-u → namojpravdu; p. oči kole pravda nie je vždy príjemná; → vyjsť s p-ou (von); → povedz p-u, prebiješ si hlavu

II. i pravdaže čast.

1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede: súhlasil, p., len zdanlivo; p., môžem to dosvedčiť

2. nadväzuje na kontext s význ. uznania možnosti: p., dá sa uvažovať aj ináč

3. iba pravda pobáda na súhlas s výpoveďou, však(že), všakver: bol si tam, p.?

4. iba pravdaže vyj. zdôraznený súhlas, prirodzene, samozrejme, isteže: môžeme to urobiť? p.!

pravda, pravdaže čast.

---

pravda ‑y právd ž.

pravda -dy právd ž.

---

pravda, pravdaže čast.

ovsisko ↗ ovsenisko *ovšem ↗ správ. pravda, však, áno, ale

---

---

---

pravda¹ p. skutočnosť

---

pravda² 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

---

skutočnosť niečo skutočné, objektívne jestvujúce • fakt: historická skutočnosť, historický fakt • realita: pohybovať sa na pôde reality • danosť (čo je objektívne dané): sociálne danosti • vec: to je známa vec; tým sa na veci nič nemení • jav (čo možno zmyslovo pozorovať): prírodný jav • pravda: trpká pravda • kniž. skutok: plán sa stal skutkom • kniž. skutočno (Poničan) • telev. reál (skutočné prostredie, dianie v tomto prostredí): scéna sa odohráva v reáli • odb. konkrétno

---

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

---

však 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah (vo vete stojí na 2. mieste) • ale • no (vo vete stoja na 1. mieste): išiel som za ním, nebol však doma; zbadal ju, ale, no nedal to na sebe vedieť • lenže • lež: bol by sa už vrátil, lenže, lež sa bál • nespráv. ovšem

2. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • veď: deťom by nemusel dávať, však, veď majú toho dosť • a veď • lebo veď: nepomohol im, a veď, lebo veď ani oni jemu nepomohli • nár. šak

3. nadväzuje na situáciu a pripája vysvetlenie, vyhrážku a pod. • veď: však, veď som mu povedal, čo má robiť; však, veď mi ešte raz príde na oči • nár. šak

4. pobáda na súhlas s výpoveďou, s hovoriacim • pravda: Vtedy nám bolo dobre, však, pravda? • nie: Vari by sme mali už ísť, nie? • expr.: všakver • všakže: Už by si chcel mať pokoj, všakver, všakže? Však, všakže musíme byť ticho? • expr. všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda • nár. šak • nespráv. že

pravda¹, -y, právd ž.

1. súhlas výroku, výpovede so skutočnosťou; správne zmýšľanie, správny náhľad, správne tvrdenie, overené praxou, skúsenosťou (op. nepravda, omyl, lož): hovoriť, povedať, vravieť p-u, šíriť p-u; to je (nie je) ďaleko od p-y; uznať niečo za p-u; trpká, krutá p.; expr. pravdučička pravda, pravda pravdúca, pravda pravdivá; Pochyboval o pravde týchto slov. (Kuk.) To je pravda, nikdy som netrpela na zuby. (Čaj.) Bude v tom čosi pravdy. (Janč.) Pravda oči kole. (prísl.) S pravdou najďalej zájdeš. (prísl.); filoz. objektívna, relatívna, absolútna p.

● mať p-u (v niečom) hovoriť to, čo zodpovedá skutočnosti; dať niekomu za p-u súhlasiť s niekým, uznať jeho náhľad; na moj pravdu (pís. i namojpravdu) vyjadruje a) dôrazné potvrdenie výpovede, zaverenie; b) zľahčovanie;

2. právo, spravodlivosť: biť sa za p-u; Pravda je na našej strane. (Stod.) Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre. (Chal.) Zlosť do času, pravda naveky. (úsl.)

pravda² čast.

1. dotvrdzuje výpoveď, ktorú uvádza al. do ktorej je vložená (oddeľuje sa vždy čiarkou), pravdaže: Tie časy sa už, pravda, zmenili. (Kal.) Pravda, nebolo to pekné od neho. (Kuk.) Hlavaj začal sa vyhovárať, pravda, len naoko. (Urb.)

2. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa vždy čiarkou), však, všakže, všakver: Veď si my poradíme, pravda? (Ráz.)

práda p. pravda

---

pravda i pravdaže čast. (právda, práda, pravdaež, praudahe) csl
1. zdôrazňuje platnosť al. samozrejmosť výpovede: Ja som ho šla hľadať, prauda, do maštale (Kráľ. Lehota LM); Nuš, právda, dávala son pozor (Hont. Moravce KRU); Praudaže, mi zmo sa jej ľen virihotaľi (Klenovec RS); Štil sa, pravda, skladá ze sňice (Chocholná TRČ); No a potom uš kec_ca to domlácilo, prádaže, aj to bola velká udalost (Kostolné MYJ); Mi sme, práda, držali sviňe a ón sa došéu̯ opítat, kedi budeme zabíjat (Stupava BRA); No tak, právdaže, kupci sa jednali (Modranka TRN); Ta rubaľi zme drevo, pravdaže, dakedi to bulo češko (Smižany SNV); Zme buľi pri tim ohňu, pravda, ja odešol a temu otarhlo štiri paľce z ruki i oko vibilo (Svinia PRE); Voňi, prauda, ňeznaľi, že to ja toti peňeźi źal (Laškovce MCH)
2. nadväzuje na kontext s významom priznania al. uznania možnosti niečoho: Ľuďa̋ f tíh ďiera_hľädaľi pokladi, a ňidž ňenašľi, prauda, a_ja̋ som tam bou̯ (Žaškov DK); Samie kameňe tam boli, zato sa ten pluh ňelapau̯ do tej zeme, prauda, aj lichva bola slabá (Slaská KRE); No a keď horelo to uhlie, tak sa to troška polialo vodou, prauda, keď bola voda (Kľak NB); Pravda, keť spravela chibu, to sa mosilo strhnúť (Zliechov ILA); Já sem, právda, neposúchau̯a, ale zato mi nemoseli ucho natrhnút! (Bílkove Humence MAL); Nuž já nedávám nikedi korenié, niédo si to, práda, dá teda, ale nemosí to bit (Brestovany TRN); Na fterim boku ho bolelo, ta_mu te pijafki položili, a tak še mu zlepšilo, pravda, dakemu še i zhoršilo (Nov. Huta SNV); Prauda, naśľi śe i taki, co už ňeznaľi, co s pichi robic (M. Zalužice MCH)
3. pobáda na súhlas s výpoveďou, resp. kladnú odpoveď na otázku, však, všakže: Teraz je už ľachšie, prauda? (Parížovce LM); Aj vi sťe viďeli, jako sa tí dvaja na Žitave pobili, práda? (V. Maňa VRB); Cisíc korún je málo, pravdaeš? (Sirk REV); Pravda buďe červenín šatán pasuvaťi bieli krágel? (Návojovce TOP); Hen stodolové múri mám bíjanicú nabité a jako držá, právdaže? (Hor. Súča TRČ); Máš aj bečárku, pravda? (Mokrý Háj SKA); Je vám horko, pravda? (Slov. Grob MOD); To nas plano vedľi, pravda? (Doľany LVO); Ta mi jag dzeci śe tam chodziľi bavic, šak taki dzecko co tomu rozumi, prauda? (Bracovce MCH)
4. vyjadruje (zdôraznený) súhlas, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku: Tam sa spievalo inakšie? - No prauda, tam inakšie (Záv. Poruba LM); Príďe? - Pravdaže príďe (V. Bielice TOP); Vi sťe maľi statke? - Praudaže zme maľi (Dobrá Niva ZVO); Praudahe sa nan dobre pamätám! (Sása REV); A stavajú teras? - Ój, pravda, a koľo! (Podmanín PB); Toto sú inakšie krosná? - No prauda, tito majú vádz ňiťeľníc, mi zme maľi ľen jenni (Košeca ILA); Boski ste biehali? - Pravdaže boski (Závod MAL); Ta idzež na urlap? - Ta pravdaže idzem (Bijacovce LVO); Išče tedi buben bul, ta bubnovaľi, že uš polnoc, pametace? - Ta pravda, išče pametam (Kuzmice TRB)

---

pravda ž. (právda)
1. csl objektívna realita; správny, s objektívnou realitou korešpondujúci výrok, názor, stav poznania a pod.: Aľe hádam to ňebola prauda, aľebo sä toho ňig ňedržäu̯ (Žaškov DK); Ja vám poviem praudu, ja veľmi rada takto pobožňie pesňičke si spievan s Tranosťijusa (Devičie KRU); To je veru ňi prauda, to je cigánstvo! (Kokava n. Rim. RS); To je právda, tu boľi jarmeki šetkíh mestách po okoľí (Podmanín PB); Ach, tušín to už ani pravdú šetko nenie (Kľúčové TRČ); Prísní boli pán učitel, to je právda (Zeleneč TRN); Teras pujdzeš se mnu prosto na kord a muśiš tam šicku pravdu povedac (Vyš. Slavkov LVO); Eśči toto ňebula pravda, že bruňag ma take žadlo jak fčola! (Tuhrina PRE); Pošou̯ śe opitac kumi, či to prauda (Vyš. Nemecké SOB)
L. na praudu (Sobrance) - naozaj, skutočne; do praudi poviedať (Bobrovec LM) - priamo, otvorene; podľa praudi (Sobrance) - pravdupovediac, popravde; skutočná prauda (Podkonice BB), svatá pravda (Lukáčovce HLO), spravollivá právda (Dechtice TRN), čista pravda (Letanovce SNV), čistunká pravda (Riečnica KNM), číročistá pravda (Lukáčovce HLO), ista pravda (Sedlice PRE), isna pravda, śčira pravda (Dl. Lúka BAR), vlasna pravda (Vranov), pravda pravďivá (Rim. Brezovo RS), pravda pravdúca (Bzince p. Jav. NMV) - úplná a neskreslená; veľka prauda (Pavlovce n. Uh. VK) - dôležitá, užitočná; jak ide pravda (Záh. Bystrica BRA) - aká je; dad za právdu (Mýtna N. Ves TOP) - uznať, súhlasiť; čo je na tom pravdi (Hont. Nemce KRU); čo je f tom pravdi (Skala TRČ); kolko je na tom pravdi (Trenč. Závada TRČ) - je to pravda?; je f tom voľačo praudi (Hont. Nemce KRU), má volačo pravdi, má trochu pravdi (Kľúčové TRČ) - je to čiastočne pravda; to je ďaľeko ot praudi (Ležiachov MAR) - to vôbec nie je pravda
F. (to je) prauda, ako Boh na ňebi (Detva ZVO) - neodškriepiteľná; pravdú ven! (Kľúčové TRČ) - povedať pravdu, pravdupovediac; po_do pravdi! (Lukáčovce HLO) - povedz pravdu!; vždi musí mať praudu (Detva ZVO) - presadiť si svoje; višu̯o na pravdu (Stupava BRA) - najavo; pre praudu śe každi hňeva (Bracovce MCH), pravda oči koľe (Žakarovce GEL), povec praudu, prebijú ťi hlavu (Bobrovec LM), povec pravdu, prebijež hlavu (Bošáca TRČ) - ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu (o sebe); prauda je taká, akú páňi sprava̋ (Jasenová DK), pravda je taká, jakú páňi scú (Bošáca TRČ), čija moc, ta i prauda (Humenné) - o zjavnej nespravodlivosti, svojvôli mocných; ňigdi praudou ňedíchňe (Bystrička MAR), ľem ftedi povi pravdu, ket śe mu virve (Dl. Lúka BAR), ľem tedi praudu povi, kec śe pomiľi (Bracovce MCH) - stále klame; to je prauda, ag bi z moťiki vistrelil (Turčok REV), to je pravda, jag bi z motiki streliu̯ (Stráže n. Myj. SEN) - iron. to je lož; iba pa̋to slovo pravda (Or. Biely Potok TRS) - je v tom veľmi málo pravdy; co pravda, to ňe hrech (Markušovce SNV) - za vyslovením nepríjemnej pravdy netreba hneď hľadať zlý úmysel; zlozdz dočasu, pravda naveki (Dl. Lúka BAR) - treba povedať (aj nepríjemnú) pravdu; horša ňedovirka jak pravda (Kvačany PRE) - lepšie povedať (hoci nepríjemnú) pravdu, ako stratiť dôveru; vínďe pravda navrh jako olej na vodu (Bošáca TRČ) - po čase sa sama ukáže; Boh mi je svedok, že je to pravda! (Rim. Píla RS), nach som kubo, až je to ňi pravda! (Rim. Píla RS), ňech sa hňe_tu prepadňem, ag_e to ňie prauda! (Bodorová MAR), nech sa na míste prepadnem, ke_to neni pravda! (Zvončín TRN), žebim śe prepadla, ke_to ňe pravda! (Dl. Lúka BAR), žebi mi śe tu hňetka śčaznul, kedz ňe prauda! (Hatalov MCH) - formuly pri ubezpečovaní o pravdivosti istého tvrdenia; kriu̯da praudu źedla (Bracovce MCH) - povzdych pri veľkej al. častej nespravodlivosti
2. názor, náhľad založený na istom stave poznania al. istej interpretácii faktov: Každí má svoju pravdu (Lapáš NIT); Mi fiškaľiša ňebraľi žadneho, ľem za svoju pravdu zme fšadzi šľi (Slatvina SNV)
F. chto stul moči, ta śe mu i prauda toči (Jasenov HUM) - o podplácaní sudcu al. niekoho, kto rozhoduje
3. vo fraz. spoj. už je na božej prauďe (Rim. Píla RS), už je na právde božéj (Červeník HLO) - umrel

pravda ž
1. výrok súhlasiaci so skutočnosťou, súhlas výroku, výpovede so skutočnosťou: quos Bauc, comes palatinus et Posoniensis, discuciens ad praudam, per pristaldum nomine Luger misit (VARADÍN 1213 CDSl); magi poruczyti dwiema potcztiwyma zenama na gich wieru a czest aby ony prawu prawdu powiediely (ŽK 1473); zie smie chczeli jemu dosczi uczinit yakossto susiedu dobremu (Šebovi), k czemu by kolvik praudu y mel (CHTELNICA 1531 SLL); dobrowolne pred namy wiznaly prawdu, totižto že oni mezy sebow pritelsky se zrownaly (ZVOLEN 1567); to gest swata prawda, že ktery se oženy, že opusti otce y matku a ma se pridržeťi manželky swe (TP 1691); wygawugem wám prawdu a neukrygem pred wama tagnú wec; gesly wám práwdu mlúwjm, prečo my newerjte? (KB 1756); to pravda jest, že mu vťip ňikdi ňechibí (BR 1785)
F. kdo prawdu hude, tomu husle okolo hlawy ljtagj, prawda oči kole (SiN 1678); powed prawdu, prebigú ti hlawu (BA 1789); ej, na mu pravdu, nepovim (KC 1791) naozaj, skutočne; we wjne bywa prawda (LaR 18. st); wyssla prawda od peci (Se 18. st) pravda sa ukázala
2. právo, spravodlivosť: aby diedicztwy nezahynulo, pro obeczne prawdy wyznany chtiely sme (LIPTOV 1558); od toho času any dolu neprissiel, any prawdu u wrchnosti nasseg nehledal (D. STREHOVÁ 1679); gestli probu (tovariš) dostatečne wikona, žadnim spusobem od czechowneg prawdy a společnosty nema odlučen bity (CA 1759)
L. vedľa p-y, po p-e podľa spravodlivosti: (Stenko Missowičz) žadal, aby se mu ta aquisitia do obecneho nasseho protocolu zapisala, ktera se mu wedle pravdy dostatečneg zapisu y zapisala (OČOVÁ 1746)
3. práv súd, súdny proces: protož y pro milosrdenstwy boske sweho welykomožneho dedyčneho pana prosime, aby racyla tuto rozepri mezy namy spokogity, a dworske(m)v Jakubu Hajnalu prikazaty, aby odpor prawde se newinakladal, ale wedle saudu widaneho pokračoval (H. TESÁRE 1699); ale zdaž své mluvení skutkem splnia patroni, i kdož o tom v pravde poví (ASL 1728)
4. práv súhrn právnych predpisov: pany Maryassy Janosske, p. richtaroweg pany dar nesly, aby pry prawde trymala p. richtare (ŠTÍTNIK 1660); (tovariš) gestli pak probu dostatočne wikona, žadnim spusobem od czechownej prawdy a společnosty nema odlučen bity, ale tim remeslom nech sa tež chowa (ORAVA 1759)
5. náb súbor zásad, článkov viery: nastupowal sem mnoho razu do sslepegj Saulowjch, w njchz sem ne toliko mnohjch od ewangeliskeg prawdi odwratil (NITRA 1670); neb se radují tí hrozní bludári, jenž uhlídají krajiny zmárnení a katolícku nenávidia pravdu (ASL 1730); pridrzujice se pewneho slupu prawdi teg cyrkwy (PP 1734); žiwot a umučenj Krysta Pána hogne by wsseckym kresťanom dostačowalo, aby se práwdu wynaučowali (BlR 18. st)
L. trímať pri p-e držať pri viere: Bože, dag pokog, zdrawy y sstastne panowany, aby nas pry prawde trymaly (AgS 1708)

pravda čast ozaj, naozaj: me vyrucila pani s domu meho, že mi i pani pomahala i dala pomoc, pravda, že tak bulo (ABOV 1783)

Prawda_1 Prawda_2

pravda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	pravda
G	(bez)	pravdy
D	(k)	pravde
A	(vidím)	pravdu
L	(o)	pravde
I	(s)	pravdou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	pravdy
G	(bez)	právd
D	(k)	pravdám
A	(vidím)	pravdy
L	(o)	pravdách
I	(s)	pravdami

Priezvisko PRAVDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 265×, celkový počet lokalít: 82, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ČATAJ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 19×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 11×;
BZENOV, okr. PREŠOV – 10×;
RADOBICA, okr. PRIEVIDZA – 9×;
BLATNÉ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 8×;
PARTIZÁNSKE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 7×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 7×;
VEĽKÉ UHERCE, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 6×;
...

pravda: ^{→speex →vorbis}

je pravda, ale nie ≈ est vrai, mais pas
je pravda, ale ona ≈ est vrai, mais elle
lebo všetko je pravda ≈ car tout est vrai
máte vždy pravdu, priateľ ≈ avez toujours raison, ami
pravda, ale je to ≈ vrai, mais c'est
pravdu, ale je to ≈ raison, mais c'est
pravdu môj otec, ktorý ≈ raison, mon père qui
vždy pravdu, a potom ≈ toujours raison, et puis
...

multiverzálnych právd a ich ≈ multiverzálních pravd a jejich
pravdu a zlodej vrátil ≈ pravdu a zloděj vrátil
pravdu, že sa prestávam ≈ pravdu, že se přestávám
pravdu, že som meštiačka ≈ pravdu, že jsem měšťačka
presvedčenejšia, že má pravdu ≈ přesvědčenější, že má pravdu
to pravda, že hlásateľkám ≈ to pravda, že hlasatelkám
že pravda a budúcnosť ≈ že pravda a budoucnost
že som nemala pravdu ≈ že jsem neměla pravdu
...

je pravda a čo ≈ is true and what
je pravda a čo ≈ is true and what
mechanizmov pravdy a zmierenia ≈ truth and reconciliation mechanisms
pravda a čo je ≈ true and what is
pravda, že jej hlas ≈ true that her voice
pravdu a jej slová ≈ truth and her words
pravdu a zabil ju ≈ truth and killed her
pravdu vždy a ich ≈ always right and their
...