práda p. pravda
pravda i pravdaže čast. (právda, práda, pravdaež, praudahe) csl
1. zdôrazňuje platnosť al. samozrejmosť výpovede: Ja som ho šla hľadať, prauda, do maštale (Kráľ. Lehota LM); Nuš, právda, dávala son pozor (Hont. Moravce KRU); Praudaže, mi zmo sa jej ľen virihotaľi (Klenovec RS); Štil sa, pravda, skladá ze sňice (Chocholná TRČ); No a potom uš kec_ca to domlácilo, prádaže, aj to bola velká udalost (Kostolné MYJ); Mi sme, práda, držali sviňe a ón sa došéu̯ opítat, kedi budeme zabíjat (Stupava BRA); No tak, právdaže, kupci sa jednali (Modranka TRN); Ta rubaľi zme drevo, pravdaže, dakedi to bulo češko (Smižany SNV); Zme buľi pri tim ohňu, pravda, ja odešol a temu otarhlo štiri paľce z ruki i oko vibilo (Svinia PRE); Voňi, prauda, ňeznaľi, že to ja toti peňeźi źal (Laškovce MCH)
2. nadväzuje na kontext s významom priznania al. uznania možnosti niečoho: Ľuďa̋ f tíh ďiera_hľädaľi pokladi, a ňidž ňenašľi, prauda, a_ja̋ som tam bou̯ (Žaškov DK); Samie kameňe tam boli, zato sa ten pluh ňelapau̯ do tej zeme, prauda, aj lichva bola slabá (Slaská KRE); No a keď horelo to uhlie, tak sa to troška polialo vodou, prauda, keď bola voda (Kľak NB); Pravda, keť spravela chibu, to sa mosilo strhnúť (Zliechov ILA); Já sem, právda, neposúchau̯a, ale zato mi nemoseli ucho natrhnút! (Bílkove Humence MAL); Nuž já nedávám nikedi korenié, niédo si to, práda, dá teda, ale nemosí to bit (Brestovany TRN); Na fterim boku ho bolelo, ta_mu te pijafki položili, a tak še mu zlepšilo, pravda, dakemu še i zhoršilo (Nov. Huta SNV); Prauda, naśľi śe i taki, co už ňeznaľi, co s pichi robic (M. Zalužice MCH)
3. pobáda na súhlas s výpoveďou, resp. kladnú odpoveď na otázku, však, všakže: Teraz je už ľachšie, prauda? (Parížovce LM); Aj vi sťe viďeli, jako sa tí dvaja na Žitave pobili, práda? (V. Maňa VRB); Cisíc korún je málo, pravdaeš? (Sirk REV); Pravda buďe červenín šatán pasuvaťi bieli krágel? (Návojovce TOP); Hen stodolové múri mám bíjanicú nabité a jako držá, právdaže? (Hor. Súča TRČ); Máš aj bečárku, pravda? (Mokrý Háj SKA); Je vám horko, pravda? (Slov. Grob MOD); To nas plano vedľi, pravda? (Doľany LVO); Ta mi jag dzeci śe tam chodziľi bavic, šak taki dzecko co tomu rozumi, prauda? (Bracovce MCH)
4. vyjadruje (zdôraznený) súhlas, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku: Tam sa spievalo inakšie? - No prauda, tam inakšie (Záv. Poruba LM); Príďe? - Pravdaže príďe (V. Bielice TOP); Vi sťe maľi statke? - Praudaže zme maľi (Dobrá Niva ZVO); Praudahe sa nan dobre pamätám! (Sása REV); A stavajú teras? - Ój, pravda, a koľo! (Podmanín PB); Toto sú inakšie krosná? - No prauda, tito majú vádz ňiťeľníc, mi zme maľi ľen jenni (Košeca ILA); Boski ste biehali? - Pravdaže boski (Závod MAL); Ta idzež na urlap? - Ta pravdaže idzem (Bijacovce LVO); Išče tedi buben bul, ta bubnovaľi, že uš polnoc, pametace? - Ta pravda, išče pametam (Kuzmice TRB)
pravda ž. (právda)
1. csl objektívna realita; správny, s objektívnou realitou korešpondujúci výrok, názor, stav poznania a pod.: Aľe hádam to ňebola prauda, aľebo sä toho ňig ňedržäu̯ (Žaškov DK); Ja vám poviem praudu, ja veľmi rada takto pobožňie pesňičke si spievan s Tranosťijusa (Devičie KRU); To je veru ňi prauda, to je cigánstvo! (Kokava n. Rim. RS); To je právda, tu boľi jarmeki šetkíh mestách po okoľí (Podmanín PB); Ach, tušín to už ani pravdú šetko nenie (Kľúčové TRČ); Prísní boli pán učitel, to je právda (Zeleneč TRN); Teras pujdzeš se mnu prosto na kord a muśiš tam šicku pravdu povedac (Vyš. Slavkov LVO); Eśči toto ňebula pravda, že bruňag ma take žadlo jak fčola! (Tuhrina PRE); Pošou̯ śe opitac kumi, či to prauda (Vyš. Nemecké SOB)
L. na praudu (Sobrance) - naozaj, skutočne; do praudi poviedať (Bobrovec LM) - priamo, otvorene; podľa praudi (Sobrance) - pravdupovediac, popravde; skutočná prauda (Podkonice BB), svatá pravda (Lukáčovce HLO), spravollivá právda (Dechtice TRN), čista pravda (Letanovce SNV), čistunká pravda (Riečnica KNM), číročistá pravda (Lukáčovce HLO), ista pravda (Sedlice PRE), isna pravda, śčira pravda (Dl. Lúka BAR), vlasna pravda (Vranov), pravda pravďivá (Rim. Brezovo RS), pravda pravdúca (Bzince p. Jav. NMV) - úplná a neskreslená; veľka prauda (Pavlovce n. Uh. VK) - dôležitá, užitočná; jak ide pravda (Záh. Bystrica BRA) - aká je; dad za právdu (Mýtna N. Ves TOP) - uznať, súhlasiť; čo je na tom pravdi (Hont. Nemce KRU); čo je f tom pravdi (Skala TRČ); kolko je na tom pravdi (Trenč. Závada TRČ) - je to pravda?; je f tom voľačo praudi (Hont. Nemce KRU), má volačo pravdi, má trochu pravdi (Kľúčové TRČ) - je to čiastočne pravda; to je ďaľeko ot praudi (Ležiachov MAR) - to vôbec nie je pravda
F. (to je) prauda, ako Boh na ňebi (Detva ZVO) - neodškriepiteľná; pravdú ven! (Kľúčové TRČ) - povedať pravdu, pravdupovediac; po_do pravdi! (Lukáčovce HLO) - povedz pravdu!; vždi musí mať praudu (Detva ZVO) - presadiť si svoje; višu̯o na pravdu (Stupava BRA) - najavo; pre praudu śe každi hňeva (Bracovce MCH), pravda oči koľe (Žakarovce GEL), povec praudu, prebijú ťi hlavu (Bobrovec LM), povec pravdu, prebijež hlavu (Bošáca TRČ) - ľudia neradi počujú nepríjemnú pravdu (o sebe); prauda je taká, akú páňi sprava̋ (Jasenová DK), pravda je taká, jakú páňi scú (Bošáca TRČ), čija moc, ta i prauda (Humenné) - o zjavnej nespravodlivosti, svojvôli mocných; ňigdi praudou ňedíchňe (Bystrička MAR), ľem ftedi povi pravdu, ket śe mu virve (Dl. Lúka BAR), ľem tedi praudu povi, kec śe pomiľi (Bracovce MCH) - stále klame; to je prauda, ag bi z moťiki vistrelil (Turčok REV), to je pravda, jag bi z motiki streliu̯ (Stráže n. Myj. SEN) - iron. to je lož; iba pa̋to slovo pravda (Or. Biely Potok TRS) - je v tom veľmi málo pravdy; co pravda, to ňe hrech (Markušovce SNV) - za vyslovením nepríjemnej pravdy netreba hneď hľadať zlý úmysel; zlozdz dočasu, pravda naveki (Dl. Lúka BAR) - treba povedať (aj nepríjemnú) pravdu; horša ňedovirka jak pravda (Kvačany PRE) - lepšie povedať (hoci nepríjemnú) pravdu, ako stratiť dôveru; vínďe pravda navrh jako olej na vodu (Bošáca TRČ) - po čase sa sama ukáže; Boh mi je svedok, že je to pravda! (Rim. Píla RS), nach som kubo, až je to ňi pravda! (Rim. Píla RS), ňech sa hňe_tu prepadňem, ag_e to ňie prauda! (Bodorová MAR), nech sa na míste prepadnem, ke_to neni pravda! (Zvončín TRN), žebim śe prepadla, ke_to ňe pravda! (Dl. Lúka BAR), žebi mi śe tu hňetka śčaznul, kedz ňe prauda! (Hatalov MCH) - formuly pri ubezpečovaní o pravdivosti istého tvrdenia; kriu̯da praudu źedla (Bracovce MCH) - povzdych pri veľkej al. častej nespravodlivosti
2. názor, náhľad založený na istom stave poznania al. istej interpretácii faktov: Každí má svoju pravdu (Lapáš NIT); Mi fiškaľiša ňebraľi žadneho, ľem za svoju pravdu zme fšadzi šľi (Slatvina SNV)
F. chto stul moči, ta śe mu i prauda toči (Jasenov HUM) - o podplácaní sudcu al. niekoho, kto rozhoduje
3. vo fraz. spoj. už je na božej prauďe (Rim. Píla RS), už je na právde božéj (Červeník HLO) - umrel