Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mnoho viac, viacej

I. neskl. čísl. zákl. neurč. veľký počet, veľké množstvo, veľa, op. málo: m. ľudí, m. vody

II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap., veľa, op. málo: m. skúsiť, m. rozprávať; ten m. znesie

čo je m., to je m. to presahuje mieru

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mnoho neskl. čísl. i prísl.

mnohokrát, mnoho ráz čísl. násobná neurčitá príslovková


mnoho 2. st. viac/viacej prísl.

mnoho neskl. 2. st. viac, viacej, pl. N mužský živ. i mnohí G mnohých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé G mnohých čísl. základná neurčitá


najviac, najviacej prísl. 3. st. kveľa al. mnoho

mnohokrát, mnoho ráz čísl. násobná neurčitá príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku vo veľkom číselne nevymedzenom počte; syn. veľakrát, veľa ráz: m. opakovaný záber; m. novelizovaný zákon; m. rozprávať tú istú historku; pomohla mu ako m. predtým; videli sme sa už m.; m. sa mohli o tom presvedčiť; Akiste už v duchu mnoho ráz obanoval, že sem pozval týchto nespratníkov. [J. Lenčo]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v mnohých prípadoch, neraz, často; syn. veľakrát, veľa ráz: humor m. pomáha prekonať ťažké situácie; O veci mnoho ráz rozhoduje náhoda. [R. Brat]; [pes] priviazaný na 1,5-metrovej hrdzavej reťazi, ktorá mnohokrát váži viac ako samotný pes [KR 2003]


mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendamimnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1


mnoho2 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajnefraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac2, viacej2, 3. st. najviac2, najviacej2


najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík]
2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje

-ho/3910986±3930 2.46: adverbiá 1. st. 63196 dlho/43451 omnoho/6413 onedlho/5796 tuho/1734 stroho/1196 pridlho/1142 draho/957 nadlho/946 zanedlho/597 blaho/368 úboho/182 mnoho/180 nedlho/101 (6/133)

-ho/3910986±3930 7.66: numeráliá (nesklonné) 18782 mnoho/18668 primnoho/87 premnoho/27

-oho/281845±6 37.97: adverbiá 1. st. 7974 omnoho/6413 stroho/1196 úboho/182 mnoho/180 (1/3)

-oho/281845±6 7.66: numeráliá (nesklonné) 18782 mnoho/18668 primnoho/87 premnoho/27

-o/19676156±19853 8.95: numeráliá (nesklonné) 69654 mnoho/18668 málo/18486 sto/15445 dvesto/4200 tristo/2885 päťsto/2239 plno/1598 štyristo/1349 šesťsto/816 nemálo/797 osemsto/681 sedemsto/606 deväťsto/449 (15/1435)

mnoho 1. p. veľa 2. p. veľmi


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne mnoho dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálo zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojne sporo výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: moc až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromada kopa hŕba celá kopa celá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečo dačo voľačo čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadne požehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekom vyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tucty na stovkyhovor. expr.: hrôza hrúza až beda až strach do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľko čertviekoľko ktoviekoľko ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľa primnoho nadmieru nadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľa premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne značne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemálo veľa mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajne nezvyčajne nevšedne mimoriadne osobitne zvlášťkniž.: nezvykle neobvykle obzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodne obdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimerane nepomerne neúmerne nadmerne enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmi príliš prílišne nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálne nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemerne nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemerne podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídane neslýchane nevýslovne nevysloviteľne nevypovedateľne neopísateľne nepredstaviteľne neuveriteľne nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierne ohromne vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocne silne tuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekom neúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadne poriadne naplno náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovsky úžasne závratne kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialene ukrutne ukrutánskyhovor. expr.: hrozne hrozitánsky hromsky strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až beda až hrôza až strach až hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovsky diabolsky pekelne potvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi veľmi-preveľmi prenáramne prenesmierne preukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mnoho, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, veľa (op. málo): (veľmi) m. ľudí, m. roboty, peňazí, starostí; m. čítať, spať, jesť; m. záleží na niečom; ten m. znesie alkoholu, urážok ap.; m. podstúpil veľa trpel

hovor. čo je m., to je m.; to je už m.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru; M. šťastia! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie; to m. stojí je drahé, cenné; to nestojí za m. nie je veľa hodno; to ja na mňa m. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažká situácia; to pre mňa m. znamená má veľkú dôležitosť; hovor. nemá toho m. je chudobný; hovor. nemá toho m. v hlave nie je múdry; myslieť si m. o sebe byť pyšný; narobiť m. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec; mať m. reči veľa a zbytočne rozprávať; expr. mnoho a mnoho; mnoho, premnoho veľmi mnoho; mnoho ráz mnohokrát, často; kto mnoho haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi (prísl.); v spojení stále viac a viac, ba čo viac vyjadruje stupňovanie

mnoho (2. st. viac, viacej)
I. čiast. strsl a zsl neskl. čísl. zákl. neurč. veľké množstvo, veľký počet, veľa: Mnoho biľín pomáha, ľieči käďeakie bola̋čki (Žaškov DK); Máte už mnoho zbožá navázaného? (Vaďovce MYJ); Vinohrat - ten má mnoho neprátelú (Myslenice MOD)
II. čiast. strsl a zsl prísl. vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah, veľa: Starámka, tá pamätala fše mnoho (Žaškov DK); Ten ľen mnoho rosprávä, aľe roboti za ňím ňeviďieť (Slovany MAR); Ňigdi ňeňije tag mnoho, abi sa ňeminúlo (Bošáca TRČ)
F. z dobriho mnoho nebívá (Hrlica REV) - o nevysokom človeku

mnoho
I. neskl čísl zákl neurč veľký počet, veľké množstvo, veľa: ten den swaty bily smy w dome Czaychanoue a mnoho dobrych lidi tu biesse miestskych y z diedin (BYTČA 1484 SČL); mnoho dobreho Vaši Milosti žadame (JUR p. B. 1538 LP); Andreas Fabri de Dubrawa bywal w Slyaczy za mnoho rokow (LIPTOV 1551); ia som mnoho razow swu tettku Iustynu chodywal do zahrady Ssymundeakoweg (TRENČÍN 1613) veľakrát, často: ad hujus absolutionem operis multa desunt: ku dokonalosti té wěcy mnoho chýbi (WU 1750); baldrian treba mnoho we wine močit (Zel 18. st) dlho
F. čo m., to m. vyj. rozhorčenie; to už presahuje mieru: co by bylo den neb dva, nic bychom proti tomu nemlovili, než co mnoho, to mnoho (TRENČÍN 1633 LP); kriwdu znassam, ale čo mnoho, to mnoho (s. l. 18. st); mnoho wody gesste upline bude to ešte dlho trvať, nebude to tak skoro; mnoho rečj, malo wecy (SiN 1678) keď sa veľa rozpráva, málo sa urobí
II. prísl vyj. veľkú mieru, veľmi veľa, príliš: mnoho chczy wam rad k wuly byti (NITRA 1513 SČL); mnoho k prawu potahowati (RUŽOMBEROK 1601); o tělesne zboží nestárej se mnoho (ASL 1676)
F. nechlub se gen usty mnoho, ale skutkem dokaž toho (SiN 1678) namiesto rečí treba konať

mnoho s veľké množstvo, veľký počet, hojnosť:
L. acz by Pan Buoh wssemohuczy na mnie smrt dopustil, aby w tom statku od mala do mnoha mocz a wladu gmiela ma manzelka (ŽK 1481) vo všetkom
F. malo k malemu prydane na mnoho wiroste (GV 1755) babka k babce, budú kapce; nad malem si byl wěrný, nad mnohem tě ustanowým (SlK 1766-80)

mnoho_1 mnoho mnoho_2 mnoho mnoho_3 mnoho mnoho_4 mnoho mnoho_5 mnoho

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale aj mnoho občanov mais aussi de nombreux citoyens
a mnoho iných vecí et bien d'autres choses
lebo ešte mnoho podrobností car bien des détails encore
mnoho článkov a niekoľko nombreux articles et plusieurs
mnoho zdaru, pán vikomt chance alors, monsieur le vicomte
pán vikomt, mnoho zdaru monsieur le vicomte, bonne chance
pre mnoho európskych regiónov pour de nombreuses régions européennes
zbohom a mnoho zdaru adieu et bonne chance
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu