Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

koleno¹ -a -lien s.

1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á; blata po k-á veľa; podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý; hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.; robiť niečo na k-e improvizovane; bravčové k.

2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)

3. ohnutá časť, ohyb: k. rúry

● expr.: hlava ako k. lysá, holá; padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa; zraziť niekoho na k-á pokoriť; nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu; prehnúť cez k. zbiť; → zodrať si nohy po k-á; na staré k-á v starobe;

kolenový, kolenný príd.: k. kĺb;

kolienko -a -nok s.

1. zdrob. ku koleno: údené k.

2. uzol na steble

3. obyč. mn. kolienka druh cestoviny: dusené mäso s k-mi

kolenový -vá -vé príd.

kolenový¹ -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na koleno¹, kolenný: k. kĺb; poranené kolenové väzy; operácia kolenového zhybu
2. ▶ určený na koleno¹; syn. kolenný: kolenové chrániče; k. airbag vzduchový vankúš chrániaci pri havárii nohy vodiča
3. tech. ▶ majúci tvar ohybu, oblúka: kolenová spájacia trubica; kolenová závitová spojka rúrka v tvare kolena¹ so závitom

kolenový² -vá -vé príd. expr. zried. ▶ vzťahujúci sa na koleno², potomkov jednej dvojice rodičov: Zrazu vysvitlo, že aj majster Lopatka patrí do našej kolenovej rodiny - asi tak do štvrtého kolena. [D. Dušek]

koleno¹, -a, -lien str.

1. ohyb nohy, kĺb spájajúci stehno a lýtko: ohnúť nohu v k-e; pokrčiť, vystrieť k-á; pohupkávať sa v k-ách; rozbiť si k.; vhupol do snehu vyše kolien; kľaknúť (si) na k-á; vziať dieťa na k-á; k-á sa mi podlomili od ľaku, od hrôzy som klesol; trasú sa mu k-á od veľkého strachu; má bradu po k-á dlhú; nosí šaty nad k-á krátke; blata bolo po k-á veľa

● padnúť, hodiť sa, vrhnúť sa pred niekým na k-á a) klaňať sa niekomu, b) úpenlivo prosiť niekoho; prosil ho na k-ách úpenlivo; prinútiť, zraziť niekoho na k-á pokoriť, poraziť, premôcť; ohýbať h-á pred niekým uznávať zvrchovanosť, nadvládu niekoho; hovor. nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu (napr. významom, učenosťou ap.); na staré k-á v starobe; nohy si zodrať po k-á (napr. chodením, hľadaním) veľa chodiť za niečím, dlho hľadať niečo ap.; prehnúť niekoho cez k. (obyč. o deťoch) nabiť; má hlavu ako k. holú, lysú;

2. časť odevu priliehajúca na kolená: k-á na nohaviciach, na pančuchách; zodrať, roztrhať k-á; nosiť zaplátané k-á;

3. ohyb, zakrivená časť potrubia, rúry, trubice ap.: k. rúry; k. rieky zákruta;

kolenný príd. k 1: k. kĺb zhyb na kolene nohy;

kolenový príd. k 3: k-é koľajnice ohnuté, zakrivené;

kolienko, -a, -nok str.

1. zdrob. malé koleno;

2. bot. plné miesto v dutom steble obilnín a tráv, z ktorého vyrastajú výhonky: zárodočné, odnožovacie k.;

3. kuch. kus zvieracej nohy s kolenom: bravčové k-a, varené, údené k.