Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hore

I. prísl.

1. na vyššie položenom mieste, navrchu, op. dolu: h. na kopci, izba je h. na poschodí

2. hovor. na hierarchicky, hodnostne vyššej úrovni, op. dolu: návrh sa rieši h. vo vedení

3. smerom k vyššiemu miestu, dohora, nahor, op. dolu, nadol: ísť, vyliezť h. (na kopec ap.), pozerať sa h.

4. hovor. smerom k vyššej hodnote, pozícii ap., dohora, nahor, op. dolu, nadol: ceny idú h. stúpajú; postúpiť vec h. nadriadenému orgánu; vyšvihnúť sa h. urobiť kariéru; ruky h.! výzva vzdať sa

□ dať h. vyložiť

● → hlavu h.! byť (dlho) h. nespať, bdieť; hore sa, kniž. hor' sa (do roboty)! výzva (do činnosti); chodiť h.-dolu nepokojne, z jedného miesta na druhé; expr. pliesť h.-dolu tárať

II. predl. s I vyj. smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho, op. dolu: ísť h. kopcom, dolinou, plávať h. prúdom, obrátiť pohár h. dnom

● niečo je h. nohami a) naopak b) v neporiadku, zmätku; obrátiť (niečo, všetko) h. nohami urobiť neporiadok, zmätok

hore prísl.

hore predl. s I

hore cit.

hore¹ prísl. 1. ▶ na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti; op. dolu, dole: h. na kopci; kufor je h. na skrini; spálňu máme h. na poschodí; pracovať h. na streche; masť zostala plávať h.
2. ▶ (smerom) na vyššie položené miesto, smerom do výšky; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ísť, liezť, vyškriabať sa h. (na kopec, na strom a pod.); pozerať sa h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu; vysadiť chlapca h. do sedla; daj ten kufor h. vylož ho (na vyvýšené miesto); Príjemná únava sa začala vkrádať hore do hlavy odkiaľsi od bokov. [L. Ballek]; Stavba je, ako bola, nepohla sa hore. [A. Bednár] ďalej, vyššie □ ruky hore! výzva vzdať sa
3. hovor. ▶ smerom k vyššej hodnote a pod.; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ceny idú h. stúpajú; zaokrúhliť sumu smerom h.
4. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne, funkčne vyššom mieste, na vyššej úrovni; op. dolu, dole: hlásiť vec h. nadriadenému orgánu; návrh sa rieši h.; Myslíš, že ti to hore prejde? [P. Valo]; Dôstojníkom hore je ľahko. [R. Jašík]; Voľakedy čosi znamenal, robil kariéru, šiel hore. [J. Váh] dosahoval vyššie pracovné zaradenie
5. zastar. ▶ (v písomnom styku) na predchádzajúcom mieste, vyššie, prv: ako som h. spomenul ako som už, prv spomenul; h. sme uviedli, že ... uviedli sme, že ...
◘ fraz. byť [dlho] hore nespať, bdieť; [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia; ceny [niečoho] letia hore prudko stúpajú ceny niečoho; hore hlavu! maj(te) odvahu, nepoddávaj(te) sa; hore sa!, kniž. i hor` sa! (emocionálne zafarbené) povzbudenie do nejakej činnosti; niečo je čím hore, tým dolu v neporiadku, v zmätku; nosiť hlavu hore al. držať nos hore byť pyšný, namyslený; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať to zo všetkých strán

hore² predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho al. polohu smerom nahor; op. dolu, dole: ísť h. schodmi; kráčať h. dedinou; plávať h. prúdom; prevracať poháre h. dnom ↗ i fraz. ◘ fraz. hrub. byť/ležať hore bradou/kopytami byť mŕtvy; byť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť hore nohami a) byť postavený al. položený obrátene, naopak b) byť v neporiadku, v zmätku; lezie mu to hore krkom nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; ležať hore bruchom/pupkom nič nerobiť, leňošiť; obrátiť/prevrátiť niečo hore nohami urobiť neporiadok, zmätok; plávať hore bruchom (o rybách) uhynúť; prevracať poháre hore dnom piť veľa alkoholu; expr. vstať hore zadkom mať zlú náladu; vyletieť hore komínom (o peniazoch, o majetku) byť premrhaný, byť utratený bez úžitku

hore³ cit. ▶ vyjadruje výzvu; syn. hore sa: deti, h.! vstávajte!

dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými

2. p. hore 2, 3

dovrchu 1. až po samý vrch, po samý okraj; nad rovinu okraja • doplna • plno • plne: vo vedre bolo vody dovrchu, doplna; kone ťažko ťahali plno naložený voz • vrchom • vrchovato • hovor. kopcom: vrchom, vrchovato naložené auto sa prevrátilo do priekopy; halušiek nám naložila kopcom • nár. štrichom

2. smerom k vyššie položenému miestu • dohora: cesta vedie dovrchu, dohora • hore • nahor: vyšplhali sa hore, nahor

hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchu • vysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokoj • tamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky doklady • zastar. tamhor (Laskomerský)

2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrch • dohora • tahore • tamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrch • poet. vhor (Plávka)

3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohora • nahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchu • tahore • tamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhore • poet.: vozvysok (Figuli, Chrobák) • vozvýš (Žáry) • vhor (Rázus)

povyše 1. ďalej smerom nahor, do polohy al. v polohe nachádzajúcej sa nad niekým al. niečím (op. poniže) • vyššie (op. nižšie): povyše, vyššie je malá horáreň • hore (op. dolu) • vyše (op. niže): kúsok hore, vyše vyviera studnička • zastar. pozvýš (Laskomerský)

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto al. polohu nachádzajúcu sa vyššie od niekoho al. niečoho (op. poniže) • vyše (op. niže): voda im siahala povyše, vyše kolien

vysoko 1. vo vysokej polohe, vo výške (op. nízko) • hore (op. dole, dolu): vysoko, hore vo vrchoch bola ešte zima

2. do vysokej polohy, do výšky (op. nízko) • dovysoka • navysoko: lopta vyletela vysoko, dovysoka; navysoko, dovysoka naukladané drevo • kniž. vozvysok • poet. vozvýš: iskry vyletujú vozvysok • zastaráv. zvýše • zastaráv. zried. zvýšky: asi na štyri prsty zvýše (Vansová); visela len na meter zvýšky (F. Hečko)

3. vo veľkej miere (op. nízko) • veľmi (op. málo) • hodne • značne: vysoko, veľmi si vážil toto priateľstvo; hodne, značne rozvinuté hospodárstvo • vrcholne • nadmieru: vrcholne, nadmieru nebezpečné podujatie

hore

I. prísl.

1. vo výške, v polohe nad niečím: h. na kopci, na strome; Hore máme voľnú izbu (Tat.) na poschodí.

● nosiť, držať, mať hlavu h. a) vzpriamene, rovno (najmä pri chôdzi); b) byť pyšný, sebavedomý, namyslený; hovor. držať nos h. byť pyšný, namyslený; byť, ostať (dlho do noci) h. nespať, bdieť;

2. smerom do výšky, nahor: pozerať h., kráčať h., vystúpiť h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu, do výšky (často na znak vzdania sa, podrobenia sa niekomu); hovor. poslať hlásenie h., h. na riaditeľstve, byť h. obľúbený o inštančne vyššom, nadriadenom mieste al. o osobe

● ruky hore! vzdaj sa!, vzdajte sa!; h. hlavu! nebáť sa!, nestrácať chuť, odvahu!, chodiť, behať hore-dolu rozličnými smermi, sem a tam, pren. Čo pletiete hore-dolu? (Stod.) tárate; obrátiť niečo čím h., tým dolu urobiť neporiadok, zmätok; nár. brať, vziať si niečo h. všímať si, všimnúť si, dať niečomu zapôsobiť na seba;

3. zastar. prv, skôr, vyššie, na predchádzajúcom mieste: ako som h. spomenul, uviedol, bežnejšie vyššie, prv, predtým;

II. predl. so 7. p. smerom nahor, do výšky, k hornému koncu niečoho: ísť h. svahom, kopcom, h. vrškom, stúpať h. schodmi, ísť h. dedinou, h. dolinou; h. prúdom, h. riekou proti smeru toku; postaviť nádobu h. dnom obrátene; byť h. koncom a) vrchom, vrchnou stranou nahor; b) nebyť chorý, neležať

● hovor. h. nohami obrátene, naopak: držať knihu h. nohami; obracať, obrátiť všetko h. nohami robiť, urobiť neporiadok, zmätok; byť h. nohami vykoľajený z obvyklého poriadku; vulg. byť hore kopytami mŕtvy;

III. cit.

1. vyjadruje výzvu, povzbudenie do niečoho: hore! vstávaj!, vstávajte!; Nože, hore, stará mati! (Taj.); hore sa!, horeže sa! a) vstávaj!, vstávajte!; b) povzbudenie do aktivity, do činnosti: Slováci, hore sa! (Chal.)

2. volanie na statok: „Hejk hore! Hô-hô“ skríkol Ondrej spurne. (Hviezd.)

hore sa p. hore

hore
I. prísl.
1. csl v polohe nad niečím, navrchu: Bívajú hore v izbe (Jasenová DK); Hore boľi pasná a dolu sa to povie, že čini (Podmanín PB); Nohi mal hore a ten zadeg mál ve spotku (Ružindol TRN); Hore na kudzeľi jest čop abo veršňik (Sokoľ KOŠ)
F. o pétej misím už hore buť (Dol. Lehota DK) - musím vstať, pracovať zavčasu; calu noc som bula hore (Chrasť n. Horn. SNV) - nespala som; tak si to bude hore brat (Lukáčovce HLO) - pripúšťať k srdcu; hore držal hlavu (Námestovo) - bol sebavedomý; šetko bolo čím hore, tím dolu (Kraľovany DK) - všade bol neporiadok; bars sebe hore ňeśľi (M. Zalužice MCH) - boli veľmi pyšní; ja son museu̯ vela rázi staď hore (Tek. Breznica NB) - vstať z postele, zobúdzať sa zo spania; dokľa hlava hore (Sobrance) - dokiaľ je človek pri sile a zdraví
2. csl smerom do výšky, nahor: A hneď na rano hibaj poťéci sa hore (Lomná NÁM); Lebo tam, pravda, ke_to pršávalo, prúti potom išli hore (Ružindol TRN); Dze vecej ľudzi obivalo, dagdze i trinadz ľudzi, tam dzeci povešaľi hore na mešterki (Rozhanovce KOŠ); Hore nohavice, iďemo cez most! (Rim. Píla RS)
3. strsl smerom k vyššiemu miestu: Oňi bívaľi tam hore, ostatní dom bou̯ ích (Pribiš DK); To bívala ďedina rozďeľená vždi na poli, ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO)
F. chodzí celé ňňi hore-dole (Bošáca TRČ) - nečinne; pri takej sume sto korun je hore-dolu (Studenec LVO) - nerozhoduje; peňiaze miňie na hore-dolu (St. Hory BB) - na zbytočnosti; a śme hurkotaľi hore-dolu (Sokoľ KOŠ) - sem a tam
4. strsl na vonkajšej časti, navrchu: Hore zme nosievaľi kutľouku (Hor. Lehota DK)
5. čiast. strsl i vsl na vyšších (centrálnych) úradoch: Totka bola hore a veru hej šetko vibaviľi (Veličná DK); Hore ňeznaju ňič (Sobrance)
II. predl. s I csl vyjadruje smerovanie zdola nahor: Obrúčka sa zaťa̋hňe a prevráťi hore dnom (Or. Biely Potok TRS); (Deti) vilízali hore vŕškom, kuka_dza tú dolinu, či idú ot Cífera šandáre (Ružindol TRN); Ti postoj a ja pojdzem hurkotac hore murom (Sokoľ KOŠ)
F. našľi šetko hore nohamí (Kňažia DK) - vo veľkom neporiadku; ľežedz hore pupkom (Brezina TRB) - nič nerobiť, zaháľať; hore birdi (Spiš. Podhradie LVO) - hore nohami; som śe, verabože, až hore scenu cahala (Závadka SAB) - zvíjala som sa od bolesti; zboža̋ stálo rúče hore koncom (Bziny DK) - rovno vzpriamené; srz ím každá hore koncom stála (V. Lom MK) - ježila sa; choďí hore koncom (Sedl. Dubová DK) - zbytočne a bez cieľa
III. cit.
1. strsl, zsl vyjadruje rozkaz, naliehanie: Bača zakričí: „Hore, chlapci, už je deň``! (Veličná DK); Hore, dzeci, stávajte! (Bošáca TRČ); Hore, stará, hore! (Jablonové MAL)
2. or vyjadruje pobádanie: Sá, volki, hore! (Medzibrodie n. Or. DK); Hore, Širuoň, hore, nože sa! (Podbiel TRS)

hore [ho-, hô-], hor
I. prísl
1. vo vysokej polohe, vo výške, vysoko, op. dole: wynohrad, ktery lezy hore (TRNAVA 1598); w basste hore na warte (BYTČA 1614); esste sluncze hore bolo (KRUPINA 1691) vysoko na oblohe; hore na pavlači (BR 1785);
x. pren pokud mne hlava hore bude stat (LIETAVA 1633) pokiaľ budem žiť
2. smerom do výšky, do vyššej polohy, dohora; zdola nahor: cesta hore gducy skrz luku (ZVOLEN 1567); (išiel) hor do domu sweho (D. STREHOVÁ 1600); czez ktere (mosty) se chodywalo sem hore czez Wah (TRENČÍN 1613); potok až hore k studny dely chotar (ŠTIAVNIČKA 1676); gako se matka (ženy) pohibuge hore (RT 17. st); nos hore ohnuti (LC 1707); zdwihlj se wody hore (KT 1753); kďiž sa mu vlasi pre hrúzu hore ježili (BR 1785) dupkom vstávali; obrat hore ul (RG 18. st) dnom dohora
L. byť hore neležať: gesstye w ten čas hore boli a nyespali (KRUPINA 1734), ban hore na dni na povrchu: kus slobodneho pole medzi dwuma banami hore na dni jse nalezal (MB 1759); h.-dolu, h.-dole, h. i dolu rozličnými smermi, sem a tam: abi mechuw nadostatek meli, zeby se darmo nemordowali hore-dolu (TRENČÍN 1663) aby s námahou nemuseli chodiť sem a tam; mnohokrate hore-dolu pregšiel (KRUPINA 1742); hore y dolú behati (KS 1763); aby člowěk snadno hore dole choditi mohel (SN 1772); v kalkovaných slovesách: musy hore polozit, kolko wozow wyweze (BOLEŠOV 1735) uviesť; czyszarskych lydy tess hore zberu zo zbrogov (ZVOLEN 1575) odvedú; syrotky hore zrostu (JELŠAVA 1577) vyrastú, dospejú; mistr swemu towarissowy dwa tydne pred swatkamy robotu hore powydaty nemá (PUKANEC 1636) vypovedať; h. brať, h. vziat prijať, prijímať, prevziať: zadny peniaz hore nechtiel braty; sam ty penize hore wzal (ČACHTICE 1552); h. položiť (peniaze) zložiť, vyplatiť: dokutkolwek gjm hore penjze nepoložjm (D. STRHÁRE 1750); h. (v)stať, h. povstať zdvihnúť sa, povstať: prichazy-li matrona do chramu, magi (panny) hore wstati a mjsto k sedenj dati (SP 1696); pred ssediwinamy wassymi mladssy hore powstagaj (SK 1697); s ktereg prace staty hore nemohla (SUČANY 1760);
x. náb z mŕtvych h. vstať vstať z hrobu: z mártwich hore vsztal (HPS 1752); h. si viesť zakladať si na niečom: pochaby gsau, ktery sebe hore wedu w statečku sweta tohoto (PP 1734); h. sa držať byť hrdý, namyslený: gestli bi sa negaký chudobný hore držal (BN 1790)
F. h. nos dvíhať vypínať sa, nafukovať sa: aby sme sy hnedky hore nos nedwyhaly (SLK 1641-57)
3. (v texte) na predchádzajúcom mieste, vyššie: w kontracte, od ktereho, gako hore dokladam, odstupil (MARTIN 1623); tohože roku a dne hore doloženeho (LIPTOV 1698); yako hore napsano yest (RN 17.-18. st); nakolko swedek wirozumetj mohol, giž hore oznamil (MARTIN 1731) predtým
II. predl s I smerom nahor, do vyššej polohy: obratili se hore wodu (ANTOL 1571) proti prúdu: hore brehom (LIPTOV 1622); postaw hrnček hore dnom (HK 18. st); težko hor wodu plawaty (Se 18. st);
F. když te smrt zložy hore bradu (GŠ 1758) o smrti; ležice hore bradou hodynku strawyti (SLK 1641-57) naznak: mosty zostawagy hore konczom (TRENČÍN 1613) stoja neporušené; proso, konope, pohanka na poly a hore konczom zustawa (KĽÚČOVÉ 1681) stojí na koreni

hor p. hore