Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hneď1 -e/-i ž. odb. hnedé farbivo: chrómová h.


hneď2

I. prísl.

1. v túto chvíľu, okamžite, už: urob to h. (teraz)! je h. udomácnený; ale h.! dôrazný rozkaz

2. v krátkom čase, o chvíľu, čoskoro: čakaj, h. sa vrátim! h. to bude

3. v tesnej blízkosti: je to h. za domom

h. a zaraz! ihneď, teraz (rozkaz)

II. spoj. podraď. je súčasťou spoj. a) čo hneď, kt. vyj. prípustku al. krajnú podmienku, hoci, aj keď, čo priam: idem, čo h. zahyniem b) hneď ako, hneď čo, kt. vyjadruje tesnú časovú následnosť, len čo: h. ako vošiel, pozdravil sa; h. čo prídeš, zavolaj!

III. čast. zdôrazňuje platnosť výrazu, dokonca: prišli h. dvaja; kúpil víno, a h. dve fľaše

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hneď ‑e/‑i ž. (hnedé farbivo)
hneď prísl. i čast.

aj keby hneď spoj. podraďovacia


čo hneď spoj. podraďovacia


hneď ako spoj. podraďovacia


hneď čo spoj. podraďovacia


hneď -de/-di ž.

hneď prísl.

hneď čast.

hneď1 -de/-di ž. 1. ▶ hnedá farba, hnedé sfarbenie: hneďou horiace lesy [P. Jaroš]; Táto hneď nie je výsledkom opálenia, je prirodzenou vlastnosťou a danosťou pokožky. [J. Lenčo]
2. ▶ hnedé farbivo: chrómová h.; natrieť niečo hneďou

hneď2 prísl. 1. ▶ v tomto časovom okamihu, v danom momente, v tejto chvíli; syn. okamžite: urob to h.!; zbadal, spoznal som ju h.; h. napravil svoju chybu; nemusíš tam ísť h.; je h. udomácnený; vonku ho h. prešli driemoty; prejdime h. k veci
2. ▶ v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas; syn. čoskoro: h. to bude; h. všetko pomíňa; povedz, že h. prídem; čakaj, h. sa vrátim; Poďme, lebo je hneď večer. [I. Kšiňan]; Hneď mi našla podnájom. [J. Blažková]
3. ▶ v tesnej priestorovej blízkosti: je to h. za domom; bývam h. za rohom; spálňa je h. vedľa kuchyne; Vpredu, hneď pri dverách bol sporák z neovakovaných tehál. [Ľ. Zúbek]
4. ▶ v tesnej časovej následnosti po niečom; syn. bezprostredne: stretneme sa h. po obede; nastúpil do firmy h. po skončení školy; zavolala h. po príchode domov
5. ako súčasť dvojčlenného výrazu hneď - hneďopakovane v krátkych intervaloch; syn. raz - raz, chvíľami: h. plače, h. sa smeje; Potíska bicykel hneď rýchlejšie, hneď pomalšie. [J. Balco]; Počul monotónnu pieseň, ktorá hneď mohutnela, hneď sa strácala v diaľke. [M. Krno]
fraz. hneď a zaraz! al. ale hneď! rázny (a emocionálne zafarbený) príkaz niekomu, aby niečo urobil ihneď, bez otáľania

hneď3 spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky čo hneď a viacslovnej spojky aj keby hneď ▶ uvádza podmienkovú vetu s významom krajnej podmienky; syn. aj keby, i keby, aj keď, čo priam: idem, čo h. by som ťa už nikdy nevidel; Vrabec si nikdy nesadne dvakrát na to isté miesto, aj keby hneď chcel. [D. Dušek]
2. ako súčasť dvojslovných spojok hneď ako, hneď čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej časovej následnosti voči deju hlavnej vety; syn. len čo: h. čo vošiel, zbadal ma; Nech sa šofér Čierny, hneď ako príde do budovy, hlási u mňa na rozkaz pána generálneho! [E. B. Štefan]

hneď4 čast. ▶ zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí; syn. dokonca: prišli h. dvaja; Lukan zváža čerešne. A hneď tri. [R. Jašík]

/948743±5260: adverbiá 1. st. 73129→73159
+3
−12
hneď/64045→64075
+3
−12
ihneď/9084

/948743±5260 4.39: partikuly 46098→46151
+29
−25
veď/39896→39946
+26
−23
snáď/3905 hneď/2119→2122
+3
−2
keď/178

/948743±5260 15.47: konjunkcie 729254→729331
+1450
−2680
keď/691942 veď/22322→22347
+25
−16
buď/14962→15013
+1424
−2664
hneď/28

-eď/868180±149: adverbiá 1. st. 73129→73159
+3
−12
hn/64045→64075
+3
−12
ihn/9084

-eď/868180±149 47.21: konjunkcie 714292→714317
+25
−16
k/691942 v/22322→22347
+25
−16
hn/28

-eď/868180±149 15.96: partikuly 42193→42246
+29
−25
v/39896→39946
+26
−23
hn/2119→2122
+3
−2
k/178

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdzi poruke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneď tesne bezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučko blízunko blízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsoček kúštik kúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňom na skok

2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízku neďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesne bezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučko blízunko blízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízo neďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučko blízunko blízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď okamžite zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťteraz momentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali už aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstva zahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladne neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratom mihom naskutku razomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zaraz obratom ruky na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď skoro čoskoro čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátko zanedlho onedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesi čosi-kamsi už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálo zamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesne rovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžite vzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9


naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo neodbytne neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienokdôrazne úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovyexpr.: pálčivo žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahochúpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoczastar. úsilne stuhakniž. zastar. snažne

porov. aj naliehavý 1

2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovodsúrne neodkladne bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zberenevyhnutne nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácienaskutku razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiekhneď ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiťnespráv. pilne


priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneď ihneď zaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve už: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspech veru: také reči počúvať je až, veru hriechpráve rovnohovor.: akurát direkt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslova doslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1


rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnuto nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovna narovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučko rovnunko rovnulinko rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto vypäto vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčene narovnane vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislo zvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučko rovnunko rovnulinko rovnuškofraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovna narovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučko rovnunko rovnulinko rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučko rovnunko rovnulinko rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo otvorene úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalene nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprosto doprosta dorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď ihneď priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladne naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčipráve hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1


rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlo nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytro napochytre naponáhlo naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlene zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatne chvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystro rezko svižne svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihom švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivo horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhle náhlozried.: nanáhle nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresne exprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneď ihneď skoro naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzaraz razom v okamihu okamžiteexpr.: raz-dva šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehom skokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkom letmo v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkom hupky zvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friško šmihom gvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchlo prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskove bleskovo bleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchle bleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrk ozlomkrky ostopäť ostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opreteky s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesol akoby dlaňou plieskal z minúty na minútu len tak fuk-fuk míľovými krokminár.: úvalom úbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


tesne 1. veľmi blízko (miestne i časovo) • bezprostredne celkom priamo priam: chata stojí tesne, bezprostredne pri jazere; prešli celkom, priamo pri plotehneď ihneď: hneď, ihneď za nami prišli aj ostatníúzko: jednotlivé kapitoly na seba tesne, úzko nadväzujúexpr.: tesnučko tesnunko tesnulinko: stáli tesnučko, tesnulinko pri sebe

2. tak, aby niečo veľmi priliehalo k niečomu • natesno, pís. i na tesnozastaráv. tesno: tesne, natesno upchať škáryexpr.: tesnučko tesnunko tesnulinko natesnučko natesnunko natesnulinko, pís. i na tesnučko atď.: tesnučko, (na)tesnunko poukladať knihy do poličky

3. porov. tesný 1, 2


začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstva zahorúca, pís. i za horúcazried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprávalhneď ihneď: hneď, ihneď ho začal prehováraťzaraz okamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinurýchlo chytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačilbezodkladne neodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hneď1, -de/-di ž. hnedé farbivo: asfaltová, chrómová h.

hneď2

I. prísl.

1. v túto chvíľu, teraz, ihneď, bezodkladne: prácu treba vykonať hneď; nech príde hneď sem;

2. o chvíľu, čoskoro, zaraz, v krátkom čase: prídem hneď, vrátim sa hneď; Jožko je hneď ako doma. (Ráz.)

3. označuje tesnú časovú al. miestnu blízkosť: Hneď pri prvom cvičení ukázal svojej čate, čo vie. (Urb.) Hneď pri moste zasadili stožiar. (Kuk.)

4. v dvojčlennom spojení hneď... hneď vyjadruje rýchle striedanie; raz... raz, tu... tu: Hneď ticho stojí — hneď sebou trhá. (Sládk.) Tak povstáva hneď na pravom, hneď na ľavom boku zvláštne chvenie. (Kuk.)

II. spoj. v spojení hneď ako uvádza vedľajšiu časovú vetu, vyjadrujúcu tesnú predčasnosť, len čo: Á, híkal som prekvapením, hneď ako som pod bránu vošiel. (Taj.)

III. čast. vo vetách pripúšťacích zosilňuje prípustku; čo priam, hoci aj: A čo ma vyženiete hneď na vrch Kriváňa, jednako si ju vezmem. (Kuk.)

hneď (hňej)
I. prísl.
1. strsl, zsl v tej chvíli, bezodkladne: Ale zme oheň hňeď zaliali vodou (Tek. Breznica NB); Ke_ca oblačí, tak sa kosí ľen po kúšťoku a hňe_ca aj viaže (Lišov KRU); Ale móže to jako liég užívaď hňeť, bes stáťá (Chocholná TRČ); On sa hnet prihu̯ásiu̯, že ano, já vím (Záh. Bystrica BRA); A on í na to povidau̯: hnet ťa zastrelím (Sotina SEN);
2. strsl, zsl o krátky čas, o chvíľu, čoskoro: Príďem hňeť, ňebuďež dlho čakať (Habovka TRS); Telefonovali do Hrátku, lebo už mal hňe_druhí vlak prísť (Kráľ. Lehota LM); Hňej bol doma (Prosné PB)
3. strsl určuje časovú a priestorovú blízkosť: Chlapec sa hňeť skräjä vodi utopiu̯ (Krivá DK); Na druhej ďem hňed rano dali klbáse, slaňinu a salo do kochu (Čelovce MK)
II. spoj. podraď. miest. strsl a zsl v spojení s ako vyjadruje bezprostrednú predčasnosť: Zapra̋hňi voli, hňeď jäko sa nažrú (Podbiel TRS); Tag ráno kujeme koňe, hňeď ako tam prínďem (Semerovo HUR)


hnej p. hneď

hneď
I. prísl
1. okamžite, zaraz, ihneď; vzápätí: aby k tomu czlowieku hned ssel (BUDÍN 1473 SČL); hned druhy den (RUŽOMBEROK 1576); zdôraznené hned a hned se gym powedel ((NITRA) 16. st); hned po odchode toho vojska (TVRDOŠÍN 1685 LP); hňeď v tú chvílu (BR 1785); ako súčasť dvojčl. výrazu hneď - hneď, tu - hneď vyj. rýchle striedanie raz - raz, tu - tu: puls nerovnakj, ale hned rjchli, hneď pozdnegssj bywa (HT 1760); tuto sme weseli, hned zas smutnj (s. l. 1769 LP); hned murarsku robotu robi, hned ge mesarom (STRÁŽE 1784-90 Kur)
2. v bezprostrednej blízkosti, priam, tesne vedľa: hnet malo wdole (BUDATÍN 1478 SČL); hned pri roly giduce (ŽILINA 1663); na praze hňeď ve vrátech spadla (BR 1785); hned vyše dediny (NAHÁČ 1786 LP)
II. je súčasťou dvojčl. spoj. výrazu hneď jak(o), hneď jakž, hneď jaknáhle, hneď když, hneď kedy, kt. uvádza čas. vetu, len čo: hned yakž se kup mezy nimi stal (RUŽOMBEROK 1550); hned kedy Wasse Welikomoznost raczila rozkazat (BÍŇOVCE 1607); pobožni hned yaknahle w Panu umiragy, gegich dusse biwagi ku odpočinuti wečnemu prenessene (TC 1631); hned yako se od sskoly odtrhol (ŽILINA 1648); hned kdiž dosahuge odpússtenj (BlR 18. st); často rozčlenené v obrátenom poradí jak(náhle) - hneď, když - hneď, čím - hneď: yak sem to widela, hned sem na neho zawolala (KRUPINA 1643); jak nahle sme pod moc jezovitsku dostali, hned sme prenasledovani byli (HRANOVNICA 1776 LP); čím kotvi zhoďili, hneď se ňúter hrnuli (BR 1785)
III. čast zdôrazňuje výraz al. výpoveď: milůg Pána Boha swého hneď s celeho srdce twého (CC 1655)

hneď_1 hneď hneď_2 hneď
hneď
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hneď
G (bez) hnedi
G (bez) hnede
D (k) hnedi
A (vidím) hneď
L (o) hnedi
I (s) hneďou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hnede
G (bez) hnedí
D (k) hnediam
A (vidím) hnede
L (o) hnediach
I (s) hneďami

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hneď zajtra opustime et, dès demain, nous quitterons
hneď : áno alebo nie tout de suite : oui ou non
hneď sa zjavila mužatka la virago parut aussitôt
hneď zajtra, odpovedala miss dès demain, répondit miss
júna, hneď na úsvite juin, dès l'aube
rozkaz a hneď sa un ordre, et aussitôt
striaslo a hneď zmizli frémirent et se sauvèrent
syn, ktorý prišiel hneď fils, qui vint aussitôt
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu