dolu, dole
I. prísl.
1. na miesto položené nižšie, nízko al. na takomto mieste, op. hore: zliezť, stekať d. nadol; d. v doline počuť hlasy
2. hovor. k nižšiemu postaveniu, k nižšej hodnote al. v takomto postavení, s takouto hodnotou, op. hore: všetci od riaditeľa d.; byť zvedavý na názory tých, čo sú d.
□ dať d. a) zložiť: dať d. garnižu b) vyzliecť, vyzuť: dať si d. kabát, čižmy; ísť d. klesať: jeho popularita ide d.
● (dať pred niekým) → klobúk d.; ide to s ním d. (z kopca) upadá; expr. d. s ním! odstráňte ho! chodiť, behať hore-d. sem i ta
II. predl. s I vyj. smerovanie zhora nadol al. polohu smerom nadol, op. hore: plávať d. riekou; slzy stekajú d. tvárou; skočiť, ležať d. hlavou
● ide to s ním d. kopcom, d. vodou upadá; expr. pustiť (majetok) d. gágorom prepiť; obrátiť niečo d. hlavou naopak
dole, dolu prísl.
dolu, dole predl. s I
dolu1, dole1 prísl. 1. ▶ na nízko, nižšie položenom mieste, ako je stanovisko hovoriaceho al. porovnávaná rovina; op. hore: d. v doline; budem d. v pivnici; d. rozšírená sukňa; A tu je zimšie a viac snehu ako dolu. [V. Bednár]; A tu dole, na potôčiku Katarínka plienky máča. [D. Tatarka] 2. ▶ (smerom) na nízko, nižšie položené miesto, ako je stanovisko hovoriaceho al. porovnávaná rovina; op. hore: zlez d.!; uložiť topánky d. do skrine; spadnúť d. do jamy; voda steká d.; nepozeraj sa d.!; Len by sme ťa rady stiahli z tých tvojich nadoblačných výšav dolu na zem. [Vč 1983]; Dolu od lícnych kostí idú dve vrásky. [A. Mráz] 3. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne nižšom mieste, na nižšej úrovni; op. hore: Cyro bol senzačný chlapík. Nebál sa nikoho, ani hore, ani dolu. [V. Mináč]; Tí, čo sú teraz dole, budú hore. [P. Karvaš] 4. hovor. ▶ smerom k nižšej pozícii, hodnote a pod.; op. hore: v pracovnom zaradení šiel d.; zaokrúhliť sumu smerom d. □ dať [si] dolu niečo a) zložiť b) vyzliecť, vyzuť ◘ fraz. dolu s ním! odstráňte ho!; ide to s ním dolu z kopca upadá; kamarát-nekamarát/kmotor-nekmotor z hrušky/z čerešne dolu v niektorých veciach máme byť zásadoví; klobúk dolu pred niekým zasluhuje si uznanie; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať zo všetkých strán; pár korún/jedno deko hore, dolu nezáleží na nich
dolu2, dole2 predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zhora nadol, k dolnej časti niečoho al. polohu smerom nadol; op. hore: ísť d. svahom; zbehnúť d. schodmi; ležať d. bruchom; visieť d. hlavou; nejde mi to d. krkom ↗ i fraz.; A dolu tvárou tiecť mi budú víťazné slzy radosti. [M. Rúfus]; Padali sme dole nosom. [Vč 1979] ◘ fraz. nejde mi to dolu krkom nemôžem sa s tým zmieriť; obrátiť niečo dolu hlavou naopak; pustiť niekoho, niečo dolu vodou prestať si všímať; púšťať majetok/peniaze dolu krkom/hrdlom/gágorom prepíjať
dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dole • nadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadol • poet.: dol • vdol (Vajanský, Lenko) • zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko) • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie • nár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek) • tadolu • tamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri
2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • dole • dospodu • dospodku • naspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodok • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: zostúp dolunižšie • zried. podspod: skryl ich podspod medzi klady
3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dole • naspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikoho • tamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studnička • zastaráv.: dolunižšie • dolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)
nízko 1. v nízkej polohe, nie vysoko; do nízkej polohy • dole • dolu: nízko, dolu pri zemi je kmeň stromu poškodený • expr.: nizučko • nizunko • nizulinko: sklonila hlavu nízko, nizučko na plecia • prinízko (príliš nízko)
2. porov. nízky 2 3. p. zle 2
poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšie • hovor.: niže • ponižšie • nár. ponižej: leží tam niže, ponižšie • dolu • dole: dolu, poniže vedie úzky chodník
2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnica • pod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studnička • nár. zdola (čoho)
dolu i dole prísl.
1. smerom zhora nadol (op. hore, nahor): ísť d. brehom, zbehnúť d. schodmi; padnúť d. hlavou hlavou k zemi obrátený; ležať d. bruchom na bruchu; dať si d. šaty, kabát, klobúk vyzliecť, sňať; ceny idú d. klesajú
● chodiť, behať hore-dolu sem i tam; všetko išlo d. vodou stratilo sa, zmizlo; ide to s ním d. vodou, d. z kopca vodí sa mu stále horšie;
2. na nižšie položenom mieste, naspodku (op. hore): d. v pivnici, d. na prízemí; d. v skrini; d. na prvej strane knihy
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dló p. dolu
dol, dola p. dolu
dole p. dolu
dolo p. dolu
dolou p. dolu
dolu i dole (dolo, dolou, dló, lou, ló, dola, dol, dúle) I. prísl. 1. csl smerom zhora nadol: Na tích koňach ce_zimu ťahaľi buki dolu (Tek. Breznica NB); Voda sa ríťi lou šes šachtu (Zelené LUČ); Idež ló s toho gangu! (Rybník REV); A to horelo od vrchu dole tá míla (Kľak NB); Buďe ma dolu hnať (Chocholná TRČ); Sekerami začali búchat, hnat tí ribi dole (Mnešice NMV); Zlez z voza dúle! (Stráže n. Myj. SEN); Zrudz dolo paru snopki s pujda! (Dl. Lúka BAR); Naras čujeme, že posceľ buh dolou (Úbrež SOB) L. zrucidz dolu košuľu (Kokšov-Bakša KOŠ) - vyzliecť; chodzidz hore-dole (Bošáca TRČ) - sem a tam; sto korun hore-dolu (Studenec LVO) - nerozhoduje; dadz mladej dolu veňec (Rankovce KOŠ) - obradne sňať z hlavy F. kala_pred ňim dolu! (Brezina TRB) - treba si ho vážiť; zbožié iďe dolu (Bošáca TRČ) - jeho cena klesá; len ocajchuvané drevo móhlo ídz dolu (Hor. Súča TRČ) - byť zoťaté; tá sviňa pújde na jaseň dole (Ivanka p. Dun. BRA) - bude zabitá; ši švagor, ši ni švagor, zo šerešni dló! (Rochovce ROŽ) - môjmu daj pokoj! 2. csl na nižšie položenom mieste: Tu dolu potom bolo už málo vodi (Detva ZVO); Tej rohe si držau̯ (jeleň) na chrpťe dou (V. Lom MK); Ten mu dole zapíska (Žarnovica NB); On necháu̯ kňeza dola (Záh. Bystrica BRA) F. ňevesta nám je lou (Klenovec RS) - zľahla; dverce čín hor, tín dou̯, každá latka očklbnutá (Hont. Moravce KRU) - úplne zdeformované; ked netrafev lobdu, bóv dole, teda vipadóv (Šípkové PIE) - vypadol z hry II. predl. s I csl smerom nadol: Tie strapce viseľi dolu chrptom (Detva ZVO); Ňiž mu ňešlo dolu gágorom (Čelovce MK); Jeden dúle hubú, dvá rostáhu̯í hore znak (Lopašov SKA); Zaś šicke zo śmechom dolu doľinu (Sokoľ KOŠ); Išol dolo valalem (Dl. Lúka BAR) F. dávali hrnce dole chlopom, abi oťťékli (Lapáš NIT) - hore dnom; ľahou̯ si dolu bruchom (Blatnica MAR) - na brucho; padél dolu hlavú (Bošáca TRČ) - na tvár; šecko idze dolu vodu (Podmanín PB) - vyvíja sa k horšiemu; cali majetek spuśčil dolu harlom (Ostrovany SAB) - prepil; mesiadz je dolu roški (Mošovce MAR) - v poslednej štvrti
dúle p. dolu
ló p. dolu
dolov, dolôv p. dolu
dolu [do-, dô-; dolov, doluv, (d)lov], dole [do-, dô-, du-] I. prísl 1. smerom zhora nadol: haitmanow doma nenye, zet su tahly dolu do Vher (KEŽMAROK 15. st); lid ten, kteryž doluow gel (SKALICA 1552); iak se nese (zem) dole k dolinie iarczekom (TRENČÍN 1583); (reďkovka) pokrm doluw tlačy (HL 17. st); szvú pravitzu dlóv szpustsél (DŽ 1752); (Mišo) sj dole bruchom lehol (PUKANEC 1789) doluznačky; x. pren každodenne kapeme a dole gideme (SELCE 1760) vychádzame na mizinu, upadáme L. d. (i) hore, hore a/i d., tahor i d. v oboch smeroch, sem i tam: wina se strowilo, kdy tahor y dolu presslj (KRUPINA 1692); widela swedkowa Hužwa Gyura hore dolu po dedine chodycze (V. ČEPČÍN 1734); fretum reciprocat: hore y dolú chodj more; concursator: pribehač, sem y tam behač, hore y dolú behač (KS 1763); (Fabiola) okolo brehů hore a dolu chodila (VP 1764); dolu i hore terchu vozime ((UHROVEC) 1776 LP); skrz wideny rebrika a angeluw hore dole stupugicych po nem (MC 18. st); poznamenany utrowy na wogakuw hore dolu giduczy (LIPTOV 18. st); d. klásť, pokladať, položiť, zložiť a. (o peniazoch) splácať, splatiť: gestli to nepolozy dolu w roce a dni (ŽK 1473) nezaplatí; predgmenowany budu powinny sestram swogim dwaczat zlatich vherskich dolu pokladati a wiplatity (S. ĽUPČA 1717); sto zlatich sme wiratali a dole položili (H. MIČINÁ 1733); powinny bude interes dolu klasty a wiplacaty (KRUPINA 1735); (aktor) až do času dolu zloženj takoweg summy s nj disponowal (ZÁTURČIE 1760) b. (o texte) zapísať: kazali sme gim gegich prawdy dolow poloziti (BLATNICA 1479 SČL); d. umenšiť, vedeť (?), zrezať odpočítať, zraziť: na drewo y na swetlo skeltowal krčmar pres rok na fl 18, než poctiwe prawo nemagicze odkud dolu wedet, wedelo mu fl 12; drewo krczmarowy a na swyeczky se low wedelo (ŠTÍTNIK 1689; 1746); to same ma z rovaša dolu zrezat a za to nič neratat (MB 1759); s tich penazy interes dole umenssity F. od hrdla, od vrchu až d. celkom, úplne: a fine ad principium: od wrchu až dolu (WU 1750); wssecko raucho od hrdla až dolu mokré bylo (HI 18. st) 2. na nižšie položenom mieste, naspodku, nižšie: žleb, ktery dolu ležal na zemy (S. ĽUPČA 1613); ě se pjsse po ď, ť, ň, yak dole se sezná (MZP 1696); gak na neby, tak zde dule (KK 1709) na zemi II. predl s I vyj. smerovanie deja nadol: czesta wzdjczki slobodna bola dolu a hore Starjm ribnikom (LIPTOV 1674); dolu dedinou (MARTIN 1731)
lou p. dolu