Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

cudzí príd.

1. patriaci inej osobe, inému kolektívu (napr. rodine, obci, národu, štátu), op. vlastný: c. majetok, c-ia práca, c. názor, vplyv; c-ie slovo, op. domáce; c. jazyk; c. štátny príslušník cudzinec; c. výrobok zahraničný

2. neznámy; nezvyčajný: ten človek mi je c.; cestovať po c-ích krajoch; povedať c-ím hlasom neprirodzeným

3. nezodpovedajúci povahe niekoho, niečoho, vzdialený: dobyvačná politika je nám c-ia; zmysel pre spravodlivosť mu nebol c.

4. nemajúci (citový) vzťah k niekomu, ľahostajný: sú si citove c.

5. nepatriaci do daného prostredia, nesúrodý: zobudil sa na akýsi c. zvuk; odb. c-ie teleso (v organizme ap.)

● jesť c. chlieb, žiť na c-om chlebe byť závislý od niekoho; chváliť sa, pýšiť sa c-ím perím neodôvodnene si privlastňovať zásluhy, prednosti iného; žiť, zabávať sa, žartovať na c. účet, na c-ie konto na úkor iného; z c-ho krv netečie škoda iného nás nemrzí; v c-om oku vidí smeť a vo svojom brvno nevidí nevidí vlastné chyby;

cudzo prísl.: c. sa správať, cítiť niekde, c. pozerať; c. znieť;

cudzosť -i ž.

cudzí cudzieho pl. N cudzí m.

cudzí cudzia cudzie príd.

cudzí¹ cudzia cudzie príd. 1. ▶ patriaci inému, nachádzajúci sa vo vlastníctve iného; op. vlastný, svoj: c. dom, pozemok; c. majetok; cudzie peniaze; využívať výsledky cudzej práce; vystupovať, skrývať sa pod cudzím menom; neoprávnene používať cudzie motorové vozidlo; Bolo pod jeho úroveň kradnúť cudzie kone. [V. Jamnická]
2. ▶ patriaci do inej rodiny, do inej obce, do iného kraja: c. chotár; cudzie pole; prísť do cudzej rodiny; spoliehať sa na cudzích ľudí; vydať sa, priženiť sa do cudzej dediny, do cudzieho mesta; rešpektovať cudzie zvyky, mravy; nežiadať cudziu pomoc; podliehať, nepodliehať cudzím tlakom
3. ▶ pochádzajúci z iného národa, z inej krajiny; syn. inonárodný, zahraničný; op. domáci, náš: c. výrobok; c. jazyk; c. štátny príslušník; cudzie mocnosti; slovník cudzích slov; cudzia kultúra; cudzie spravodajské služby; c. svet zahraničie, cudzina; prekročiť hranice cudzieho štátu; mať c. prízvuk; zamestnávať cudzie pracovné sily
4. v prísudku ▶ vzdialený istým predstavám, zvykom, istému zmýšľaniu: tento postup mi je c.; je mi to cudzie nepoznám to, odmietam to; Netaktnosť bola Márii cudzia. [J. Papp]; A ľudské slabosti mu veru neboli cudzie. Mal ich dosť. [R. Sloboda]
5. ▶ ktorý nepatrí do blízkeho, do známeho okruhu; syn. iný, neznámy: ísť, prísť do cudzieho prostredia; zveriť niečo do cudzích rúk; to nie je určené pre cudzie uši pre nezasväteného; dostať krv od cudzieho darcu ktorý nie je príbuzný; osvojovať si cudzie názory; Zahanbil som sa a už som sa nevládal na ňu pozerať, pripadala mi cudzia. [A. Mráz]; Keď sme sa vari po troch rokoch ešte ako študenti stretli, hľadeli sme už na seba inými, cudzími očami. [M. Urban]
6. 2. st. cudzejší ▶ iný ako prirodzený, zvyčajný; syn. nezvyčajný, neprirodzený: všetko pôsobilo cudzím dojmom; jej spôsob vyjadrovania bol odrazu akýsi c.; jeho tvár dostala cudzie črty; Telo mi lomcuje triaška, hlas mám cudzí, horím i mrznem, cítim, že sa mi do tváre nahrnula samá žlč. [L. Ťažký]
7. 2. st. cudzejší ▶ bez citového vzťahu; syn. chladný, ľahostajný: boli a zostali si úplne cudzí; Sú aj iní k sebe takíto cudzí? [A. Bednár]; Rodičia po rokoch zisťujú, že sa k sebe z rôznych príčin nehodia, sú si citove cudzí a rozchádzajú sa. [KŽ 1964]
8. ▶ nepatriaci, nezapadajúci do daného prostredia, odlišujúci sa; syn. nesúrodý: c. prvok; Zobudil ho nejaký cudzí zvuk, ktorý nezapadal do skučania vetra, boril sa s ním, prerážal ho. [V. Mináč]; odb. cudzie teleso, teliesko
◘ fraz. chváliť sa/pýšiť sa cudzím perím prisvojovať si zásluhy niekoho iného; jesť cudzí chlieb al. žiť na cudzom chlebe byť od niekoho závislý; otĺkať cudzie prahy žiť biedne, z milosti cudzích ľudí; učiť sa na cudzej škode zo skúsenosti iných; ukázať niekomu cudziu tvár byť neprívetivý; žiť na cudzí účet dať sa niekým vydržiavať ◘ parem. cudzia voš horšie hryzie zlo páchané inými vnímame ostrejšie; svoje veci nechváľ a cudzie nehaň

cudzí² cudzieho pl. N cudzí m. ▶ kto patrí do inej rodiny, do iného kraja; kto pochádza z iného národa, z inej krajiny: bývať u cudzích; požiadať o pomoc cudzích; akceptovať cudzích; na svadbe bolo plno cudzích; Vyvetraj si, Peter. Zablúdi sem cudzí a zľakne sa ťa. [J. Papp] □ cudzím vstup zakázaný! upozornenie, nápis ◘ parem. lepší svoji pohnevaní, ako cudzí udobrení treba sa držať svojej rodiny

cudzinec 1. príslušník cudzieho štátu • cudzozemec: turistické centrá zaplavili cudzinci, cudzozemci

2. neznámy, cudzí človek (op. tunajší) • cudzí • zastaráv. cudziar: stojí bokom ako cudzinec, cudzí, cudziar

cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

p. aj zahraničný

2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný

ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavý • apatický • flegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváre • neúčastný • nezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľad • ochabnutý • otupený • zatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeň • letargický • rezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacienta • kniž. indolentný • odb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutá • chladný • studený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný muž • cudzí • odcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázke • ignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politike • pasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postoj • hluchý • slepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiu • pohodlný • publ. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problém • laxný • nedbanlivý • nedbalý • nedbajský • nezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova

nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní) • adoptívny (získaný adopciou): adoptívny syn • nepôvodný • nepravý (op. pôvodný, pravý) • cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne) • podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa

p. aj cudzí

neznámy o ktorom sa nič (podrobnejšie) nevie (op. známy) • akýsi • nejaký • voľajaký • dajaký • hovor.: voľáky • dáky • kniž. kýsi: na tribúnu vyšiel neznámy, akýsi, nejaký rečník; pomohol mi neznámy, voľajaký, dajaký mladík • cudzí • zastar. stranný (op. domáci, našský): do domu vošiel neznámy, cudzí, stranný človek; poznávať cudzie krajiny • bezmenný • anonymný (ktorého meno nepoznáme): hrob bezmenného vojaka, anonymný pisateľ listu (op. konkrétny) • nepoznaný • neodhalený (ktorého nemožno odhaliť, spoznať): páchateľ ostal nepoznaný, neodhalený; dielo neznámeho, nepoznaného majstra • neidentifikovateľný (ktorého, ktorý nemožno presne určiť): neidentifikovateľná mŕtvola • tajomný • záhadný (ktorý ostáva tajomstvom, záhadou): neznámy, tajomný vesmír; tajomné, záhadné písmo • tajný • skrytý • utajený (skrývaný pred inými): neznáma, tajná organizácia; zdržiavať sa na skrytom, utajenom mieste • neistý (o niečom budúcom): výsledok bol pre nich neznámy, neistý • nový (dosiaľ nepoznaný): zažila nový pocit • poet. neznaný (Sládkovič)

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

zahraničný 1. týkajúci sa zahraničia (op. domáci, tuzemský) • cudzozemský: zahraničný, cudzozemský tovar • cudzí • zastar. cudzinský: cudzí výrobok • cudzokrajný: cudzokrajná produkcia, odroda • cudzojazyčný • inojazyčný • inorečový • cudzorečový (týkajúci sa iného jazyka): cudzojazyčná, zahraničná literatúra, tlač; inorečový žurnál • inonárodný (týkajúci sa iného národa): inonárodné platidlá • zahraničnopolitický (týkajúci sa zahraničnej politiky): zahraničné, zahraničnopolitické vzťahy

2. p. medzinárodný

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

cudzí, -ia, -ie príd.

1. patriaci inému, do vlastníctva iného (op. vlastný, svoj): c. majetok, kapitál, c-ie záujmy; bojovať, pracovať za c-ie záujmy; gazdovať na c-om; dostať sa do c-ích rúk

● učiť sa na c-ej škode zo skúseností iných; hovor. sadnúť na c-ie, do c-ieho zmocniť sa majetku niekoho iného; siahnuť po c-om, na cudzie kradnúť; jesť c. chlieb byť od niekoho závislý; žiť na c-om chlebe byť, žiť u cudzích ľudí; žiť na c. účet dať sa niekým vydržovať; c-ie prahy otĺkal o chudobnom; chváliť sa c-ím perím prisvojovať si zásluhy, prednosti niekoho iného; z cudzieho dávať ľahko (prísl.), z cudzieho krv netečie (prísl.), c-ie nebolí (prísl.) nemrzí nás škoda niekoho iného;

2. patriaci do inej rodiny, do iného domu (op. príbuzný, domáci): c. človek; byť, žiť u c-ích, zveriť niekoho, niečo na c-ích, byť odkázaný na c-ích;

3. patriaci do iného národného, štátneho, jazykového kolektívu, do iného kraja, inej obce a pod. (op. rodný, našský, náš): c-ie zvyky, mravy, c-ie peniaze; c. štátny príslušník; c. jazyk; hovoriť s c-ím prízvukom neovládať dobre správnu výslovnosť; lingv. c-ie slovo prebrané z iného jazyka; slovník c-ích slov; c-ia zem cudzina; byť v c-om svete v cudzine, medzi neznámymi ľuďmi; c-ím vstup zakázaný; byť v c-ích službách pracovať pre záujmy iného, nie vlastného štátu;

4. nezvyčajný, zvláštny, podivný, neprirodzený: povedať niečo c-ím hlasom;

5. neznámy; neoboznámený: cítim sa tu c., ako c.; byť niekde c., je mi to c-ie nepoznám to;

6. odlišujúci sa, nesúrodý: c. prvok v niečom; c-ie teleso;

7. bez citového vzťahu, chladný, ľahostajný: sme, zostaneme si c-í

● ukázať niekomu c-iu tvár byť neprívetivý, chladný

cudzí príd.
1. csl patriaci do vlastníctva iného: Ňemohľi ťie ďecká vihádzäď na dvor, no aňi do cudzieho domu (Žaškov DK); Sestra ten vóz mala vipoščaní, to nám poščala cudzí (Ružindol TRN)
F. cudzé nežádaj a svoje ňepopúščaj! (Bošáca TRČ) - drž sa svojho!; s cudzej kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - preniesť zodpovednosť na druhého; jes cudzí chľiep (Rim. Píla RS) - byť od niekoho finančne závislý; otĺkať cudzie prahe (Pukanec LVI) - chodiť po cudzích ľuďoch; cudzá bolezd nebolí (Bošáca TRČ), s cudziho krv neteše (Jelšava REV) - nemrzí nás škoda iných; cuzí ruki sú lachké ale neosožné (Skalica) - treba sa spoliehať na vlastnú prácu; s cudziho koňa aj v blaťe dolu (Mur. Dl. Lúka REV) - najviac sa spoliehaj na svoje sily; cudzého ňescem, svojjého ňedám (Bošáca TRČ) - chránim si svoje; s cudzimi rukamí iba oheň zhrebať (Krivá DK) - treba sa viac spoliehať na vlastnú prácu; svoje ňeviďí pod nosom, cudzuo aj pod ľesom (Krivá DK) - viac si všíma chyby iných; chto si svoje ňeváži, ňech po cudzom ňebaží (Jasenová DK) - príslovie
2. patriaci do inej rodiny: Svojä mať pomáha, aľe cudzá veru ňije (Žaškov DK); Ag žena ňemala chlapa, tak si zavolala cudziho (Lišov KRU)
3. neznámy: Narás prišli dvaja chlapi, takí cudzí (Tek. Breznica NB); Prišol dákí cudzí šlovek (Kameňany REV); Dáki cudzí ślovek to bou̯ (Kociha RS)
4. cudzokrajný: Toten šifoner tag vipatra, že to zo smrekoveho dreva, aľe toto tu cudze drevo, toto paradne (Baldovce LVO)

cudzí [cu(d)zí, ci(d)zí] príd
1. patriaci do vlastníctva iného, nie vlastný: ryby lowi w czuzych wodach (ŽK 1473); czuczi dobitek ((BOCA) 1594); lotr cyze wěcy uchwacuge (SPo 1691); statok cudzy nikdy nepasawaly (LIPTOV 1772)
L. c-ia práca, robota vykonávaná v prospech iného: aby na swu praczu a robotu any na czuzu poddanich nassich neobraczal (TRENČÍN 1716)
F. s c-ími mozoľmi žiť; hľadieť k c-iemu stolu priživovať sa: (človek), kterýž mohauce pracowat, hledj k cyzymu stolu (SP 1696); z cuzími mozolmi bez starosti žít (ASL 1780); na c-ie ruky padnúť, prísť (o majetku) dostať sa do vlastníctva iného, nepríbuzného; gestliže by dom na cuzye ruky mal prigity (KRUPINA 1692); prihladagicz na to, aby (rezidencia) na czuze ruki nepadla (H. OTROKOVCE 1762); chtiel to zbozie na czuze rucze pustiti (ŽILINA 1493) prenechať inému, predať; lutheráňy velmi očyty na cudzem smeťisku gsau (PP 1734) vidia len chyby iných; dospel techdy nestatečny kapúcz, ale guss z cziczim perim ozdobeny (PeP 1770) bohatší o skúsenosti iných; gest kus zleg roboty smať sa z cudzeg psoty (GP 1782) robiť si posmech z biedy iného; ňemúžu mnísskam, co chcegú, po wúli swég rozkazuwaťi, nebo bi tak cuzé žito žali (BR 1785) využívali by iného; dobře gest z cuzy kože krpce krágat (MKH 1799) z cudzieho krv netečie; s cizjho nesstestj nabyweg maudrosti (Se 18. st) uč sa na chybách iných
2. patriaci do iného rodinného al. manželského zväzku, nepríbuzný: malzenstwy twe czystě wzdy zachoway, ani srdczem czyzych zen zaday (VD 1532); prečzo sa s czuzjma mužj ssudiss? (ZVOLEN 1640)
F. po c-ích kútoch sa ponevierať, potĺkať, váľať nemať svoj domov: musel po cizich kutech se walety (CO 17. st); od tjch časou po cudzjch kutech se musjm ponewierat (LIPTOV 1765); mosil sem po cuzich kutoch se potlukaty (V. KRŠTEŇANY 18. st)
3. patriaci do iného štátneho, administratívneho, etnického al. kultúrneho spoločenstva; nenašský: se y cizýmu národu podáwass (CC 1655); do cýzý zemi odssel (MP 1718); w cuzég kragiňe rodeny (KS 1763); cuzého jest náboženstwý (BR 1785) inoverec; w cuség wlásti bydljme (BlR 18. st)
F. náb c-ích bohov mať, za c-ími bohmi blúdiť vyznávať iné náboženstvo: bohuov cizich prede mnú nemívaj (ASL 1532); blúdzá za tzudzima bohami (DŽ 1752); subst c. m k 2: dom prodati cziciemu aneb pokrwnemu (P. ĽUPČA 1587); insinuoval sa, že tegto chalupy nepusty na cuzého (ŽILINA 1698); to bi bola cucim ani za desat zlati nezchladuwala ((PUKANEC) 18. st); k 3: tak vzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, uťekú preč (BR 1785); c-ie s k 1: kdo na czuczom sege, ginemu sege (S. ĽUPČA 1780)
F. tu sobe (p. instans) pjska gako swjna w cuzom (ZÁBORIE 1756) počína si svojvoľne