Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

svetlý príd.

1. majúci slabšiu (farebnú) intenzitu, bledý, jasný, op. tmavý: s-é farby; s-é vlasy, oblečená vo s-ých šatách; s-é pivo, op. čierne

2. majúci dosť svetla, ožiarený svetlom, jasný, op. tmavý: s-á miestnosť

3. vydávajúci svetlo, žiariaci, jasný: s-é slnko, s. plameň

4. spôsobený, utvorený svetlom: s. kruh lampy, s-é škvrny na tráve

5. expr. radostný (význ. 1), šťastný, priaznivý: s-á budúcnosť, s-é stránky niečoho

6. kniž. vznešený (význ. 1), ušľachtilý: s. zjav, s-á pamiatka mŕtvych; byť s-ým príkladom;

svetlo² prísl. k 1 – 3, 5, 6 i vetná prísl. k 2: s. oblečený; bolo (už) s. bolo vidno, nebolo tma;

svetlosť -i ž.

1. k príd.

2. odb. vnútorný priemer, priestor (otvorov, oblúkov ap.): s. rúry, komína

svetlosť -ti ž.

svetlosť p. svetlo¹ 1

svetlo¹ 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža

2. p. svietidlo

svetlosť, -ti ž.

1. zastar. množstvo svetla, svetlo, osvetlenie: O chvíľu ju obliala jasná svetlosť rozžatých lustrov a sviec. (Kuk.) Kde sa mu bola tá svetlosť ukázala. (Dobš.) Svetlosť je tiež elektrická. (Kuk.) Tam dnu padal pás jasnej svetlosti na stenu. (Kuk.)

2. zastar. Jeho svetlosť oslovenie vznešených osôb, hodnostárov;

3. tech., stav. vnútorná vzdialenosť medzi dvoma stenami dutých predmetov, otvorov, oblúkov ap., vnútorný rozmer: s. rúrky, trubice; s. komína; s. okna, s. rámu; s. mosta vzdialenosť medzi dvoma oporami mosta; lek. s. ciev, artérie

svetlosť ž
1. svetlo, jas, osvetlenie: rozlicne swetlosti casu nocniho z prediwnymy kumsstamy spusobene bili (MS 1749); claror: gásnost, swetlost; lux: swetlo, swetlost, deň (KS 1763); dium: swetlost dennj, gasnost a blesk nebes (GrP 1771); tato hwezda mela tak weljku swetlost (Káz 18. st); pren osvietenosť: (Boh) do nyeho račyl wlyty swetlost mudrosty sweg (N. BAŇA 1748); když rozum swetlosti nema (GŠ 1758); dokad esce swetlost wyry katolickeg wtip naroduw neoswytilo (Káz 18. st)
F. vyjsť na s. vyjsť najavo, prezradiť sa: kdiz do wezeny položen bil, wssecke geho zle skutky na swetlost winssly (ABC 1782); dať na s. čo urobiť známym, zverejniť niečo: obligator gest len toliko na swetlost dany (PUKANEC 18. st);
2. teleso, vyžarujúce svetlo: chwaltess geho wssecky mocnosty, chwaltess geho sluncze, mesicy, hwiezdy, wssecky nebeske swetlosti (TC 1631); učinil Búh dwe swetlosti weliké, swetlost wetssy, aby panowala nade dňem, a swetlost meňssy, aby panowala nad nocu (KB 1757); prečo Maryu s takowú pobožnostu nectjme a gakožto swetlost sweta widáwagjcu Denicu newjtame (SJ 18. st)
3. náb osobnosť vyžarujúca svätosť: prisla k nám svetlosztz, z nyeba vdzetsni hosztz, nyeszútz nám jasznosztz i dusnú volynosztz (HPS 1752); Gežysi, swetlost má, sám wečne oswit mňa (Pie 18. st); swetlosti muzeme naziwat Jana, neb on temnost hrichuw odwracuwal (Káz 18. st)