múľ -u m. kal: koryto rieky zanesené m-m
mul1 -a mn. N a A -y m. kríženec kobyly a osla
● expr. drieť ako m. ťažko a bez oddychu
mul2 -u m. biela riedka tkanina obyč. použ. v zdravotníctve; gáza;
mulový príd.: m-é vrece
mul G a A mula pl. N a A muly m. (kríženec kobyly a somára)
mul mulu L mule m. (tkanina)
múľ múľu L múli m.
múľ múľu m. ▶ drobné čiastočky zeme, nečistoty a pod. majúce tendenciu usadzovať sa na dne vodných tokov al. stojatých vôd (a pri pohybe sa rozptyľovať), riedke bahno, nános; syn. kal: riečny pach múľu; koryto potoka bolo zanesené múľom; Z vrchov stekali plné jarky vody a odnášali so sebou hlinu. Voda bola od nej žltá a mútna ako múľ. [M. Jančová]
mul1 G a A mula D a L mulovi pl. N a A muly m. ⟨lat.⟩ ▶ kríženec, ktorý vznikne párením samice koňa (kobyly) a samca somára: ťažné muly; záprah štyroch mulov; nasadnúť na mula; zapriahnuť muly; voz ťahaný mulmi; Michal Gabo, chlap tvrdý a do roboty ako mul, sa rozplakal. [J. Podhradský]; V pohorí Atlas sa im stalo, že fotografovali skupinku mulov, na ktorých sedeli ženy a popri nich šiel chlap. [VNK 2002]
mul2 mulu L mule m. ⟨angl. ~ ind.⟩ ▶ jemná, priesvitná (škrobená) bavlnená tkanina s riedkou plátnovou väzbou, používaná obyč. v zdravotníctve a odevníctve; syn. gáza: sterilný, hydrofilný m.; priložiť na ranu niekoľko vrstiev mulu; Na prednú časť čepca sa potom po okraji prišila rojta z naskladaného bielunkého mulu. [A. Habovštiak]
mul1 -a m., mula -y ž. ‹l› poľn. kríženec kobyly koňa a žrebca osla
mul2 -u m. ‹a < ind›
1. lek. jemný riedky obväzový materiál, gáza
2. text. riedka bavlnená tkanina v plátnovej väzbe používaná v odevníctve;
mulový príd.
kal 1. drobné čiastočky zeme, nečistoty a pod. vo vode, usadené na jej dne: kal v rieke • múľ: koryto potoka zanesené múľom • bahno (nános na dne močiarov): brodiť sa v bahne • hlien (usadenina na dne vodných tokov al. plôch)
2. p. usadenina
múľ p. kal 1
múľ, -u, 6. p. -i m. pieskové bahno s množstvom ústrojných látok, kal;
múľový príd.: m. humus, m. piesok
mul1, -a, mn. č. -y m. kríženec kobyly a osla
● drieť, robiť ako m. ťažko a bez reptania
mul2, -u, 6. p. -e m. biela riedka škrobená tkanina s plátnovou väzbou; tkanina používaná v lekárstve, gáza;
mulový príd.: m-á šatka; lek. m-á drenáž
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
mol, mól p. múľ
molo p. múľ
mol p. mul
múľ m. (mól, mol, hmuol), muľa1 ž. i muľo1 s. (molo) 1. csl riedke bahno s organickými látkami na dne vodných tokov al. stojatých vôd, kal: Ked opalla voda v Ipľi, lúke bole samej múľ (Kalinovo LUČ); Samí múľ_e teraz na tíh žľebách, ke_to už ňig ňečisťí (Ležiachov MAR); Stunna sa zanese mólom, a preto sa mosí pucuvat (Vaďovce MYJ); Potog bóv zanesení, velké molo bolo na dne (Šípkové PIE); Po koľena spadnul do muľu (Smižany SNV); Na spodeg močidla daľi kraki, žebi konope ňeprišľi do mulu (Dl. Lúka BAR); mol (Zem. Lieskové TRČ); hmuol (Myjava); mola (Hron. Kľačany LVI); mol (Dol. Tižina ŽIL, Riečnica KNM, Zem. Lieskové TRČ, Turá Lúka MYJ) 2. prívalovou vodou nanesená zem: Prišla veľká voda, tag nán zaňeslo lúku, po cele_je múľ (Kokava n. Rim. RS); Voda nán nahnala muli na konope (Martin n. Žit. ZM) 3. usadené zvyšky po kysnutí vína: Po šescoch tíźňoch śe z demižona vino zľalo tag, že naspotku zostal ľem mul (Spiš. Štvrtok LVO); múl (Sliače RUŽ); múľový príd. k 1: Studiénka bola modz mólová, pri nabiéraní sa voda kalila (Šípkové PIE)
mul m. (múl, múľ, mol) biela riedka škrobená tkanina s plátnovou väzbou: Kúpila som na jarmaku Žofke s teho múľu (Dol. Lehota DK); Manka mi kúpili mol na rukáfce (Turá Lúka MYJ); Čepce bívali z molu (Hlboké SEN); múl (Mošovce MAR); múľ (Hor. Lehota DK); mulový príd. múľová kosička (Chlebnice DK)
mulový p. mul
muľo1 p. múľ
muľ p. moľa2
mál, múl [múl, môl] m nem pohostenie majstrov pri menovaní remeselníka za majstra: (nový člen) skrovnym muolom ma společnost bratrsku uctiti a držati (B. BYSTRICA 1633 CM); kteri mistr by se do cechu spolčity chtel, muol cechowsky daty musy (CA 1636); (majster) ma obed pp. mystrum, gjnače mul prihotowyt (KREMNICA 1700); (nový majster) má muol, sestoro gedel a okou marcza mystrum priprawit (BREZNO 1701); mlady mistr wssem wubec swé professij mjstrum anebo cechu na mjstrowský oběd aneb tak rečený mahl dati byl powinen (B. BYSTRICA 1723)
múl p. mál
mulica p. mul
múľ m pieskové bahno s množstvom ústrojných látok, kal: luky čist, nawale, mul a driwe winos (PR 18. st)
mul, mulec m lat kríženec kobyly a somára: osel a mezek (:můl:) nosij brijmena (OP 1685); nebywágte gako kuň a mulec (KB 1757); burdo: múl, hrebec, ktery se s koňa a osla narodil (KS 1763); mulcový príd: mulinus: mulcowy (KS 1763); mulica ž kríženec oslej samice a koňa: na stadneho kone a muliczu strowilo se owsa (LIKAVA 1672); tym Nemczom, kterj prisslj muljcu chledaty, na brinzu (sa dalo) (KRUPINA 1685); ženská osoba na mulici gezdila (VP 1764); muličný, -ový príd: mulionius: mulicowy; mularis: muličny (KS 1763)