zúfať, zúfať si -a nedok. i dok. strácať, stratiť akúkoľvek nádej: z. (si) nad sebou, nad nespravodlivosťou; netreba (si) z.; nez-jte!
● to je do z-nia, na z-nie je to veľmi zlé, neznesiteľné
zúfať zúfa zúfajú (ne)zúfaj! zúfal zúfajúc zúfajúci zúfanie, zúfať si zúfa si zúfajú si (ne)zúfaj si! zúfal si zúfajúc si zúfajúci si zúfanie si nedok.
zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalý • opúšťať sa (Štúr) • fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu! • zastar. dešperovať (Kukučín)
zúfať (si), -a, -ajú nedok. i dok. (nad kým, nad čím i bezpredm.) strácať, stratiť akúkoľvek nádej v niekoho al. v niečo, nachádzať sa, byť v stave krajnej beznádejnosti, dostať sa do takého stavu, byť zúfalý: Zúfal nad samopašným svojím synom. (Jil.) Nestačí len zúfať nad nespravodlivosťou. (Heč.) Zúfajúcich rodičov tešili, ako vedeli. (Jégé) Hlavné je vydržať a nezúfať. (Kuk.) (Žena) si zúfala a utopila sa. (Ondr.); hovor. to je na zúfanie nedá sa to vydržať; priviesť, doviesť niekoho do zúfania
zúfať ndk nad kým, čím, v čom strácať nádej v niekoho al. niečo, nedúfať v niečo: w czemž nezuffame, ze pro nas W. M. sobe nebudete to obtežowatty vcziniti (MARTIN 1561); vznawass welikost hrychu tweho a zle swedomi twe tebe hrizie a trapy, nicz se teho nestrachug, any se czo obawag, any zuffag o pomoczi a milosti Boha nagwissijho (BAg 1585); nuže, tehda gsi, dufati tobe kažem, zufati zbranugem (KoB 1666); w čem sy gednuc premoženy, ňe hňetky w tem zuffag, probug znowu a čyň lepeg a lepssy pozor dag (GP 1782); ponewač wčeli widice welki klat, zufagu o možnosti geho naplněny (PR 18. st); -avať frekv: despero: zuffáwám, do zuffáňliwosti upádám, dúffanj žádné nemám (KS 1763); giný naproťi slibum geho nedowerugícý zúfáwagú o zachowáňú príkazuw geho (BN 1790); kto zuffawá Boha, že dobrý a prawdiwy gest, zapjrá k Duchu Swatému, gest poruhowač (BlR 18. st)