veľmi, veľmo prísl 1. vyznačuje veľkú mieru, intenzitu, hodne, značne: gest dnies cziesta welmi zla (SEČOVCE 1455); Wassy Milosty welmj pokorne prosime (SIELNICA 1571); wirozumeli sme s psany W. M., že Was welmi nohi bolegy (SKLABIŇA 1579); tato wynicze Modliar welmi byla zapusstena (BÁTOVCE 1618); tato mast gest welmy dobra (RT 17. st); Dora Pavloviech welmy twrdo ochorela (VELIČNÁ 1724); plostice mne velmo hrisly (PUKANEC 1788) F. welmi se tam pycha zmaha, kdy se panem žebrak stawa (SiN 1678) majetok kazí dobré mravy 2. skoro, zavčasu: mame do Widne ytj ke zysary o wassu wecz, nebo gestlj se wczyl wassym weczom konecz nedokona, teda nykdy, protoss abi ste poslalj pysare w uterek nebo w stredu welmy rano (NOVÁKY 1569 KL); maturrime, maturissime: wélmy ránó, wčas ránó (KS 1763); po čtwrte pametihodne gsau tieto ženi, quoad temporis observationem, stranj sameho času, nebo doklada text, že welmj rano wjssly (CS 18. st) 3. pri zápornom slovese obsahuje jednoznačnosť vyjadrenia, výpovede: Bohu welmi neprýgemne, telu nepowolug swému (CC 1655); geho (môjho milého) hnewu sa ga nebogym, lebo onho welmi nestogim (s. l. 1744) L. nie v. zmierňujúci zápor: nec nimio plus: ne wélmy (KS 1763)