obhajovateľ -a mn. -ia m. obhajca;
obhajovateľka -y -liek ž.
obhajovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
obhajovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. trochu kniž. ▶ kto niekoho, niečo obhajuje, zastáva, bráni tým, že uvádza (presvedčivé) argumenty, obhajca, zástanca, obranca: o. spravodlivosti; o. záujmov zamestnancov; fanatický, horlivý o. bývalého režimu; nekritickí obhajovatelia novej reformy; bol najväčším obhajovateľom projektu polyfunkčného centra 2. šport. ▶ účastník športovej súťaže, ktorý sa snaží získať umiestnenie (zvyčajne popredné, titul) dosiahnuté v predchádzajúcej súťaži, obhajca: o. minuloročného majstrovského titulu 3. publ. ▶ kto sa snaží udržať si postavenie na základe istých hodnotení, vo voľbách a pod., obhajca: obhajovateľmi pozície sú aj členovia skupiny, ktorá sa považuje za najlepšiu rockovú kapelu súčasnosti 4. ▶ kto verejne zdôvodňuje význam a cieľ svojej práce zameranej na získanie kvalifikácie al. hodnosti, predloženej na oficiálne konanie, a informuje o dosiahnutých výsledkoch: obhajovatelia budúcich akademických titulov; výborná teoretická pripravenosť obhajovateľov diplomových prác ▷ obhajovateľka -ky -liek ž.: o. ženských práv; kandidátkou je súčasná primátorka a o. svojho postu
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
obhajovateľ p. obhajca, zástanca 1
zástanca 1. kto niekoho al. niečo zastáva: zástanca utláčaných, zástanca ľudských práv • ochranca: ochranca biednych • obranca: obrancovia demokracie • obhajca • obhajovateľ: obhajca našich záujmov • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. zastar. záštitník (Vlček) • zastar. hájiteľ • zried. zastávač (Tajovský)
2. p. stúpenec
obhajovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niečo, niekoho obhajuje, obhajca: šport. o. (majstrovského) titulu účastník športovej súťaže, ktorý v predchádzajúcej súťaži získal majstrovský titul;
obhajovateľka, -y, -liek ž.