precediť dok.
1. preliať cez cedidlo: p. polievku, čaj
2. expr. nejasne, neochotne povedať: p. cez zuby;
nedok. preciedzať -a
precediť -dí -dia preceď! -dil -diac -dený -denie dok.
cediť -dí -dia ceď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (čo) ▶ prelievať cez cedidlo a tak zachytávať pevné časti; syn. preciedzať: c. mlieko; c. čaj, kávu; c. olej; pren. Veľké pokušenie cedilo kvapky blenu do môjho rozkolísaného srdca. [Z. Dônčová] vlievalo horkosť, roztrpčovalo 2. (čo) ▶ prelievaním zbavovať tekutiny; syn. sciedzať, zlievať: c. halušky, špagety; c. zemiaky; Mama cedila rezance. Úpenlivo nakláňala hrniec nad cedník. [H. Dvořáková] 3. neos. expr. ▶ silno a vytrvalo pršať: vonku cedí ako z krhly; celý týždeň cedilo 4. hovor. expr. (čo; ø) ▶ hltavo a vo väčších množstvách liať do seba tekutinu, obyč. alkoholický nápoj; syn. logať, slopať, strebať: c. vodu; c. víno, pálenku; Ponalieval im omšového a tí ho tak bezbožne cedili, že kostolník sa pohoršil nad ich papuľami. [V. Šikula] ◘ fraz. cediť krv bojovať, umierať v boji; cediť [slová] cez zuby neochotne, zlostne hovoriť; cediť slzy plakať ▷ opak. cedievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ ocediť, precediť, scediť, k 4 ↗ vycediť
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
precediť 1. p. scediť 2. p. povedať1
scediť cedením zbaviť niečo tekutiny al. cedením zbaviť tekutinu tuhých čiastok • ocediť: scedí, ocedí zemiaky a hneď ich podáva; mlieko treba najskôr scediť, ocediť • odcediť (zbaviť tekutiny): odcediť tvaroh • precediť (tekutinu zbaviť niečoho; preliať cez cedidlo): precediť polievku, čaj • zliať (liatím zbaviť niečo tekutiny al. tekutinu zbaviť niečoho tuhého): zelenina je uvarená, treba ju zliať; zvyšnú vodu zliala
cediť, -í, -ia nedok. (čo) zbavovať tekutiny tuhých látok a nečistôt prelievaním cez vhodné zariadenie (cedidlo, filter), filtrovať; zbavovať tuhé látky nepotrebnej tekutiny prelievaním cez vhodné zariadenie: c. mlieko, čaj, polievku; c. zemiaky, rezance
● c. slzy plakať; c. krv prelievať krv, umierať (obyč. v boji); c. slová cez zuby neochotne al. zlostne hovoriť;
opak. cedievať, -a, -ajú;
dok. ocediť, precediť, scediť; vycediť
|| cediť sa hovor. hojne tiecť, liať sa: voda sa cedí z niečoho; prší, len sa tak cedí; neos. celý deň sa cedilo silno al. i drobno pršalo; pot, krv sa cedí (potokami, cícerkom); slzy sa cedia
● neos. cedí sa z neho veľmi sa potí;
opak. cedievať sa;
dok. vycediť sa
precediť, -í, -ia dok. (čo)
1. preliať cez cedidlo: p. mlieko, polievku, kávu, čaj;
2. expr. nepatrne otvorenými ústami nejasne povedať: Starý občas precedil dáku nadávku. (Zgur.) Suchá mrena! — precedí Peter cez zuby. (Heč.);
nedok. preciedzať, -a, -ajú
precediť dok. 1. csl preliať cez cedidlo, sito, riedku látku a pod. (s cieľom zachytiť pevné časti): Podojiľi sa ofce a mľiečko sa preceďilo do puťeri (Hruštín NÁM); Mi zme mali také husté sítko a ňiegdo preceďev mlieko aj cez handričku (V. Maňa VRB); Mohla bi si preceďiť to mliako zo žochtára (Revúčka REV); Klád doňísou̯ aj zo súšami, to sa pusťilo na ťeple a mat potom preceďeu̯ ces konopnú handru (Súlovce TOP); Nadojené mléko precedzila ce_sítko (Biely Kostol TRN); Dočkaj, precedín ti tú kávu! (Šurany NZ); Plašče viciskali a dali do vodi uvaric, no a jak toto vihladlo, precedzili a dali do flaškoh, a s toho bula miadofka fajna (Hnilec SNV); Treba mi už ľem precedzidz mľiko (Torysa SAB); Mľiko treba perši precadzic (Stanča TRB) 2. expr. povedať niečo pomedzi zuby (nezreteľne, neochotne a pod.): Precedzel pochváľen a obešiel ma (Prosné PB); Prímár mi pozrél do hubi, pon_nos si čosi precedél a potpísal (Kľúčové TRČ)
precediť [pre-, pro-] dk čo (cez čo) preliať niečo cez cedidlo, cedením prečistiť: toto pres bibulu preced (RTA 17. st); manu rospust w kaviasoweg wodce a preced prez čistu ssatku (RT 17. st); wezmi 2 hrstye gitrocelu, zwar w pul druhem žadliku winneho ocztu, proced (RN 17.-18. st); ked podogiss krawy a precediss mleko, wezmy to cedilko, prestry ho do zahradky (HK 18. st); x. pren nebo on seděti bude a čistjce strjbro a očisti synúw Léwy a precedj gjch gako zlato a gako strjbro (WP 1768); -dzovať [-zo-, -ďo-], preciedzať [-c(i)ezať] ndk: defaeco: preceďugem, wyčissťugem (KS 1763); transcolare: procezowati (PD 18. st) F. skleničky, holby ap. p. nadmieru piť: ginj w krčmach hned zrana skleničkj, holby precezagu; korhely, ktery dni nocy w krčmach wisedawate, skleniczky, zbanky preciezate (MiK 18. st)