Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzkydohovoriť sa dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kinazhodnúť sa dorozumieť sa porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkomzísť sa stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretlidojednať sa pojednať sa zjednať sa pokonať sa pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádkyuzniesť sa pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu voliebpubl. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákonauzhodnúť sa uzhovoriť sa uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídubyť uzrozumenýzastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkýmhovor. zastaráv. spraviť sazastar.: ujednostajniť sa zrieknuť sa uzriecť sa zrozumieť sanár.: dopraviť sa pokončiť sa (Kukučín)


pojednať sa p. zjednať sa


zjednať sa jednaním sa uzhodnúť na cene al. na prenajatí do služby • dojednať sa: zjednali sa, dojednali sa na nižšej cenepojednať sa: pojednali sa tak, že bol hneď oldomášpokonať sa pohodnúť sa dohodnúť sa dohovoriť sa (dosiahnuť zmierlivý výsledok; nielen o financiách): v tichosti sa o dedičstve pokonali, pohodli; dohodnúť sa, dohovoriť sa na termíne skúšky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pojednať p. pojednávať


pojednať sa, -á, -ajú dok. dohodnúť sa, dohovoriť sa, dojednať sa na niečom: Len sa pojednajte — vy nadhoďte a vy, švagre, spusťte a bude oldomáš. (Kuk.) Pojednali sa tak, že chatár Kuna a jeho pomocník si ihneď naložil kufre na chrbát. (Bedn.)


pojednávať, -a, -ajú nedok.

1. (o čom i bezpredm.) bežnejšie rokovať: Keď som každý deň musel pojednávať o nových a nových nešťastiach. (Jégé) Bude sa pojednávať po punktoch. (Heč.);

práv. viesť, konať súdne pojednávanie;

2. zastar. (o čom) rozoberať, skúmať niečo, písať o niečom: knižky, pojednávajúce o škodlivosti alkoholu (Jil.);

dok. k 2 pojednať, -á, -ajú

poenať sa p. pojednať sa


pojednať dok.
1. čiast. vsl najať, zjednať niekoho: Dziu̯ki sebe pojednaľi gazdiňu a do ňej chodziľi na pratki (V. Zalužice MCH); Chceju pojednac pastira (M. Zalužice MCH)
2. čiast. vsl vziať do používania (za peniaze), prenajať niečo: Do ľesa mi ňehodzen pujsc, falatog dreva narubadz mi ňehodzen, šicko pojednac, zaplacic (Čičava VRN); Dziefki sebe kudzelnu chižu pojednaľi (Sedlice PRE)


pojednať sa dok. (poenať sa)
1. strsl dohovoriť sa o niečom, dohodnúť cenu, zjednať sa: Tej barance braľi do paše, to sa gazdovia medzi sebou poenaľi, že čo za to (Lešť MK); Pojednali sme sa na tú kravu (Ústie n. Or. TRS); Ve_ca už ľen pojednajťe (Hruštín NÁM); pojednať sa o cene (Bobrovec LM)
2. zmieriť sa, dohodnúť sa: Že prídú otročie pítat k nám, ke_ca tam nepojennáme (Pobedim NMV); Pret fiškaľom śe potim pojednaľi a podaľi sebe ruki (Krížovany PRE)

pojednať dk práv čo právoplatne rozhodnúť o niečom: s pomoczy dobrych lidy gich su pogednali takto, žeby mistr Jan dal Sstephanovi 60 zlatych a polowiczi hospodarstwie (ŽK 1485); ruoznicze nemohla se niekterak ginacž vpokogit, než ze niektery mudry a oppatrny lidi medzi stranu a stranu stupili a gych poradne pogednali (RUŽOMBEROK 1567); wsseczky pry, zwady a rostrzytosti vpokogyly a pogednaly (SUČANY 1579 E); p. sa dk
1. s kým vzájomne sa dohodnúť s niekým: dobre wyeme, ze se on pogednal ze wsseczkjmj gey prytelmy (SLASKÁ 1578); w tom sme sa pogednaly a trch slussny vczinily pred timy dobrimy lidmy a kupily sme od brata nasseho laz (SLIAČE 1586); (súrodenci po smrti rodičov) medzi sebow se polahodili a pogednali na cztiridczet zlatich (BARDEJOV 1614); po pritelskj pogednawssj se pustil Janos bratu zahradu (SPIŠ 1732); convenire optime cum aliqvo: dobre se zgednati, poged nati z ňekym; decisio: dokonánj, rozsúďenj, pogednánj, decisionem facere: o weci pogednati se (KS 1763)
2. uzavrieť zmluvu, zjednať sa: kovači dobri z panstvi tohoto chceji vyjiti, jako sa již i nekteri pojednali do susednych dedinuok (SITNO 1780 LP); -ávať sa ndk k 1: abych ya skrze arbitri z W. M. se pogednawat mela (KRASŇANY 1585); pertracto: pogednáwám se, zgednáwám se z nekym (KS 1763); k 2: astipulor: priwolugem, zawazugem se, pogednáwám sa; depaciscor: z ňekym se zgednáwám, pogednáwám, smlúwu činjm (KS 1763)


pojednávať sa p. pojednať

pogednať_1 pogednať pogednať_2 pogednať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu