stolár -a m. odborník zhotovujúci výrobky z dreva (nábytok, dvere ap.); samostatný živnostník;
stolársky príd.: s-a dielňa, s. majster, s-e remeslo;
stolárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. stolársky odbor
2. stolárska prevádzkareň, dielňa
stolársky -ka -ke príd.
stolár, -a m. remeselník zhotovujúci z dreva nábytok al. niektoré drevené časti domu (okná ap.): Stolári robia police. (Kuk.) Hobľuje nám stolár stôl (Bedn.) Stolár naprával nepriliehajúce dvere. (Vaj.);
stolársky príd.: s. majster, s. učeň, s. tovariš; s-a dielňa; s-e drevo, s-e hranoly, s. glej; s-e práce; s-a píla, pílka, s-e kladivo; s-e družstvo, s. priemysel;
stolárstvo, -a. -tiev str.
1. (len v j. č.) stolárske remeslo; stolárske zamestnanie: slavebné s., umelecké s.;
2. stolársky podnik, stolárska dielňa