normálny príd.
1. zvyčajný, bežný, obyčajný: n. stav, tlak; n. človek a) duševne zdravý b) neodlišujúci sa od priemeru
2. zodpovedajúci norme; normalizovaný: n. rozchod koľajníc;
normálne prísl.: n. sa správať;
normálnosť -i ž.
normálne 2. st. -nejšie prísl.
normálne čast.
normálne1 prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ tak, ako je bežné, zvyčajné, neodchyľujúc sa od bežnej normy, od normálneho, zvyčajného stavu al. spôsobu, normálnym spôsobom; syn. prirodzene; op. nenormálne, abnormálne: n. sa správať; vedieť sa n. porozprávať; nebol schopný n. uvažovať; tváril sa, vyzeral celkom, úplne n.; ako sa cítiš? - n.; dieťa sa n. vyvíja; znie to n.; let prebehol n. a pokojne; Čakal si, že všetko pôjde normálne, ale nepôjde. [E. Dzvoník]; Žiada sa mu žiť trochu normálnejšie. [L. Ballek] 2. ▶ v bežnom prípade, za normálnych, zvyčajných okolností; nie výnimočne, nie zriedkavo; syn. bežne, obyčajne, spravidla: n. býva o takomto čase už doma; je to veľmi dlhá zákruta, ale n. by sa na nej nemalo nič stať; A Sýček je dojatý, hoci normálne by pohľad na málo cudné dievky vyvolal v ňom všetky možné predstavy, len myšlienku na ich matky sotva. [K. Jarunková]
normálne2 čast. hovor. ▶ potvrdzuje platnosť výpovede al. vyjadruje hodnotiaci postoj k istej situácii, naozaj2, skutočne, vskutku; syn. fakt2: ja sa ti n. čudujem; ten policajt nám n. dal pokutu; Normálne mi je do plaču, keď si pomyslím... [M. Zimková]; Normálne som mal chuť poďakovať sa mu. [M. Hvorecký]; Dokelu, normálne sa zo mňa stáva romantik. [P. Kubica]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
normálny príd. ‹l›
1. zvyčajný, bežný, priemerný (op. abnormálny, nenormálny, anormálny): n. stav; n-a teplota; n-e pomery; n. človek duševne zdravý; obyčajný, prostý
2. zodpovedajúci norme, stanovený normou, základný: fyz. n-a miera, váha; n-e kmity; n. barometrický tlak tlak ortuťového stĺpca 760 mm vysokého pri 0 0C na 45. stupni sev. šírky pri morskej hladine; chem. n. roztok obsahujúci 1 gramekvivalent v 1 l látky; polygr. n-e farby základné farby pre trojfarebnú tlač, normálky; dopr. n-a záťaž; žel. n. rozchod koľaje medzinárodne používaná vzdialenosť koľajníc (1 435 mm); škol. hist. n-a škola (založená r. 1774 Máriou Teréziou) slúžiaca i na prípravu učiteľov, neskôr ľudová škola vo väčších mestách, normálka;
normálne prísl.: dopr. n. rozchodná trať;
normálnosť -ti ž.
normálne 1. porov. normálny 2. p. zvyčajne
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
1. obvyklý, obyčajný, bežný, riadny, náležitý, pravidelný: n. človek, človek s n-ym rozumom, n-e dieťa; n. vývoj, vývin, n. spôsob, n-e podmienky; n-e časy, n-e pomery; on nie je n. nemá zdravý rozum; n-ou cestou riadnym, prirodzeným spôsobom; prísť do n-ych koľají dostať sa do obvyklého poriadku; uviesť niečo do n-ych koľají; chem. n-e soli základné;
2. vyhovujúci normám, predpisom; n-a rýchlosť; žel. n. rozchod (koľajníc) 1435 mm;
normálne prísl.;
normálnosť, -ti ž. obvyklosť, bežnosť, riadnosť, pravidelnosť
normálny príd. 1. obyčajný, bežný: normálna potkova (Hliník n. Hron. NB) 2. ktorý sa neodlišuje od zvyčajného, duševne zdravý: Aľe mladí išiou̯, ho zaľi tam, ľebo čosik tag ako ňebou̯ normálni (Ležiachov MAR); To nebiu̯ teda čoviek normálňí (Lopašov SKA); Uona tiš taka ňenormalna bula (Sobrance); normálne prísl. k 1: Dve ďeťi spali normálňe a dve pri nohách (Lapáš NIT); Hodini idú celkom normálno (Lukáčovce HLO); Voňi buľi gazdove, gazdovaľi normalňe jag i tamti, ľem jeden mal skľep, opchot (Brezina TRB)