nevidno prísl. iba vo vetnom základe; často s vedľ. vetou
nevidno prísl. iba vo vetnom základe 1. ▶ vyjadruje stav bez (slnečného) svetla, keď je tma; op. vidno: v decembri n. už o piatej; stmieva sa, skoro n., a deti nie sú ešte doma 2. (často s vedľajšou vetou) ▶ vyjadruje stav, keď niekoho al. niečo nie je vidno, keď niekoho al. niečo nevidieť, nebadať; op. vidno: n., že by pršalo; na prvý pohľad n. nič čudné; už ho dlhšie n.; Keď svieti slnko, niekedy ani nevidno, či [autá] svietia. [VNK 2007] ◘ fraz. nevidno ani na krok a) je úplná tma b) je hustá hmla; od zeme ho nevidno a) je veľmi nízky b) je veľmi malý (v detskom veku)
nevidno vetná prísl. nie je vidieť, nevidieť: Našim koňom nevidno ani uši. (Kuk.) Paľa nevidno stade, kde sedí. (Tim.)
nevidno vetná prísl. nevidieť: To uš teras po opchodoh ňevidno, také pece (Ležiachov MAR); Už dlkší šez ho nevidno (Turčok REV); Ňevidno že bi na ton strome ešťe volačo bolo (Golianovo NIT)