Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

klásť kladie kladú nedok.

1. dávať, ukladať na niečo, na nejaké miesto (do ležiacej polohy): k. dieťa do postele, k. koľajnice; k. oheň zakladať; k. vajíčka (o živočíchoch)

2. kniž. časovo zaraďovať: k. jazykovú pamiatku do 12. stor.

3. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s pripojeným podst. m.

□ k. otázky spytovať sa; k. odpor odporovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. základy niečoho zakladať, budovať; k. si za cieľ, k. za vzor

● k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; expr. k. niekomu niečo k nohám venovať

// klásť sa ukladať sa: unavený k-ie sa do postele

klásť kladie kladú klaď! kládol kládla kladúc kladúci kladený kladenie nedok.

klásť sa kladie sa kladú sa klaď sa! kládol sa kládla sa kladúc sa kladúci sa kladenie sa nedok.

klásť kladie kladú klaď! kládol kládla kladúc kladúci kladený kladenie nedok. 1. (koho, čo (kam)) ▶ umiestňovať niekoho, niečo na nejaké miesto (obyč. do vodorovnej polohy), dávať, nakladať, ukladať: k. dieťa do postieľky; k. pacienta na nosidlá; k. taniere, jedlo na stôl; k. cesto na plech; k. kvety, vence na hrob, k pamätníku; k. mŕtveho do hrobu; k. tovar do kontajnerov, do regálov; k. bielizeň do skrine; k. drevo do pece; k. oheň zakladať, zapaľovať oheň; k. oká na zver; záznam zo slávnostného kladenia základného kameňa stavby; Už kládol ruku na kľučku, ale prv než by ju bol stisol, dvere sa znezrady otvorili. [M. Urban]; Už si zvykol kráčať uvoľnene, naisto kládol nohy, takmer ako človek, ktorý vidí. [E. Dzvoník]; Z veľkých hrúd hliny rukami miesia poddajnejšiu hmotu, kladú ju na kruh a hybkými prstami tvarujú krásu. [Vč 1981] □ klásť vajcia, vajíčka (o niektorých živočíchoch) týmto spôsobom zabezpečovať rozmnožovanie, znášať
2. (čo) ▶ umiestňovať niečo v istom poriadku, ukladať, inštalovať: k. tehly; k. dosky, parkety; k. na vozovku nový asfaltový kryt; k. koľajnice, potrubie; na ulici kladú inžinierske siete, elektrické vedenie; kladenie dlažby, podlahy
3. (čo) ▶ určovať, stanovovať niečo: k. si nereálne ciele; k. (si) podmienky podmieňovať svoj súhlas splnením niečoho; k. na niekoho vysoké nároky, požiadavky veľa vyžadovať, žiadať od niekoho; k. si za cieľ, za úlohu vytyčovať, usilovať sa dosiahnuť niečo; na prvé miesto kladie čestnosť
4. kniž. (čo (do čoho)) ▶ historicky, časovo zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do 12. storočia; rozkvet niektorých miest sa kladie do stredoveku; Činnosť vyhasnutých sopiek Štiavnického pohoria sa kladie do prvej polovice treťohôr. [J. Fekete]
5. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: k. niečo do popredia uprednostňovať; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. odpor odporovať, brániť sa; k. otázku, otázky pýtať sa, spytovať sa; k. základy niečoho zakladať, budovať niečo; k. niekomu za vinu pripisovať niekomu vinu za niečo, obviňovať niekoho z niečoho; k. za vzor určiť niekoho, kto je hoden, al. niečo, čo je hodné nasledovania
◘ fraz. fantázii sa medze nekladú dovolené je vymýšľať si, tvoriť; klásť niečo na papier písať; klásť niečomu medze nedávať možnosti rozvoja, obmedzovať niečo; klásť niekoho na lopatky a) premáhať niekoho b) (spoločensky) znemožňovať niekoho; kniž. klásť niekoho, niečo na roveň niekoho, niečoho, niekomu, niečomu rovnako hodnotiť (obyč. dve osoby, veci, javy); klásť niekomu [do cesty] prekážky brániť, zabraňovať niekomu v niečom; klásť niekomu niečo k nohám venovať, obetovať niečo niekomu; klásť niekomu niečo na srdce/dušu dôrazne niekomu niečo prikazovať; klásť otáznik/otázniky nad niečím pochybovať o niečom; hovor. klásť pod seba/na kopu vypúšťať výkaly, špiniť; klásť svoj osud/svoje šťastie do rúk niekoho zverovať sa niekomu, spoliehať sa na niekoho; klásť znamienko rovnosti medzi niekoho, medzi niečo považovať niekoho za rovnakého s niekým, niečo za rovnaké, stotožňovať niekoho s niekým al. niečo s niečím
▷ opak. kladievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ položiť

klásť sa kladie sa kladú sa kládol sa kládla sa kladúc sa kladúci sa kladenie sa nedok. zried. (kam) ▶ zaujímať ležiacu polohu, obyč. s cieľom spať al. odpočinúť si; syn. ukladať sa, líhať si: unavený otec sa večer kladie do postele ▷ dok. ↗ položiť sa

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia

nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásť • dávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerov • vykladať (hore): vykladať debny na nákladné auto • subšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávať • klásť: nakladal drevo do pece • napchávať • tlačiť (pchaním): napchával knihy do tašky • expr.: kydať • váľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorky • zavárať

4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať

sádzať 1. umiestňovať, dávať niečo niekam prudkým pohybom rúk • hádzať: sádže, hádže halušky z lopára do vody; sádže, hádže guľky do jamky • klásť: sádzať, klásť chlieb do pece • expr. fŕľať: fŕľa guľku za guľkou do plytkej jamky

2. typ. zhotovovať sadzbu na sádzacom stroji: sádzať článok petitom • tlačiť (zhotovovať tlač, rozmnožovať tlačou): tlačiť knihy, noviny

srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienok • konať veľkú potrebu • mať stolicu • vyprázdňovať sa • vyprázdňovať si črevá • klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť • ondieť • ondiať • hovor.: špiniť • špintať • expr.: fákať • hnusiť • hrub. sviniť: psy svinia v parku • trúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

2. p. mrzieť, hnevať

špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa

3. p. haniť

ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín

vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do úst • vpravovať • pchať (vkladať tlačením): pchal knihy do tašky • vsúvať • strkať • vstrkovať • vstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vrecka • expr.: vpašovávať • vpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríka • expr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladať • odkladať • uschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovať • vynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobu • expr. vrážať

zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásť • umiesťovať • umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta • nasadzovať • nasádzať: nasadzuje si okuliare • navliekať • nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň • naťahovať: naťahovať si čiapku na uši • nastavovať (siete)

2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utvárať • vytvárať • tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá • ustanovovať • budovať • konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy • zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská

3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu • stavať • budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi

klásť, kladie, kladú, kládol, kladený nedok. (čo)

1. dávať na nejaké miesto, ukladať: k. koľajnice, k. tehly, k. dieťa do postele ukladať; k. jedlo na misu, k. cesto na plech; k. litery na papier o pomalom písaní; k. na papier (napr. svoje dojmy) písať; k. nohy (napr. rovno, od seba) chodiť; k. oheň zakladať, zapaľovať; k. do sporáka prikladať; k. vajíčka (o vtákoch, plazoch, červoch ap.) znášať; k. oká nastavovať na zver

● k. základný kameň, k. základy niečoho zakladať, začínať robiť; k. nástrahy niekomu zákerne konať; k. prekážky do cesty niekomu robiť prekážky; k. svoj osud, svoje šťastie do rúk niekomu zverovať; k. niekomu niečo na srdce dôrazne prikazovať; k. na niekoho veľké požiadavky, nároky veľa od neho žiadať; k. niekomu niečo k nohám obetovať, venovať; k. si za úlohu, za povinnosť vytyčovať, ukladať; k. niekomu niečo za vinu pripisovať mu vinu; k. dôraz na niečo zdôrazňovať; k. váhu na niečo považovať za dôležité; k. odpor niekomu, niečomu odporovať; fyz. vodič kladie odpor elektrickému prúdu; k. otázky dávať o., pýtať sa; k. medze niečomu (napr. absencii) zabraňovať niečomu, obmedzovať niečo;

2. odb. časove, historicky zaraďovať: k. historickú, jazykovú pamiatku do X. storočia;

opak. kladievať, -a, -ajú;

dok. položiť

|| klásť sa ukladať sa, líhať si: Na zhybku sa kládli závoje padajúceho snehu. (Bedn.); klásť sa na posteľ (Vaj.); pren. Dni sa kládli na dni (Heč.) šli za sebou; (Katarína) kládla sa mu k nohám (Chrob.) ponižovala sa, pokorovala sa pred ním;

dok. položiť sa

položiť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho; čo, koho kam) dať, uložiť, zložiť, odložiť, vložiť na nejaké miesto (navrch al. dovnútra niečoho): p. batoh, kufor, batožinu na zem; p. knihu, tašku na stôl; p. chorého na nosidlá; Spiacu Lili položil pozorne na diván. (Vaj.); p. niekoho naznak, na chrbát, na brucho; Atrament položil nazad do poličky. (Bod.); p. niečo do zásuvky; Vytiahol brovning a položil ho do vačku. (Urb.); brvná položené krížom cez koľajnice (Vaj.); Nebolo čo na ne (uhlíky) položiť (Švant.) čím zakúriť. Nemám si čo do pece položiť. (Tim.); p. niečo nabok odložiť; p. veniec na hrob; Vranovský zdvihol dieťa a položil na lono. (Vaj.); p. niekomu ruku na plece; Slečna položila (Paľovi) ruku okolo krku. (Fr. Kráľ); p. si niečo (podušku, skalu) pod hlavu; p. si klobúk na hlavu; Položila okuliare na dlhý nos. (Tim.); p. do úst fajku (Tim.); Tu sa vám čosi páčilo, že ste položili znak. (Kuk.); p. niečo na miesto, na svoje miesto kam patrí; p. jedlo na tanier, na misu, na stôl; p. pred niekoho (napr. pred hosťa) jedlo, večeru, misu zákuskov predložiť na jedenie; p. niekoho do hrobu pochovať, pren. spôsobiť, zapríčiniť smrť: V mokrej pľúšti vydurila starú ženu zemiaky kopať. To ju položilo do hrobu. (Skal.) Žalúdok ma do hrobu položí. (Tim.); p. niekoho na máry vystrieť; p. (si) ruku na srdce gesto naznačujúce úprimnosť: Keby mi prišlo položiť ruku na srdce a povedať podľa najlepšieho vedomia a svedomia... (Urb.) „Uver, ani jedna (hus mi nechybí),“ a položil si na prsia dlaň. (Kuk.); p. prst na ústa, na pery znamenie, aby sa mlčalo

● p. nohu niekam vkročiť, prejsť po niečom: Na šírej rovine nenašlo by sa miesto, kde (Orendáč) nepoložil svoju stupaj. (Tat.) Na dlážke niet miesta, kam by mohla nohu položiť. (Jaš.); kniž. p. niečo na papier napísať: Nemám kedy počúvať vaše dlhé zprávy. Položte to na papier. (Pal.) Musím položiť na papier, čo som prežil. (Zúb.); p. niekomu niečo na plecia poveriť ho úlohou, zodpovednou prácou: prvá starosť na jeho plecia položená (Vaj.); p. život, dušu, hlavu za niekoho, za niečo zomrieť; kniž. položiť život na oltár drahej vlasti (Škult.); p. niečo na dobrý základ dobre začať; Veľký Herod položil to právo na nehnuteľný základ. (Hviezd.); p. základ, základy niečoho, star. i niečomu založiť niečo: Štúrovci položili základy spisovnej slovenčiny; položiť základ novému bytu (Kuk.); p. niekoho, niečo na lopatky poraziť, premôcť, zničiť: Zlá choroba položila ho na lopatky. (Jil.) Jeho vlastná taktika položila ho (fašizmus) na lopatky. (Žáry) Prvou ranou ťa položí na zem (Mor.) udrie ťa tak, že spadneš. To by ho ešte nebolo položilo (Sev.) premohlo, zničilo; p. ruku (zried. i ruky) na niečo, na niekoho chcieť si to privlastniť, zhabať, vziať: Položili ruku na jeho vklady. (Jes.) Ani banka nesmie položiť ruky na ich majetok. (Taj.) Nemci položili ruku i na samého Svätopluka (Škult.) zajali ho; p. všetko na jednu kartu riskovať, hazardne si počínať: Uvedomil som si, že som položil na kartu život. (Švant.); p. na niečo prízvuk, dôraz zdôrazniť: Na slovo „vŕtanie“ položil prízvuk. (Vaj.); p. za niečím bodku zakončiť, uzavrieť; nemá čo do úst p. nemá čo jesť, hladuje; (Triasli sa strachom), či bude zajtra čo položiť do úst (Letz) či budú mať čo jesť; Nesmel položiť do úst jedla (Vaj.) nesmel jesť; p. niekomu otázku opýtať sa niekoho na niečo; p. si podmienku určiť; kniž. p. niečomu hrádze, medze zastaviť, zamedziť niečo: Je hotový im (výstupkom proti Slovákom) hneď položiť hrádze. (Vaj.) Láska prekračuje i medze hrobom položené (Lask.) trvá až za hrob.

2. (čo) zložiť, odložiť, prestať držať: Položil gajdy a ide k nemu. (Tim.) Prežrel a položil lyžicu (Taj.) prestal jesť; p. pero, ceruzu, knihu prestať písať, čítať;

3. (čo) uložiť, umiestniť: p. dlážku, parkety, linoleum;

stav. p. koľajnice; p. vedenie, potrubie; p. tisíc m2 betónovej vozovky, omietky; p. 2.000 km ochranných hrádzí;

4. položený majúci, zaujímajúci istú polohu (najmä v teréne): Vyššie položené (polia) ostali ušetrené. (Laz.); role, položené vedľa seba; vysoko položené dediny v hornatých oblastiach; šikmo položené záhyby na sukni;

nedok. klásť

|| položiť sa (kam) zaujať ležiacu polohu, ľahnúť si: (Mikuš) položil sa zas na lôžko. (Hor.) Lili položila sa pohodlnejšie na mach. (Vaj.) (Loď) sa utíšila a položila sa na bok. (Kuk.); pren. V Paríži sa položila vláda (Karv.) padla, rozpustili ju;

nedok. klásť sa

kladávať p. klásť

klásť nedok.
1. dávať niečo niekam, ukladať: Hrňiedz bou̯ ľen jeden veľkí zeľezní a jeden hľiňení a okolo toho sa kládlo drevo (Detva ZVO); Jatelinu kládli do kopi (Trakovice HLO); Na vus śe tak kladze, že jeden podava a druhi odbira (Dl. Lúka BAR)
L. klásť oheň (Návojovce TOP), klajsc ohňa (Kokšov-Bakša KOŠ) - zapaľovať oheň; klásť na oheň (V. Bielice TOP) - prikladať; ku̯ázd vajíčká (Turá Lúka MYJ) - plodovať (o včelej matke)
F. kladié ma na spánek (Trenč. Závada TRČ) - drieme sa mi; ňeklac paľce, dze ci ňetreba! (Markušovce SNV) - nemiešaj sa do cudzích vecí
2. expr. nadávať, brýzgať: Bars ňevichovani človek každemu ľem kladze (Babin Potok SAB); Kladľi jej do džadufkoch (Záhradné PRE)
3. predpovedať, predpokladať: Kalendár klade na máj samí déšč (Bzince p. Jav. NMV); Na tížden peknú chvílu kladze (Rochovce ROŽ); kladávať opak. k 1: Salaši sa kladávalo ouciam chrásťa do jasľov (Čelovce MK)

klásť sa nedok. klesať bez sily, omdlievať: Zalátí krvú, celkom sa kládel jako bes seba (Dol. Súča TRČ)

kládať, kladávať p. klásť

klásť ndk
1. čo dávať niečo na nej. miesto, ukladať tak, aby to ležalo: desek, kde se syry kladv (BYTČA 1614); ssaty do truhli kladli (ZVOLEN 1633); kladl sem stoch (NIŽNÁ 1635); na stuol tanjere se kladu (KoB 1666); stodoly, do kterich se zbozja kladie (K. N. MESTO 1690); chotarne hroble klasti aneb metati; pol dna kladlj noweho do gednoho sudu (KRUPINA 1692; 1695) osadzovali; psstros gedno wagce do roka klade (SP 1696) znáša; poleg po zemy ratolesti klade (MT 17. st) rozkladá; (náplasť) klasty na pryskire (HL 17. st) prikladať; kwet zluteg fioly klade se do olega (RN 17.-18. st) nakladá sa; kdi se kapusta kladla (ŽILINA 1713) nakladala do suda; dal cyele klasty (V. ČEPČÍN 1721) osadzovať; seno do kopy kladol (ZORKOVCE 1732); prielohy pod žita kladli (ŽILINA 1732) orali; na nos okulary klade (GŠ 1758) nasadzuje; na stranu kladem (KS 1763) odkladám; nowý powal klásti (WP 1768); ruky za chrbet kládly (PeP 1770) zakladali; krize zboznge proti wetrom klad (PR 18. st); bogdal swoge hniezdo na wezach klasti ma obiceg (MK 18. st) stavať
L. ohen kladu wo dne y w noczi (D. ŠTUBŇA 1569 KL) udržujú; nepritele wogska swa kladu naproti sobe (TC 1631) stavajú; (osídla) mne ku padu kladli (CC 1655) nastavovali; castra metari: wogsko klásti, leženj rozbiti rozložiť vojenský tábor; kámen pred oči klásti predhadzovať niekomu niečo (WU 1750); ga dussu mu kladem (KT 1753) umieram; (do kláštorov) mnoho reholnikuw kladel uvádzal, ustanovoval; otce do hrobu kladol (MS 1758) pochovával; do wezeňá kladem uväzňujem; lid do kladi kladú (KS 1763) dávajú; pani križ na contract kladla (s. l. 1775) podpisovala sa krížikom; običag magú klásti musyku usporadúvať; sprawedlnosť klasti bude po ceste kročage swe (BlR 18. st) kráčať;
F. pred oči k. dávať za vzor: neklade se lutheranum pred oči Krystovo narizenj (DuH 1726); Yonassa proroka pred oči wam kladgem (MS 1758); na oči kladu to, že karhal židůw (PW 1752) vyčítajú; hrjch twůg za hrbet kladess (ŽP 1788) nepovažuješ za vážny; lidem gho na ssygi klastj (CS 18. st) vykorisťovať ich; kdo dobrých pratelů srstj, klade mezj dwere prsty (SiN 1678) znepriateliť si dôverných priateľov sa nevypláca:
2. uvádzať, udávať; prikazovať: topol krzesati klade (ŽK 1473); wedle neho testamentarow kladiem pana Ssimuna a pana Krysstofa (s. l. 1564 E) ustanovujem; gey kupu kladieme do protocolon (SLIAČE 1597); termino: mezu kladu (PG 1656) obmedzujem; prísahu kladieme (K. N. MESTO 1690) prisaháme; bolehlaw w lekarstwe pro umensseny welike horkosty klade se (HL 17. st) odporúča sa; za almuzni widano wiceg než tuto se klade (ŽILINA 1707); nesprawedliwe zaloby na mne klade (BRATISLAVA 1712 E) uvaľuje; tjeto wjstupky ani wsseczky tuto nekladjeme (TURIEC 1724); sestra kladie praetensie (KRUPINA 1737); pánu klade prjsažnú poddannosť prisahá; za obecné kladem ohlasujem; testament kladiem v závete ustanovujem; o knjze súd klásti súdiť, usudzovať; assevero: gistotu kladem uisťujem; slib kladem sľubujem; žalobu kladem žalujem (KS 1763); pry mory kronykary kladu mesta prepadnute (KrP 1760); zágméno se mjsto podstatnjho gména klade (PD 18. st); toliké otázki kladú (BR 1785) pýtajú sa; na pet prstuw od wrchu klade se titul (WZ 1797)
3. pokladať, považovať: swoge lotrstwy klade za blaznostwy (BV 1652); mnozy pany sobe za težko kladu pro služebnika nemocneho genom nohu hnuty (Le 1730); za (:ne:)gistotu kladem (KS 1763)
4. (o peniazoch, účtoch) platiť, účtovať: penize kladl v rychtarze (ČACHTICE 1552); penize dolu klasti (CA 1647); kladol počet (S. ĽUPČA 1659) účtoval; platyly sme na penyaze pozyczane, kdy se kladlo Koharymu fl 30 (KRUPINA 1684); z registra (príjmov) bude ratung neb počet klasti (MB 1759);
5. orať, preorávať: try dnj orawal, try dnj kladol, try dnj na syatia pluhom odbywal (TURANY 1716); kládať, kladávať frekv: ten ribar wždicki syty do wuot kladal (ILAVA 1668); swe zbožya tam slobodne kladawal (LIPTOV 1691); matka kládala na swu podussku hlawu (RW 1702); komini, pod kterimj se oheň klada (TRENČÍN 1716); klobuk spusobne s lewu ruku na cassketnj bléch kladati (VoP 1760); požatý hrach kládáwa se na wysoké hromady (HRK 1773); k. sa
1. ukladať sa na lôžko, líhať si: na lúže gdúce, giž se kladuce, tobe se modlýme (CC 1655); decubo: lehám, kladem se, odpočjwám; na znak se kladem (KS 1763); (človek) po obede do postely se klade (SJ 18. st)
2. pokladať sa, považovať sa za niekoho /niečo: infimor: za podlého se kladem (KS 1763); ten se klade za sstasliweho (Pie 18. st)