kamenár -a m. kto obrába kameň;
kamenársky príd.: k-a dielňa;
kamenárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. kamenársky odbor
2. kamenársky závod
kamenár -ra pl. N -ri m.
kamenár -ra pl. N -ri m. ▶ kto remeselne al. umelecky obrába, opracúva, stvárňuje kameň: skúsený, zručný, chýrny k.; stavebný, umelecký k.; cech kamenárov; objednať dlažbu, náhrobný kameň u kamenára; kamenári majú dielne a predajne blízko cintorínov; Stisol mi ruku mocne ako kamenár. [P. Karvaš]; Diela, ktoré sa nám zachovali, sú dokladom umeleckej zručnosti majstrov kamenárov. [LT 1998] ▷ kamenárka -ky -rok ž.
kamenár, -a m. kto obrába kameň;
kamenársky príd.: k. majster odborník na spracúvanie kameňa; k-a práca a) p. kamenárov; b) p. pre kamenárov;
kamenárstvo, -a str.
1. obrábanie a spracúvanie kameňa;
2. kamenárska dielňa
kamenár m. 1. csl kto spracúva kameň: Hliňickí kamenári pracuvali pri stavbe skoro šetkích tunelov na Slovensku (Hliník n. Hron. NB); Náž Janko je kamenár, urobeu̯ occovi na hrop kríž a pri ňom anďela (Návojovce TOP); Kameňare śčipaľi tote kameňe (Fintice PRE) 2. kamenná nádoba, krčah, kamenica: Nalej vodi do kamenára a postav na šporheľ! (Papradno PB); Ľubila som piť sednuté mľieko hňeť s kamenára (Kšinná BÁN); kamenárik m. zdrob. expr. k 2: Kúpila som si takí malí, šikovní kamenárík (Papradno PB)
kamenár m remeselník opracúvajúci kameň: kamenarom, ktery kamene kresali na okna (TRENČÍN 1652); kamenarom od drobneg roboty (TRENČÍN 1729); lapicida: kamenjk, kamenář (PD 18. st); -sky príd: kamenarski nozik (TRENČÍN 1675); zmluwa z majstrom kamenarskim (ORLOVÉ 1729); člowek kamenarskeho remesla (Le 1730); -stvo [-í] s remeslo kamenára: lapidaria ars: kamenarstwi (PD 18. st)