kŕmny príd.
1. určený na kŕmenie; súvisiaci s kŕmením: k-e miešanky, k-a repa; k. žľab válov; k-a dávka, hodnota
2. určený na výkrm: k-a hus, k. brav
kŕmny -na -ne príd.
kŕmny -na -ne príd. 1. ▶ určený, vhodný na kŕmenie; slúžiaci ako krmivo pre hospodárske zvieratá: kŕmna kukurica, múčka, pšenica, repa, zmes; kŕmne rastliny, plodiny; kŕmne obilie; výroba kŕmnych bielkovín 2. ▶ súvisiaci s kŕmením, s vykrmovaním zvierat; používaný pri kŕmení: k. žľab; k. deň; k. plán; kŕmna dávka prežúvavcov; kŕmna hodnota sena; kŕmna technika 3. ▶ určený na výkrm, na dosiahnutie potrebnej tučnoty: k. dobytok; kŕmna hus; kŕmne ošípané
1. ktorým sa kŕmi, vhodný na kŕmenie: k. cukor, k. hmyz, k-a repa, múka, slama, k-a soľ, k-e rastliny, strukoviny;
2. používaný pri kŕmení ako zariadenie: k. žľab;
3. týkajúci sa kŕmenia: k. plán, k-a technika, k-a hodnota kukurice, k-a spotreba, k-a dávka;
4. určený na výkrm: k. brav, k. vôl, k-a hus
kŕmny príd. (krmní) 1. strsl, zsl určený na kŕmenie; súvisiaci s kŕmením: Do žerkaňia sa raz dňa prisejpava za ležičku aj krmnuo vápno (Čelovce MK); Zime sa dávajú zveri ak kŕmné krumple (Trakovice HLO); krmná komora (Kaľamenová MAR) 2. zsl určený na výkrm: krmná sviňa (Dubová MOD) F. díchá jak krmná hus (Lukáčovce HLO) - ťažko, dýchavične
kŕmny [k(a)r-] príd 1. (najmä o strave) používaný, vhodný na kŕmenie: krmné wěcy, které se gedj (WU 1750); sagina: krmná strawa; nutririum: krmny pokrm výživný; saginarium: krmné mjsto, krmnjk, chléw, stodola (KS 1763) 2. kŕmený, vykŕmený: krmnemv brawu (ŽK 1474); wepre karmny (FARKAŠOVCE 1592); réznjk (:massar:) bige krmny dobytek (OP 1685); na czelem rocze powinny mlinarga k panskeg potrebe za dwa tidne dwe husy krmne vstawity, ale husy hladne magj bity ku wikrmeny dane (PODHRADIE 1690); pol husi krmneg (ŽILINA 1718-19); venter: krmny bruch (KS 1763) vypasený