trepáč, -a m. nár. liatovec, spiežovec: Pod kopcom divo zazvonili trepáče. (Ondr.) Jednému na hrdlo priviazal veličizný trepáč. (Švant.)
trepáč m 1. živ expr kto veľa hovorí, táraj, klebetník: gambi a gazik neobrezany magu trepačowe aneb wrawusskowe, kteri ho newarugu, ale wssadeg mu slobodu dawagu (MS 1758) 2. živ kto niekoho, niečo trepe, bije: fustuarius: trepač, kygowy trepač; pygaeus: po zadku trepač (KS 1763) 3. neživ nástroj, ktorým sa trepe, varecha: (pekár) čini testo a misy ge trepáčem (:wařechu:) drewenau (OP 1685); -ka ž k 1: rabula: pomluwačka, gazykem trepačka, utrhačka (KS 1763) P. atpn Hans Trepatz (v B. Bystrici 1526)