pravota, -y, -vôt ž. hovor. trochu zastar. súdny spor: prehrať, vyhrať p-u; Mnoho je pravôt — málo je cti. (Jes.);
pravotný príd.: p-é trovy (Šolt.)
pravotný p. pravota
pravotný príd súdny, týkajúci sa súdneho sporu, pojednávania: ku prawotnemu wikonanj znowu termjn a den postnj dawam (VRÚTKY 1679); -e prísl súdnou cestou, súdne: (Jakubovi Kostnorovi) velebna vrchnost tohto mesta hrozny rozkaz z uradu richtarskeho pravotne uložila (B. ŠTIAVNICA 1670 CM) L. p. pohľadávať, vyhľadávať koho, čo súdiť sa s niekým o niečo: prinucena sem prawotne tohože pana Tomku Gyorga pohledawat a swe pratensia sudcouskim spusobem obdržet (DRAŽKOVCE 1759); (instans) takowu luku prawotne wyhledawati chtel (ZÁTURČIE 1760)