starký m.
1. expr. starý muž, starček
2. fam. manžel (obyč. v oslovení)
3. hovor. starý otec;
starká ž.
1. expr. stará žena, starenka
2. fam. manželka (obyč. v oslovení)
3. hovor. stará matka
starká -kej pl. N -ké G -kých ž.
manželka vydatá žena vo vzťahu k svojmu mužovi • žena: má dobrú manželku, ženu • hovor. pani: Ako sa má tvoja pani? • fam. moja: moja mi to povedala • hypok.: ženička • ženuška • žienka • hovor. expr. stará • fam. starká (v oslovení, najmä v rodine): moja stará, starká nie je doma • hypok.: mama • mamička • mamina • mamka • mamulienka • mamuľka • mamuška • mamušenka • mamušinka • mami (z hľadiska manžela) • hovor. svoja • fam. žieňa
starena stará žena: chodiť ako starena • expr. starká: pomôcť starkej nastúpiť do autobusa • pejor. starucha: vyschnutá starucha (Vajanský) • hovor. baba • expr. babka • hypok. babička • pejor.: babisko • babizňa • stariga • starigaňa
starká 1. hovor. otcova al. matkina matka • stará matka • hypok. stará mama: starká so starkým sedia v záhrade; stará matka so starým otcom ešte žijú • hypok.: babka • babička • baba • babenka • babinka: deti najviac počúvajú babku, babičku, babenku • subšt.: óma • ómama
2. p. starena 3. p. manželka
starká, -ej ž. expr.
1. stará žena, starena (často v oslovení): Starká Gašová plátala košeľu. (Jégé) Choďte von, starká, zavolal na ňu hnevno. (Vaj.)
2. fam. oslovenie manželky: Tak už vieš, starká, čo sa stalo? (Ráz.)
3. nár. stará matka: Popíjal môj krstný otec so mnou i starký so starkou. (Ondr.)
starký m starý muž, starček: vetulus: starky (DSL 18. st); starká ž stará žena, starenka: starká rekla ku kralowičowi: Wiznag, že mi welice zawázaní biť musíš (DS 1795)