valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;
valaškový príd.: v. tanec;
valaštička -y -čiek ž. zdrob.
Valaška -ky -šiek ž. (obyvateľka Valašska)
valaška -ky -šiek ž. (sekera; ovca)
valaška -y ž. ‹VM›
1. sekerka na dlhom porisku (používaná na Slovensku a na moravskom Valašsku)
2. poľn. ovca s veľmi hrubou a dlhou vlnou, otužilá na chov v horských oblastiach, valašská ovca;
valaškový príd.
sekera kovový nástroj s rúčkou na rúbanie, štiepanie a pod.: mäsiarska, drevorubačská sekera • topor • tešla • tešlica (tesárska sekera) • valaška (sekera s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi) • tomahavk (indiánska bojová sekera)
valaška p. sekera
Valaška p. Valašsko
valaška1, -y, -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, akú používanú valasi aj miesto palice: vybíjaná v.; bačovská v. (Pláv.); ľahká valaška s dlhým jasenovým poriskom (Chrob.);
valaštička, -y, -čiek, zried. i valašôčka, -y, -čok i valašenka, -y, -niek ž. zdrob. expr.
valaška2, -y, -šiek ž.
1. druh ovce z horských oblastí;
2. druh hrušky
Valašsko, -a str. geogr.
1. kraj vo vých. časti Moravy
2. kraj v Rumunsku;
Valach, -a, mn. č. -si m.
1. obyvateľ moravského Va. lašska;
2. obyvateľ rumunského Valašska;
Valaška, -y, -šiek ž.;
valašský2, star. i valaský2 príd.: v-á kolonizácia; v-é ovce pôvodom z Valašska; valašské súkno (Kuk.); Čachrujú s našou dôverou ako s valaskými ovcami v Lučenci (Kuk.) klamú nás.
valaška ž sekerka s dlhším poriskom, kt. používajú valasi ako zbraň: az w tom geden proty druhemu walasskamy powstaly a rubaly geden na druheho (ILAVA 1668); korytar pak in flagranti za nim (za Nemcom) pryssel a lamal se domu fatensis z walašsku (KRUPINA 1691); (Belko Šluchovi) z walasskou tu ranu udelal (PRÍBOVCE 1729); drab geden walasskou gednucz w ruku, druhykrat w chrbat uderil welmy (TURANY 1716); securicula: sekerka, walasska (KS 1763); tohože (valacha) naležite dobily ag walassku mu wzaly (BYTČA 1774)