hrnok, -nka m. kraj. hrnček: Kúpil hrnok na med. (Kuk.) Postavila hrnok na sporák. (Vans.) Niesol v hrnku zápražku na celý týždeň. (Ondr.)
harnek, harnok p. hrnok
herenk p. hrnok
hrnok m. (harnek, harnok, herenk) 1. miest. novohr, gem, sšar hrniec na varenie: Varila v novom hrnku (Lučenec); Postav vodu do hrnka! (Rochovce ROŽ); herenk (Kobeliarovo ROŽ); F prikľece varlo meso v harku (Terňa SAB) F. hlaz ako ďeraví hrnok (Rim. Píla RS) - chrapľavý; z maliho hrnka skoro vikipí (Rim. Píla RS) - o málo sa rýchle príde 2. menší hrniec: Variľi zme tag na poľi vo spáľení_hrnkoch (Liesek TRS) 3. hrnček na pitie: Vipi hrnek kávi! (Stráže n. Myj. SEN); Poščala sem súseďe pied hrnkú a dva mi s ňich rozbila (Skalica); hrnkový príd.: hrnková varecha (St. Turá NMV)
hrniec [-(i)ec] m 1. valcovitá nádoba najmä na varenie (obyč. s jedným al. dvoma uchami): try hrncze medienne (ŽILINA 1574); hrnyecz welki pre ocet (BÁNOVCE n. B. 1663); do gliedowaneho hrnce (RT 17. st); gaulus: mléčny hrnec (KS 1763) mliečnik L. nočny hrnec (LC 1707) nočník F. egyptské h-e bohatstvo, hojnosť: po egiptskjch hrncoch telesných žadosty se roztužily (WO 1670); kotel hrncowy záwjdj (že je čierny) (KrG 1704) o veľkej závisti rovnakých 2. obsah tejto nádoby: hrnecz masla (ŽILINA 1609); hrncový, hrnčený príd: nasus: hrncowe ucho (KS 1763); wezmi hrnčenu pokriewku (VK 1764); hrnčeny riad (LIPTOV 1775) hrnčiarsky; testateum fragment: strep hrncovy (LD 18. st); hrnok [-ok, -ek], hrnček [hr(i)n-; -(e)ček, -čok] dem k 1: striberni hrnczek (s. l. 1625); hrnčoky, krčziassky (ZVOLEN 1644); medeny hrnok (ŠTÍTNIK 1648); zapraw dobre hrnek (KLe 1740); grajczarowi hrincsok (KRUPINA 1747); olluta: hrnček, hrneček L. capidula: nočny hrnček nočník (KS 1763); k 2: hrnczek masla (ŽILINA 1609) P. atpn Harnok (v Topoľčanoch 1482)