drzý príd. hovor. bezočivý, hrubý, opovážlivý: nebuď d.!
drzo prísl.;
drzosť -i ž.
drzo 2. st. drzejšie prísl.
drzo 2. st. drzejšie prísl. hovor. ▶ urážlivo al. nemiestne smelým spôsobom; syn. bezočivo, hrubo, opovážlivo: d. niekomu odpovedať; d. si niekoho premeriavať; d. sa opýtať, klamať; správal sa čoraz drzejšie; Na pozdrav odpovedal zvysoka, pozeral každému drzo na obuv, či ju má poriadne očistenú. [Z. Zguriška]; Drzo stál a drzo sa díval, drzo mlčal. [K. Jarunková]; Rád provokujem a drzo robím veci naopak. [InZ 2002]
drzý príd. kniž. dovoľujúci si viac, ako je slušné, neslušný, hrubý, bezočivý: To sú akísi drzí odkundesi. (Záb.); d-á pani (Tim.); d-é muchy (Vaj.);
drzosť, -ti ž. neslušnosť, hrubosť, bezočivosť