Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

harmónia -ie ž. súlad, súhra, vyváženosť, op. disharmónia: h. tvarov, farieb; hud. súzvuk: h. tónov;

pren. zhoda, porozumenie: h. duší, v rodine je h.;

harmonický príd.: h-é pohyby, h. vývin;

harmonicky prísl.: h. sa dopĺňať; h. znieť;

harmonickosť -i ž.

harmónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.

Harmónia -ie L -ii ž. časť mesta Modra;

Harmónčan -na pl. N -nia m.;

Harmónčanka -ky -niek ž.;

harmónsky -ka -ke príd.

harmónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod.; syn. súlad, súhra; op. disharmónia: h. farieb, pohybov, tvarov; h. hudby a pohybu; úsilie o harmóniu a vyváženosť proporcií; žiť v harmónii s prírodou; vytvoriť harmóniu rozumu a viery; Melódia, zvuk fujary a prostredie vytvárajú fantastickú harmóniu. [I. Izakovič]; Vdychovali sme pokoj, harmóniu i krásu, čo sa okolo nás rozprestierala. [L. Mináčová]
2. iba sg. ▶ vzťah vyplývajúci zo vzájomného rešpektovania; stav bez sporov; syn. zhoda, súlad, porozumenie; op. disharmónia: priateľská, rodinná h.; h. duší; h. spolunažívania; narušiť harmóniu v partnerských vzťahoch; v tíme panuje h.; Veľmi dôležitá je harmónia medzi manželmi. [A. Lacková-Zora]
3. hud. ▶ súzvuková zložka hudobného prejavu tvoriaca s melódiou a rytmom jeho základné prvky; syn. súzvuk; op. disharmónia: h. tónov; melódie s nádhernou molovou harmóniou; dielo sa vyznačuje ľahkou melodikou a jasnými harmóniami
4. iba sg. hud. ▶ náuka zaoberajúca sa stavbou, spájaním, významom a použitím akordov v hudobnej skladbe: vyučovať harmóniu
5. hud. ▶ označenie súboru dychových nástrojov: dychová h.
6. iba sg. lingv. vokálna harmónia ▶ kvalitatívne prispôsobenie vokálov v sufixoch predchádzajúcim vokálom v koreni al. kmeni slovného tvaru, vyskytujúce sa v ugrofínskych, uralských a altajských jazykoch, synharmonizmus

harmónia -ie ž. ‹g›

1. súlad, vyváženosť, úmernosť, proporcionalita (op. disharmónia): h. farieb, pohybov; h. celku; pren. h. v rodine zhoda; filoz. súlad, súmernosť (napr. častí a celku)

2. súzvuková zložka hudobného prejavu tvoriaca s melódiou a rytmom jeho základné prvky: h. tónov (op. disharmónia); pren. h. zvonov

3. hud. náuka zaoberajúca sa stavbou, spájaním, významom a použitím akordov v hudobnej skladbe

4. hud. (dychová) h. súbor dychových nástrojov

5. lingv. vokalická, vokálová h. pripodobnenie samohlásky (vokálu) jednej slabiky samohláske predchádzajúcej slabiky, najmä predných a zadných samohlások, vyskytujúce sa v ugrofínskych, uralských a altajských jazykoch, synharmonizmus

harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov

2. p. zhoda 1, porozumenie 2

idyla 1. prostý, harmonický, pokojný život: večerná idyla • pohoda: rodinná pohoda • harmónia: v spoločnosti vládne harmónia • pren. selanka: doterajšie roky boli preňho selankou

2. p. selanka 1

pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti

2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaha • rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve • kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)

3. stav bez ruchu, hluku • ticho • tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho • nemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulice • mĺkvosť • poet.: mĺkvota • tíš: večerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota

p. aj ticho

4. stav bez sporov • mier • zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine • pohoda: vianočná pohoda • harmónia: žiť v harmónii

5. p. mier 1

porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie

2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší

p. aj zhoda 1

zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia

2. p. pokoj 4

harmónia, -ie ž.

1. súlad, súhra; jednotnosť, ucelenosť, vyváženosť častí nejakého celku, diela ap.: h. farieb, h. pohybov; h. medzi obsahom a formou; umelecká h.; lingv. vokalická h. vyrovnávanie farby samohlások podľa farby prvej samohlásky slova v niektorých jazykoch (napr. v ugrofínskych);

pren. zhoda, vyrovnanosť, vzájomné porozumenie: h. duší, h. názorov; je medzi nimi h.;

2. hud. súzvuk niekoľkých súčasne znejúcich tónov rozličnej výšky, akord: tonálna h.;

3. hud. náuka o akordoch;

harmonický príd.: h-é farby, h-é pohyby; h. celok, h. vývin, h-á jednota, h-á súhra, spolupráca; hud. h-á stupnica; h-é tóny alikvotné; mat. h. analýza rozčleňovanie funkcií na trigonometrické rady; h. rad nekonečný rad čísel obrátenej hodnoty; fyz. h. pohyb po istom časovom úseku opakovaný;

harmonicky prísl.: h. sa vyvíjať, h. sa dopĺňať; h. znieť;

harmonickosť i harmoničnosť, -ti ž. súlad, súhra, vyrovnanosť: h. pohybov, foriem, h. farieb

harmónia ž.
1. strsl nov. hudobný nástroj s jazýčkovými píšťalami, harmónium: Vo Vasíľove ňemaľi organa, iba harmoňiju (Babín NÁM); Mámo aj starú harmóniu vo škole (Kameňany REV)
2. vlipt, vsl ťahacia harmonika: Popili si, priniesli harmoniju, zahrali si (Važec LM); Paropci priňešľi harmoňiju, no a śpevaľi śme, tancovaľi (Sokoľ KOŠ); Paropci chodziľi hrajuci z harmoňiju (Dl. Lúka BAR)

harmónia ž lat
1. súlad, súhra; zhoda, porozumenie: kde gest wicže (!) w gednom dome hospodárow, welmi zritka mezy sebu dobru harmoniu miwagu (N. MESTO n. V. 1739); ja (krčmár) prisaham s nim (árendátorom) w dobré harmonyi a porozumenj byti (PONIKY 1793)
2. hud súzvuk dvoch al. viacerých tónov: musý se gedna s druhau (píšťalkou) náležitě srownati, sgednotiti a k gednomu neyobecněgssjmu tónu smerowati, až my potom to harmonyi nazýwame (StN 1785);
x. pren ucho slissalo tu muziku a harmoniu angelsku (MS 1758) spev anjelov
3. porovnanie: wywyssenj nasseho spasytele na ohawny krjž, a to syce podle trogakeho srownanj anebo harmonii (SP 1696)