Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zmeniť dok.

1. dať niekomu, niečomu iný vzhľad, ráz ap., urobiť iným, premeniť, preinačiť: z. názory, taktiku, vzťah, z. spôsob života; choroba ju z-la

2. nahradiť iným, vymeniť: z. povolanie, bydlisko, z. (si) meno; z. peniaze rozmeniť

● publ. z. dres prestúpiť do iného družstva, inej strany ap.

// zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz ap., stať sa iným, premeniť sa, preinačiť sa: časy sa z-li, farba vlasov sa jej z-la; úhor sa z-l na úrodnú pôdu

zmeniť -ní -nia zmeň! -nil -niac -nený -nenie dok.

zmeniť sa -ní sa -nia sa zmeň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

meniť -ní -nia meň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (na čo)) ▶ dávať niekomu al. niečomu iný vzhľad, výzor, tvar, podobu; robiť iným; robiť z niekoho, z niečoho niečo iné: m. zákony; m. zaužívané rituály; m. podmienky dohody; m. hlas robiť hlas hrubším al. tenším; m. krok zrýchľovať al. spomaľovať chôdzu; nebol dôvod m. plány; tréner musel m. zostavu; rekonštrukcia mení celkový vzhľad budovy; plamene menili drevenicu na trosky; mráz mení vodu na ľad; naša história bola často menená a prispôsobovaná politickým zámerom; Ty vôbec nepotrebuješ meniť ľudí a svet. Potrebuješ zrkadlo. [M. Hvorecký]; Meníme prírodu, ignorujeme jej zákony a sme prekvapení, keď našej hostiteľke dôjde trpezlivosť. [HN 2006]
2. (koho, čo) ▶ nahrádzať jednu vec (osobu) inou vecou (osobou), obyč. toho istého druhu: m. prácu, zamestnanie; m. si meno, pas, identitu; m. obvodného lekára; m. svoj postoj, svoje stanovisko k navrhovanej novele zákona; m. rýchlosť, smer, miesto, polohu; hráč chce m. klub; žena často mení náladu; Po krátkom dohovore menia bankovky majiteľov. [P. Pišťanek]
3. (čo (za čo/na čo)) ▶ cielene (ako súčasť pracovných úkonov, normy, zvyku a pod.) nahrádzať nejakú vec takou, ktorá je na to určená, vymieňať, striedať: m. kulisy; m. zimné pneumatiky na letné; m. drevené okná za plastové; m. fľaše v obchode vracať typizované sklené obaly výmenou za potvrdenku o ich cene, odrátateľnej zo sumy nákupu; získané body možno m. za zľavy či darčeky; každý deň si mení ponožky; Pohodlnú asfaltovú cestu meníme za kamenistý lesný terén. [Cs 2008]
4. (s kým) ▶ postupovať niekomu svoje miesto výmenou za jeho miesto (v živote, v práci a pod.): hneď by som s vami menil; nemenil by ani s kráľom; nemenil by s nikým je spokojný so svojím životom; s bratom by som veru nemenila nechcela by som byť na bratovom mieste; Rád by som s ním [známym francúzskym fyzikom] menil. Ja by som bol vo Francúzsku ešte svieži, on na Slovensku už pravdepodobne v kóme. [Š. Luby]
5. (čo (za čo/na čo)) ▶ v banke, v zmenárni získavať kúpou valutu, bankovky, mince cudzej meny, zamieňať peniaze: m. hotovosť (v dolároch) na eurá; na pošte sa koruny m. nebudú; slovenské koruny mení Národná banka Slovenska bezplatne; každá krajina pri vstupe do eurozóny menila národnú menu za euro
6. (čo (za čo)) ▶ vymieňať, premieňať peniaze istej nominálnej hodnoty na vyššiu al. nižšiu nominálnu hodnotu: m. mince na bankovky za poplatok; m. stoeurovku za päť dvadsaťeuroviek; ľudia chodili do stánku m. peniaze, aby mali mince do automatu rozmieňať; Staré platidlá menili za nové v pomere 50 : 1. [Sme 2010]
◘ fraz. meniť farby ako chameleón byť nestály; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; meniť kabát/kabáty byť nestály vo svojich názoroch, nedržať sa svojho presvedčenia, obyč. pre výhody; meniť niečo od základu/základov úplne, celkom meniť; meniť niečo za pochodu robiť zmenu niečoho súčasne s prebiehajúcou činnosťou; hovor. meniť pána (o veciach) dostávať sa z vlastníctva jedného človeka do vlastníctva iného; publ. meniť politický/stranícky dres striedať politickú činnosť al. stranícku príslušnosť, obyč. zo zištných dôvodov; meniť pravidlá [počas] hry neprípustne narúšať postup dohodnutý s partnerom al. s jedným z partnerov dohody; nič na tom nemení [ani] fakt/[ani] skutočnosť, že... je poľutovaniahodné, že napriek istým faktom, ktoré by mohli spôsobiť zmenu, sa situácia nevyvíja, nevyvinula dobre; hovor. to nič na veci nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu ◘ parem. človek mieni, Pán Boh mení človeku sa nie vždy podarí uskutočniť svoje úmysly
▷ opak. menievať -va -vajú -val: keď je veľa vody, rieka menieva koryto; dok. k 1, 2 ↗ zmeniť, k 3 ↗ vymeniť, k 4, 5 ↗ zameniť

meniť sa -ní sa -nia sa meň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (na čo, zried. v čo; ø; k čomu) ▶ nadobúdať iný vzhľad, podobu, ráz; prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene, stávať sa iným: mokrý sneh sa mení na čľapkanicu; dych sa mení na paru; globálne teploty sa z roka na rok výrazne menia; situácia sa mení každý deň; všetko sa mení k lepšiemu; v období dospievania sa chlapcom mení hlas; koníček sa postupne menil na celoživotné poslanie; Ľudia sa menia, z hrdinov sa stávajú zbabelci a zo zbabelcov hrdinovia. [J. Lenčo]; Úsvit sa mení v zmrákanie. [J. Buzássy]; Ráz krajiny sa rýchlo mení - nízke kopce, polia a všade typická indická zeleň. [RN 2009]
2. (kde) ▶ nastupovať na miesto niekoho, vymieňať si miesto, úlohu s niekým, striedať sa: ľudia pri stole sa menili; o druhej sa menia sestry na oddelení; v klube sa často menia tréneri
◘ fraz. expr. až sa mu v očiach mení má skvelý, veľkolepý zrakový zážitok; meniť sa z minúty na minútu/z hodiny na hodinu a) veľmi rýchlo sa meniť b) neprestajne sa meniť ◘ parem. časy sa menia treba sa prispôsobiť novej realite
▷ dok. k 1 ↗ zmeniť sa, k 2 ↗ vymeniť sa

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiť • otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líce • expr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive oči • poobracať • pootáčať (postupne) • pootočiť • poobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátil • zvrtnúť • skrútiť • skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniť • premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľanie • zried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svet • expr.: preinačiť • preonačiť: nik ho nepreinačí

premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniť • pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém • kniž.: prerodiť • preporodiť • obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet • kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie • zreformovať • reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis • odb. transformovať: transformovať elektrický prúd • kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz) • preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel • prečariť • prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu • kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov • hovor.: preinačiť • preonačiť • zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili • pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo • pozmeniť • obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia • popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané • zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniť • vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy • hovor.: prečarať • prečarovať • začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety • zmeniť • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku • popremieňať • pozamieňať • povymieňať (postupne, viacero vecí)

vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík

zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky

zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky • popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo • pozmeniť sa • obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok • napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil • obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré • odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane • presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul • kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila • kniž.: preporodiť sa • prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa • prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka • kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

meniť, -í, -ia nedok.

1. (čo, čo na čo i v čo) spôsobovať, aby niečo nadobudlo novú tvárnosť, novú podobu: m. poriadok, plán, m. prírodu, m. smer, rýchlosť pohybu; m. niečo do nepoznania, na nepoznanie, od základu; vojna mení kvitnúce mestá v púšte; zohrievaním m. vodu na paru; hovor. to nič na veci nemení to nezaváži;

2. (čo) nahrádzať jednu vec inou vecou, striedať, vymieňať: m. byt, m. si meno, m. kone; m. názory na niečo, m. postoj, stanovisko k niečomu; slovo mení svoj význam; m. peniaze a) v banke vymieňať, zamieňať valuty; b) rozmieňať bankovky na drobné

● hovor. m. pána prechádzať z vlastníctva jedného do vlastníctva iného; m. farby striedavo blednúť a červenať sa (od strachu, úzkosti); pejor. m. kabát, m. farbu (ako chameleón) z vypočítavosti sa prispôsobovať;

dok. k 1, 2 zmeniť, k 2 i zameniť, premeniť;

opak. menievať, -a, -ajú

|| meniť sa

1. (bezpredm. i na čo, v čo) nedok. nadobúdať novú podobu, prechádzať z jedného stavu do druhého, podliehať zmene: príroda, počasie sa mení, časy sa menia; energia pohybová sa mení na tepelnú, sympatie sa menia v nenávisť

● hovor. neos. mení sa mu pred očami má závrat;

2. striedať sa, vymieňať sa: majú sa meniť profesori (Ráz.);

3. ligotať sa, trblietať sa, hrať farbami: Zlatisté polia v slnkovom blesku sa menia. (Botto);

dok. k 1 zmeniť sa, premeniť sa, k 2 vymeniť sa

zmeniť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, výzor, charakter, ráz ap., premeniť, preinačiť: z. hlas, z. tón, z. postoj, vzťah k niečomu, z. výraz tváre, z. zmýšľanie, úmysel, z. svoje obyčaje, z. metódu práce, z. spôsob života; z. smer lopty; Človek je preto človekom, že vie aj osud zmeniť. (Bedn.) Usúdil, že chlapca ťako bude zmeniť. (Zúb.)

2. (čo) nahradiť iným, zameniť; vystriedať: z. byt, z. povolanie, z. (si) meno, z. farbu; zmeniť fonetický pravopis na etymologický (Škult.); z. peniaze rozmeniť na drobné, premeniť;

3. zried. (čo, koho na čo, kniž. i v čo) urobiť z niečoho al. niekoho niečo iné, premeniť: Každučký šuch ma vo víchor zmení a každý svit v jasnú strelu. (Botto);

nedok. zmieňať, -a, -ajú

|| zmeniť sa

1. stať sa iným, nadobudnúť iný vzhľad, iný ráz, premeniť sa, preinačiť sa: Časy sa zmenili. (Kuk.) Ľudia sa zmenia, keď prídu do Tichej doliny. (Bedn.) Ich život sa celkom zmenil. (Skal.);

2. (na čo, kniž. i v čo) stať sa niečím iným, zmeniť tvárnosť, premeniť sa: Tiché večery zmenia sa hneď na hlučné a plné vzrušenia. (Ráz.) (Stepi) na úrodné zmenili sa nivy. (Hviezd.); expr. Dom sa zmenil na peklo. (Laz.) Tvoja krása v slávu sa zmení. (Sládk.)

zmeniť dk
1. čo dať iný vzhľad, urobiť iným, premeniť niečo: ony swug slyb zmenyly a za nycz polozily (TURANY 1667); (Pavel) wssak tu wssetku prudkost zmenil, kdj hlas Bozi z nebe slissal (Káz 18. st);
x. pren (Boh) skrze moc slawy swe zmenj telo ponižene (PoP 1723-24); abj zlost swetska nezmenila dusse gegich (CS 18. st)
2. čo nahradiť iným, vymeniť niečo: tato gest techdj ma wule poslednj a poradek, kteru aby G. M. nikomu zadnjm spuosobem russiti a zmeniti nedopusstely (ŽILINA 1561); pleseg, poskoč, wsse stworenj, Buh w tele zle w dobre zmeni; činmež prawe pokani a zly žiwot zmenme, gakoš to werne slussi, tak pana čekegme (KK 1709)
F. obyčegne w polityčnych gisteg prawdy neni, když ti má dať, čo ti slibil, hnet swogu reč zmeni (GV 1755); -ovať ndk k 1: submuto: zmenugem; transmuto: zmenugem (KS 1763); demuto: zmenugem (AP 1769);
x. k 2 nad liligum krásu premenugess, nad liligum barwu ti zmenugess, ach netráp mne, ale deg znatj, cžy mne werne milugess (SNS 1786); zmeniť sa dk premeniť sa, stať sa iným: wssetko me propositum se zmenilo (Z. DEDINA 1660); w njekterych wecach ukrutny difficultas zmenitj se mohl (DUBNICA n. V. 1720); prawda sice, že natura wiceg se nezmeni, ale wssak o nachilnosťach to ge prawda neni (GV 1755); takéto jéj škamrání budúcé predhlídal, bil ništmeňéj v nádeji, že uťíchne, zmeňí sa, milovať bude (BR 1785); zmieňať sa ndk: ga Buch, prawi, a nezmienam se (MS 1758)