rastlina -y -lín ž. organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci výživu zo zeme al. z vody: poľné, záhradné, okrasné, liečivé r-y; vodné r-y; pestovanie r-n;
rastlinný príd.: r-á bunka; r-á výroba pestovanie kult. plodín; r. tuk, olej;
rastlinka -y -niek ž. zdrob.
rastlina -ny -lín ž.
rastlina živý organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci časť svojej výživy zo zeme al. z vody: poľné, okrasné rastliny • bylina (rastlina so šťavnatou mäsovitou osou): zbierať liečivé byliny • plodina (úžitková rastlina; jej plody): priemyselné plodiny; zber lesných plodín • zelinka • bylinka (obyč. mn. č.; liečivá rastlina): sušiť zelinky, bylinky • burina • zelina (neužitočná rastlina, ktorá bujným rastom dusí pestované rastliny): plieť burinu; čistiť záhradu od zeliny • drevina (viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami): ihličnaté dreviny
rastlina, -y, -lín ž. organizmus vyznačujúci sa rastom, nemajúci schopnosť pohybu z miesta a živiaci sa väčšinou anorganickými látkami: kultúrne r-y pestované a šľachtené pre osoh al. okrasu: úžitkové, okrasné, poľnohospodárske, liečivé r-y; priemyselné r-y využívané v priemysle (napr. ľan, konope, bavlna); olejnaté r-y; exotické, tropické, suchozemské, poľné r-y; popínavé r-y ktorých os sa úponkami al. tŕňmi zachytáva na oporu; skleníková r. pestovaná v skleníku, pren. i označenie slabej, ľahko zraniteľnej veci al. osoby; pestovanie, kríženie rastlín; bot. jednodomé r-y ktoré majú tyčinkové i piestikové kvety na tom istom jedinci; dvojdomé r-y ktoré majú tyčinkové kvety na jednom jedinci a piestikové na druhom;
rastlinka, -y, -niek ž. zdrob.
rastlina ž. (rośľina) csl nov. živý organizmus (obyč. s listami a kvetmi) čerpajúci výživu zo zeme al. z vody: Naša biľinárka zbierala ľiečivie rasľiňi (Králiky BB); Prírodopise tí hlavné názvi, tí méná tíh rastlín, šetko je v latínčine (Skala TRČ); No a robiľi me sebe zoz rastľinoch toti ľici a me še baviľi na koňi (Brezina TRB); rastlina (Bobrovec LM); roslina (V. Rovné BYT); rośľini (Prešov) rastlinka ž. zdrob. expr.: Akuo to tie rasľinki, chodzďe sa príme! (Dol. Lehota DK)
rošlina p. rastlina
rastlina [ra-, ro-] ž organizmus s listami, čerpajúci výživu zo zeme: majorana, bylinka usslechtyleho zloženy, wonna rastlina, lystu maleho (HL 17. st); rostlyni zemske, zemdlene slunecnu horkosti (CS 18. st); slama fizolowa welice rozmnožuge krawam mleko, ponewač fazola gest zduwagiceg a mlgečniteg wlastnosti rostlina (PR 18. st)