obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;
obličajový príd.
obličaj -ja pl. N -je m.
obličaj -ja pl. N -je m. kniž. zastaráv. ▶ predná časť ľudskej hlavy, tvár; jej výraz: pekný, láskavý o.; mal bledý, vystrašený o.; utŕžil ranu do obličaja; zamykalo jej obličajom; Plecia sa jej zachvievajú, dolu vráskavým obličajom sa kotúľajú slzy veľké ako hrachy. [K. Lászlová]; Zadržaný mal po plastickej operácii zmenený obličaj a nechal si narásť fúzy. [Sme 1995]
obličaj p. tvár 1
tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvár • kniž. obličaj: vráskavý obličaj • hovor. pejor. pofa (Rázus) • subšt. ksicht: hlúpy ksicht
2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2
obličaj, -a m. predná časť ľudskej hlavy, tvár: vážny, mladý o.; vráskavý o. (Lajč.); ustrašený o. (Ráz.);
obličajový príd.: o-é svaly
obličaj m. tvár: Celí oblišäj jé zoškra̋bala (Brusník REV)
obličaj [-aj, -ej] m 1. predná časť ľudskej hlavy, tvár: (púšťanie žilou pomáha) k wyčyščeny obličzage od posskwrny wsselyke (KLe 1740); barwa w geho obličegi negwic má belosti (GV 1755); zasmáli jsú sa všecci, ona pak v celém obličaji jak ruža zustala (BR 1785); x. pren skrze modlitbu wssečky nasse žadosti pred oblicžeg Pana Boha W. prednassame (TC 1631); Buch sám predpisugyc regulu Abrahamowy, gako ma žiwot westi, prikazuge mu, aby pred obličagem geho chodyl (PP 1734) aby sa ho nebál, aby slobodne konal; a pohnul sa on sám, y wssecko wógsko z wozama a s konjkama y ze strelci, ktery prikryli oblyčag Zemi gako kobylki (KB 1757) povrch Zeme L. oswieťt oblicžeg swug na nas a smilug se nad namy (BAg 1585) (o Bohu) vzhliadni milostivo na nás; pred o-om koho verejne: dúffani, které skrze ňeho (Ježiša) gest, dalo mu celé zdrawj toto pred oblyčagem wsseckych s wás (KB 1757); geho (notárova) powinost bude wssetke kurence pred obliczegem celeg obcy zretedlne slowite publikowat (Kur 1785); priprawil sy (Pane) pred obličagem mjm stúl naproty tym, ktery mňa zarmucugú (BlR 18. st) 2. výraz tváre: multa e facie conjici de homine possunt: mnoho může kdo s twári, obličege člowěka porozuměti (WU 1750); aby prewrátil súd muža pred oblyčagem twári Nagwyžssyho (KB 1756); ira prodita vultu: preukazal oblyčag, že se hňewá; erugata frons: weselý obličag, twárnost (KS 1763) 3. podoba, tvar: species: obliczeg (VT 1648); phases lunae: obličege Mesyce (OP 1685) jeho jednotlivé fázy; wiďel sem oblyčag ohňa bljsstjcyho se okolo (KB 1756); terrae: zémny obljčag; deus sub imagne humana: Bůh w lidskem obličagu (KS 1763) o prevtelení L. exhibere faciem parentis: obljčag otcowsky nosyti (KS 1763) o podobnosti; odnyalo bylo Sluncze twárnost swú od obličege Zeme a prypádala tmawá nocz (PeP 1769) prestalo svietiť na ňu, odvrátilo sa od nej; -ček dem k 1: vulticulus: twarečka, oblyčagček (KS 1763)