bytosť -i ž.
1. živý tvor: ľudská, rozumová b. človek; nadprirodzená, rozprávková b.
2. osobnosť (význ. 1), podstata človeka: celá jeho b. sa vzoprela; v hĺbke b-i
bytosť -ti -tí ž.
bytosť -ti -tí ž. 1. ▶ čo je samostatné živé al. považované za živé, živý tvor, stvorenie: ľudská, mysliaca, rozumová b. človek; nadprirodzená, zlá, rozprávková b.; božská b.; mimozemské bytosti; ihravé, zádrapčivé i pomstivé bytosti temnôt [E. Dzvoník] 2. ▶ osobnosť človeka, súhrn jeho duševných vlastností: celá jeho b.; v hĺbke bytosti; zasiahnuť celú b.; Huslisti a vôbec hudobníci bývajú skôr nepraktické éterické bytosti. [NP 1995]; Nebyť roztrieštenou bytosťou je výsada, nie? [J. Bodnárová] ▷ bytôstka -ky -tok ž. zdrob. expr.: drobná b.; Rozhodne to nebola taká prázdna bytôstka, ako som si pôvodne myslel. [P. Andruška]
bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvor • stvorenie • existencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencie • expr.: stvor • stvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvora • obyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry
2. p. človek 1
bytosť, -ti ž.
1. osobnosť, duševná zložka, podstata človeka: celá jeho (jej) b.; Vydýchol z hlboka, akoby z koreňa svojej bytosti. (Pláv.) Znova som skúmal svoju bytosť. (Al.)
2. živý tvor: ľudská b., živá b., nadprirodzená b.; zemská b. (Tim.); stratiť drahú bytosť (Vans.); Ešte vraj stále žijú v lesoch nečisté bytosti. (Hor.);
bytostný príd. týkajúci sa bytosti, podstaty, vnútorný: b-á potreba (Chorv.); mať b. záujem na niečom;
bytostne prísl.: b. zrásť s niečím, b. spätý s niečím; b. dôležitý; b. cudzí niekomu
bytosť ž bytnosť (osoba al. vec): gak slowama, tak z bytosťama obhagowati seba (KS 1763)