ďakovný príd. vyjadrujúci vďaku: ď. telegram, ď. úsmev
ďakovný -ná -né príd.
ďakovný -ná -né príd. ▶ vyjadrujúci vďaku: ď. list; ďakovná omša; obdariť niekoho ďakovným úsmevom; Janko Krap mal chuť kľaknúť si na kolená a modliť sa ďakovnú modlitbu. [V. Mináč]; Túžobne očakávané listy, plné povzbudzujúcich či ďakovných slov, neprichádzali. [P. Holka]; náb. ďakovné žalmy vyjadrujúce vďaku Bohovi za dobrodenia, ktoré preukázal jednotlivcovi al. celému národu
ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie • poďakovací • zried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejav • kniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, verše • kniž. votívny
ďakovný príd. vyslovujúci vďaku, ďakovací: ď. list, ď. telegram, ď. prejav
ďakovný príd. zried. vyslovujúci vďaku, ďakovací: To bola ďakouná modľiďba (Malatiná DK)