Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rezák -a m.

1. predný zub s korunkou dlátovitého tvaru: ostré r-y

2. nástroj na rezanie: záhradnícky, debnársky r.

rezák -ka pl. N -ky m.

rezák p. zub

zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),

rezák, -a m.

1. obyč. v mn. č. predné zuby človeka al. iného cicavca: horné, dolné r-y; Medzi rezákmi mal širokú medzeru. (Al.)

2. tech. druh noža používaného najmä v stolárstve: r. na preglejky

rezák¹ m.
1. csl, miest. zried. nástroj na rezanie (aj špeciálny, používaný v remeselnej výrobe): Ťem, čo mau̯ rezák, pichou̯ mu (prasaťu) do hrla krížom tak, žebe mu gágor ňeprerezau̯ (Čelovce MK); Potom sä rezákom opstrúhaľi a koj loški zaschľi, tak sä škra̋pkom viškra̋baľi (Rat. Zdychava RS); Išla sen do vinohrada, zala sen si rezág a rezala sem (Slov. Grob MOD); Rezak, to taki nuž na nohu, co śe rezaľi kički do ruvnosci (Dl. Lúka BAR); rezák (Slov. Ľupča BB, Rat. Zdychava RS, St. Turá NMV); rezak (Humenné)
2. ojed. zempl, už stroj na rezanie sečky, sečkovica: rezak (Koš. N. Ves KOŠ, Davidov VRN, Jenkovce SOB)
3. csl, miest. zried. predný zub: Kuón pri pasení trhá pašu rezáki (Vaďovce MYJ); Rezaki, to predňe zubi (Dl. Lúka BAR); rezáki (V. Straciny MK, Nitr. Hrádok NZ)
4. vykastrovaný kôň: Rezág e virezaní kón (Šurany NZ); rezák (Kaľamenová MAR, Branovo HUR)
5. sstrsl, zsl choroba močových ciest prejavujúca sa ostrou bolesťou pri močení: Moc sa natrápila, na starozď mala rezáka (Dlhá n. Or. DK); Starí zemrel ve špitáľi na rezák, ľebo ňemvohól scac (Brvnište PB); Na rezág je nejlepšéj piť celéroví čaj (Chocholná TRČ); Kón má rezáka, ke_ca nemóže viščat (Siladice HLO); rezák (Bobrovec LM)
6. vin. mušt začínajúci kvasiť, burčiak: Ked bolo uš trochu vikisnuté, to bóv rezák (Rumanová HLO); V bečici uš to rezu̯o, to takí ešče rezák to biu̯, to nebiu̯ uš mušt, ešče aňi víno (Mokrý Háj SKA)

rezák² m. kto sa zaoberá výsekom a spracovávaním mäsa, mäsiar: Ten židouskí rezák, dau̯ na mäso kóšer (Veličná DK)

rezák¹ m
1. nástroj na rezanie, orezávanie, nôž: reznik krmni dobitek na schlachtate, masnem krame, rzeznickim, mesarskim nozem, rezakem bige (KoA 17. st); ručka na rezak no 1 (DUBNICA n. V. 1720); scalprum: rezák; scalprum sutorium: ssewcowsky núž, rezak (KS 1763); (inventár) rezaky welke y male 4; rezak bednarsky 1; 2 rezaky z dluhima ručkamy (M. KAMEŇ 1774); maso osedle od kopita koni zhogiti, wyber mu tu ranu rezakem (KP 18. st)
2. (rezbárske) dláto: scalper: rezak, rezbarský nuž (DSL 18. st)
P. atpn Rezakowj (ŽILINA 1586)
3. živ rezbár, rytec: coelator: wyrywáč, rezák, který wyrywá, dlabe (WU 1750);

rezák² m, rezavka, rezanka ž med
1. choroba, bolestivé močenie, rezanie, pálenie pri močení: rezak kamene gest počatek (KoB 1666); rezawka gest kamene, pysku začatek (KoA 17. st); stranguria: rezak (NP 17. st); kmin stlučeni a sladkim winem piti, prospiwa proti palčiwe rezawce; kmin war u winye, priloz tyepli na pupek, odgima rezak y gine nedostatky (RN 17.-18. st); strangetia: rezawka, rezany od moče (ASl 1740); dysuria: rezanka, rezánj moče (WU 1750); dysuria: rezák, ťážsské močenij; stranguria: rezák, moču kapkánj a rezáni (KS 1763); stranguria: rezawka (AP 1769); zbitečne užiwana wodka spusobi rezak, zapaleni pluc a zaludka (PR 18. st)
2. choroba koní, žaba na jazyku: neyobyčegnegssj konské nemocy gsau: hluzy, zaduch, rezawka, řezák aneb žaba pod gazykem (HRK 1773)

rezanka p. rezák²