Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vychytiť dok.

1. prudko vziať, vytrhnúť, vychmatnúť: zlostne mu v-l obálku z ruky

2. zachvátiť (význ. 1), pochytiť, chytiť: v-l ho kašeľ

// vychytiť sa prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: v-l sa a začal utekať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vychytiť ‑í ‑ia dok.; vychytiť sa

vychytiť sa -tí sa -tia sa vychyť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


vychytiť -tí -tia vychyť! -til -tiac -tený -tenie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavydať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácupodobrať sa podbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po mestechytiť sa chopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problémodhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčkyzried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listomvziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľapriprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviťexpr.: schytiť sa vychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincomkniž. vstúpiť do stavu manželského vziať si zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiakahovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šlamať sobáš zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v letefraz.: dostať sa/ísť pod čepiec ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľavadať sa odísť odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávouvypraviť sa vybrať sa vystrojiť sa vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túruexpr. vytrepať sahovor.: tajsť taísť: nazbierali húb a tašli domovpobrať sa vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou dopravaexpr.: schytiť sa vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa minúť utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniazestroviť potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potrovípremrhať zmárniťexpr.: prehajdákať pregazdovať prebačovať prešustrovať roztatáriť rozfrnadiť rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúť vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúť vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť vyškrabnúť vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať vyšklbaťexpr.: vydriapať vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhať povytrhávať povytrhúvať povyšklbávať povydrapovať povydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť oslobodiť dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniť vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňať vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňať odobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovať zhabať (úradne vziať) • zoštátniť znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostať získať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať odviesť odvábiť odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijať adoptovať osvojiť prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúť zdrapiť drapnúť zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúť vymyknúť vychmatnúť vyšklbnúť vychytiťexpr.: vydrapnúť vydrapiť vykmasnúť vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytať poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhať postrhávať postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziať prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť si vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiť porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriť zacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sa dať sa vydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiť vybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť sa vychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vychytiť, -í, -ia dok.

1. (čo komu, zried. i koho) prudkým pohybom vziať, zobrať, vytrhnúť, vychmatnúť: Grušenka jej vychytila list. (Jes-á) Vychytila mi decko z ruky. (Kuk.) Lajko priskočil k Marke vychytiac ju z kola. (Tim.); pren. Dušu mi vychytí, ťažoby mám neslýchané. (Lask.)

2. (čo) vystihnúť, postrehnúť, zachytiť: Valent chcel zo slov vychytiť aspoň kúsok zmyslu. (Jil.) Najtiaž je vychytiť z Martinovho pohľadu údiv. (Gab.)

3. (koho; čo na koho) rozhlásiť, vyhlásiť, rozchýriť niečo o niekom: Vychytili ma ako znamenitého kuchára. (Kuk.) Svet ľahko vychytí i nevinného (Taj.) obviní. Vychytili na ňu, že je zaľúbená do Jana. (Tim.)

4. (koho) zachvátiť, ovládnuť, pochytiť, chytiť: Kašeľ ju vychytil. (Šolt.) Zub ťa vychytil bolieť (Tim.) začal. Marka vychytila zlosť. (Taj.);

nedok. k 1, 2 vychytávať, -a, -ajú, k 2 i vychycovať, -uje, -ujú

|| vychytiť sa expr.

1. (do čoho, kam i s neurč.) naraz začať dačo robiť, prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: Vychytil sa do tanca. (Taj.) Vychytil sa na cestu. (Ondr.) Z ničoho nič vychytí sa bežať. (Skal.)

2. zried. (komu z čoho) vymyknúť sa, vytrhnúť sa, vymaniť sa: Zrazu sa vychytil matke z rúk a rúti sa na záhumnie. (Al.)

vychytiť dk
1. čo vytrhnúť, vychmatnúť: ale on (svedok) gey ruku wichitil, on take yu bil (V. ČEPČÍN 1660); potom uderil (Palo) sklenycu na oblok, wychitil nuoss (M. KAMEŇ 1733); (p. Jesenská list) z ruku geho wichitila a skowala (T. PETER 1742); ano y pisstole wychitil tenže haiduch (RUŽOMBEROK 1760); (Marta) fertuch wichitjce s truhli, do toho sena schowala (PUKANEC 1789)
2. koho naraz, prudko schytiť niekoho; s techto geden tancuge a w prostred tancy gj w poly do powetry wichitil (SK 1697)
3. koho zachvátiť, ovládnuť niekoho: (Dorothea) zimnyica gu wichityila a esstye dnes nyebola s postyeli (KRUPINA 1722)
4. vyslobodiť: gak upadness do ruk boskich, kdož te s nich wichiti? (GŠ 1758); (bohovia) gak diwnym spúsobem wichitili te od sicilianskych (PT 1778)
5. povýšiť: Imrich knjže wychzten gest do kralowstwj nebeského (WP 1768); -ovať ndk k 1: eripere: wychytowati (PD 18. st); vychytiť sa dk
1. vytrhnúť sa: (bohyňa) w náhliwosti se wichityce z furiantki prudkostu wikrykla (PT 1778)
2. pobrať sa niekam: Telemach pokradome se wichitil k brane; mentor wichitil se do cesti (PT 1778); Bada János a Andras sami od seba wichitjce se pre pána instansa do domu geho issli (BODOVICE 1784) -ovať sa ndk k 2: geden po druhém ze swetnice gse wichituwal a žáden pri stole z Leontiem nepozustal (PeP 1771)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu