Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stud -u m. kniž.

1. hanblivosť, cudnosť: rumenec s-u, falošný s.

2. pocit zahanbenia, hanba: zmocnil sa ho s.

stud -du m.

hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno

2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu

3. p. ohanbie

stud p. hanba 2

stud, -u m.

1. pocit hanby, zahanbenia pri uvedomení si nesprávneho, zlého konania al. nejakého iného osobného nedostatku, hanba: falošný s.; červenať sa od s-u; Museli udusiť v sebe chlapský stud a poprosiť pre seba alebo pre svoju rodinu trochu jedla. (Tomašč.) Odvrátila sa, zakryjúc si tvár od žiaľu i od studu. (Kuk.)

2. cudnosť, stydlivosť: panenský s., ženský s.; V rozkroku mal z nutnej potreby a či studu vtiahnutý kus handry. (Taj.) Na tvári jej horí rumenec studu a panenskej hrdosti. (Kuk.)

stud [stud, styd] s
1. hanblivosť, cudnosť: chlypnosty tela proti nemu pohnuta, zapomenuce na stud swug wdowsky (PEZINOK 1648); verecundia: stydliwost, styd (KS 1763); strjdmost a stud mug tupili (PT 1796); nežadana suce, wessla bez wsselikeho studu mezy hodownikj a tancowala, ukazugice swu chlipnost rozličnjm spusobem (CS 18. st)
2. pocit zahanbenia, hanba: anyže take tym spuosobom nema se cžinity, yako mnozy običžeg y mawagy, že k takowym swatostiem prystupugy newažne, bez studu, bez pokany (BAg 1585); wy by ste radi nassjch panou poddanjch umorit bez wsseckeho studu a s proukazowanjm welikeho hnewu (NECPALY 1743); pokritec tagne pak žige bez studu, gakobi Buh nevidel (SS 18. st)
L. stowaryssil se y s rumánským pekného wzezrenj bjlým pohlawjm tak dalece, že zložiw wssecken stud ze sebe, y manželku zapudil (SH 1786) konal nehanebne; neco studu na obličegi mem se ukazalo (PT 1796) začervenal som sa