Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sadať sa nedok. (o tekutinách) zrážať sa (význ. 4), tuhnúť: krv sa s-á, mlieko sa s-á;

dok. sadnúť sa: s-té mlieko

sadnúť, sadnúť si -e -ú -dol dok.

1. zaujať sedaciu polohu: s. (si) za stôl, k obloku, do kresla; prosím, s-te si! s. (si) k jedlu začať jesť; s. (si) za volant zaujať miesto vodiča; hovor. ísť si niekde s. posedieť si v kaviarni ap.

2. kniž. usadiť sa niekde: s. (si) na trón; s-l (si) na otcovo miesto

3. hovor. začať prenasledovať: učiteľ si s-l na žiaka

4. nastúpiť do dopr. prostriedku: s. (si) do auta, na rýchlik

5. (o vtákoch, hmyze) zastaviť sa po skončení letu: bociany (si) s-li na lúku, mucha (si) s-la na lampu

6. iba sadnúť (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu; pokryť: na stromy s-la hmla, na dedinu s-e tma;

pren. s-l naňho smútok zachvátil ho

7. iba sadnúť klesnúť (význ. 1): kameň v rieke s-l na dno, stavba po čase s-la, zem s-la uľahla sa, usadla

8. iba sadnúť hovor. byť dobre umiestnený; hodiť sa, pristať: úder s-l na hlavu; oblek mu s-l, prezývka mu presne s-la

● s. (si) do hotového bez námahy získať výhodné postavenie; s. niekomu na lep naivne uveriť, naletieť; expr. niečo mu s-lo na nos hnevá sa (pre maličkosť); → mucha mu s-la na nos;

nedok. k 1 – 5 sadať, sadať si, k 6, 7 iba sadať

sadnúť sadne sadnú sadni! sadol sadla sadnúc sadnutý sadnutie dok.

sadnúť sa sadne sa sadnú sa sadol sa sadla sa sadnúc sa sadnutý sadnutie sa dok.

sadnúť si sadne si sadnú si sadni si! sadol si sadla si sadnúc si sadnutie si dok.

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1

pokryť 1. dať na niečo kryt, prikrývku • zakryť • prikryť: pokryť, zakryť dlážku linoleom; pokryť, prikryť stôl obrusom • zastrieť • kniž. zahaliť: tvár má zastretú, zahalenú smútočným závojom • vyložiť • povykladať • obložiť • poobkladať (poklásť povrch niečím): steny vyložili, povykladali, obložili kachličkami

2. utvoriť vrstvu na povrchu niečoho (obyč. o drobných čiastočkách niečoho) • usadiť sa • usadnúť sa (na niečom): hmla pokryla polia, usadila sa na poliach; prach sa usadol na nábytku • rozprestrieť sa (po niečom) • rozložiť sa (nad niečím): mraky sa rozprestreli po oblohe; dym sa rozložil nad mestom • sadnúť: na stromy sadla osuheľ • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): na dne sa pousádzal kameň

3. p. skryť 1 4. p. uspokojiť 3

pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúť • posadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličky • expr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravená • det.: hačnúť si • hačkať si: Pekne si hačkaj! • expr.: ľapnúť si • lofnúť si • lopnúť si • trocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zem • zasadnúť • usadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stola • prisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňu • rozložiť sa • expr.: uvelebiť sa • usalašiť sa • rozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom mieste • expr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo foteli • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • posadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatry • expr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníky • posadnúť • poposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúť • nastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta! • vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sa • usadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúť • usadiť sa • uľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahla • poklesnúť: piesok poklesol na dno • kľaknúť: hlina kľakla • prepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúť • dosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2

skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť sa • skyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skyslilo • skýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieť • zlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sa • nabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzla • seknúť sa • zraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilo • sadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)

usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

usadnúť sa 1. poklesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším • usadnúť • sadnúť: pôda (sa) po daždi usadla; zem sadla • uľahnúť (sa): sneh sa po odmäku uľahol • poklesnúť • klesnúť • kľaknúť: svah (po)klesol, kľakol • odb. nedok. sedimentovať (utvárať sediment): horniny sedimentovali; kal sedimentoval

2. p. usadiť sa 2 3. p. sadnúť sa

zraziť sa 1. v pohybe, v jazde, v boji a pod. prudko sa dotknúť, dostať sa do seba • naraziť: autá sa zrazili, autá narazili; útočníci sa zrazili, narazili (na seba) • stretnúť sa (zraziť sa v boji): demonštranti sa stretli s políciou

2. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem (obyč. pri praní) • zbehnúť sa: bavlnená sukňa sa po praní zrazila, zbehla • sprať sa: spraté nohavice • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti vôbec; nielen o tkaninách): ponožky sa mi načisto scvrkli; úspory sa nám scvrkli

3. tepelnými al. inými procesmi zmeniť konzistenciu • seknúť sa: omáčka sa zrazila, sekla • zvariť sa (zraziť sa pri varení; o mlieku) • odb. koagulovať (zraziť sa v podobe chumáčikov): krv sa rýchlo zrazí, koaguluje • skýšiť sa • skysnúť (kvasením zmeniť chuť a obyč. aj konzistenciu; o mlieku): polovicu mlieka dal skýšiť, skysnúť • sadnúť sa (nadobudnúť tuhšiu konzistenciu): krv sa sadla; mlieko sa do rána sadne • skvapalniť sa • skvapalnieť • skondenzovať sa (zmeniť sa na kvapalinu; o pare)

sadať sa, -á, -ajú nedok. (o niektorých tekutinách) zrážať sa, tuhnúť: mlieko sa sadá, krv sa sadá; huspenina, rôsol sa sadá;

dok. sadnúť sa

sadať (si) [nár. i sedať (si)], -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i kam) zaujímať sediacu polohu, chystať sa sedieť, sadnúť: s. (si) na stoličku, na zem, za stôl, do lavice; Deti sadajú na trávnik. (Fr. Kráľ) Prosím, sadať za stôl! (Švant.) volanie k jedlu; s. (si) k niečomu (napr. k učeniu) začínať niečo robiť; U Jonášov sadali k obedu (Laz.) začínali obedovať. [Žena] sadá k dojeniu. (Tim.) Sadám si k šoférovi. (Tat.) Gazdiná si sadá proti nemu na kus reči. (Tat.) Jej úzka topánočka blysla sa spod šiat pri sadaní. (Vaj.); pren. hovor. slnko sadá zapadá;

2. obyč. sadať (na čo, do čoho i bezpredm.) nasadať, vysadať na nejaký dopravný prostriedok: s. ná voz, na koňa, na vlak, na auto, do vlaku, do auta, do sedla; Sadali sme do kočov. (Taj.)

● s. na vysokého koňa robiť niečo, na čo sily, prostriedky nestačia;

3. obyč. sadať (kam i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spúšťať sa na niečo pri lete, usádzať sa niekde: Sadal ti na nos sršeň. (Švant.) Komáry dievkam na nosy sadajú. (J. Kráľ) [Vrabčiak] sadá na ploty. (Jaš.)

● s. niekomu na lep nechávať sa niekým klamať; vrana k vrane sadá (porek.) rovnakí ľudia sa vyhľadávajú, držia spolu;

4. len nezvratné sadať (na čo, kam i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) pomaly klesať dolu a usadzovať sa na povrchu niečoh, pokrývať niečo: prach sadá na nábytok; Perie sadalo na perinu. (Tomašč.) Dym, prach, zvyšky uhlia sadajú na pôdu. (Vans.) Pot úzkosti mu sadá na spánky (Al.) vyráža. Na stromy sadá hmla. (Pláv.); pren. Na Ráztoky sadal jarný večer (Urb.) zvečerievalo sa. Beznádejnosť sadala na naše srdcia (Hruš.) zmocňovala sa nás. Mrákavy sadajú na jeho dušu (Al.) zmocňuje sa ho smútok. Na líce mu sadali zreteľné znaky slaboty (Hor.) objavovali sa. Do očí prosebníkov sadali ohníky nádeje (Urb.) v očiach sa im objavovala nádej. Na tvár mu sadá priateľský úsmev (Fr. Kráľ) začína sa usmievať.

5. len sadať (na čo i bezpredm.) klesať na dno (o látkach ťažších ako voda): hlina, piesok sadá na dno (vo vode) klesá, usadzuje sa na dne;

6. len sadať klesať, prepadávať sa: Mäkká pôda sadala nižšie a nižšie. (Sev.);

dok. sadnúť (si)

sadnúť sa, -ne, -nú, -dol (dok.) (o niektorých tekutinách) zraziť sa, stuhnúť: krv sa sadla, mlieko sa sadlo; huspenina sa sadla, rôsol sa sadol;

nedok. sadať sa

sadnúť (si), -ne, -nú, -dol dok.

1. (bezpredm. i kam) zaujať sediacu polohu, posadiť sa: s. (si) na stoličku, na lavicu, za stôl, do lavice, do fotela; s. (si) niekomu na kolená, do lona; s. si na svoje miesto; Sadne si zvedavo na posteli. (Heč.) Po obede sadli pod smrek. (Kuk.) [Jaroš] sadol k stolíku. (Vaj.) K jej (matkiným) nohám nesadnem. (Rúf.); s. si k stolu, k obedu, k večeri, k jedlu začať jesť; Keď si už sadol k mise, bolo mu málo za desiatich (Tomašč.) keď sa pustil do jedenia; s. si k niečomu (napr. k práci, k stroju, k učeniu) začať niečo robiť, pustiť sa do práce: Stará mať si sadla k svojej robote. (Janč.) Sadla som si ku knihe (Bedn.) začala som čítať. Jedného dňa si sadol a označil istý druh literatúry ako „písačky“ (A. Mat.) dal sa do práce. Sadol si za volant (Min.) zaujal miesto šoféra. Páni sadli ku kartám (Vaj.) začali hrať. Žofka si sadla k matke. (Jégé) Sadol si proti nemu [agentovi] na lavičku. (Vám.) Sadni si u nás. (Kuk.) Starší nedajú im [hudcom] sadnúť a rozkážu húsť (Taj.) nedovolia im odpočívať; hovor. s. si niekam, ísť si niekam s. posedieť si, obyč. v kaviarni ap.: Za ten čas si môže sadnúť niekde na pivo. (Laz.); pren.: Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre (Chal.) panuje krivda; hovor. Slniečko sadlo za hory (Tat.) zapadlo.

● Kto na dve stoličky sadá, obyčajne na zem sadne (prísl.) vypočítavosť sa nemusí vyplatiť.

2. usadiť sa niekde: (Arizátori) si mohli sadnúť na židovské majetky (Jaš.) zmocniť sa ich; s. si do hotového prísť bez práce k dobrému postaveniu; Sadne do najkrajšieho sedenia v obci. (Kuk.) Sadol na cudzie (Tim.) zmocnil sa cudzieho majetku. Ledva sadol do fary ... (Tim.) dostal faru. Bol som zaľúbený. Dcéra advokáta sadla mi do srdca (Kuk.) zaujala moje srdce.

3. hovor. (na koho) začať prenasledovať, trápiť niekoho: [Profesor] si na mňa sadol a strpčoval život. (Jégé)

4. obyč. sadnúť (na čo, do čoho) nasadnúť na nejaký dopravný prostriedok, nastúpiť, vysadnúť: s. na voz, do koča, na vlak, do vlaku, do auta, na loď; Sadol na železnicu (Škult.) odcestoval. Sadli sme do kupé na splitskej železničnej stanici. (Kuk.); s. na koňa

● s. do sedla získať prevahu nad niekým: Ako sadnúť do sedla a nedať sa. (Bod.) Vie viesť šerm rozhovoru, pri ktorom ide o to, kto komu sadne na kobylku (A. Mat.) kto získa prevahu, vyhrá nad niekým.

5. obyč. sadnúť (na čo i bezpredm.) (o hmyze al. o vtákoch) spustiť sa na niečo pri lete, usadiť sa niekde: Na plešinu mu (náčelníkovi) sadla mucha. (Krno) Človek nevie, kde sadnú roje. (Tim.) Vrabčiak sadol na peň. (Šteinh.)

● hovor. s. niekomu na lep nechať sa niekým oklamať, prekabátiť, naletieť niekomu; niečo mu sadlo na nos hnevá sa, urazil sa pre niečo: Chodia [nafúkaní] ako sud, keď im niečo na nos sadne. (Kuk.) Pýcha jej sadla na nos (Skal.) spyšnela.

6. len nezvratné sadnúť (na čo i bezpredm.) (o drobných čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu niečoho, pokryť niečo: Na konáre sadla osuheľ. (Fig.) Na hory sadnú daždivé mračná. (Ráz.); rosa sadla na trávu; Tiene (oblakov) sadli na Jablonovo. (Vaj.) Spara sadla na ňu [Julku] v nevetranej komore. (Laz.); pren.: Večer tichý sadol na svet (Hviezd.) zvečerilo sa. Na chalupu sadla noc (Jaš.) nastala noc. Sen mu nechce sadnúť na oči (Kuk.) nemôže zaspať. Na dušu jej sadol mrak (Jaš.) zosmutnela. Strach jej sadol na tvár (Hor.) bolo jej vidno strach na tvári. Do očú Černovského sadol vzdor (Urb.) oči nadobudli výraz vzdoru. Trpký úsmev sadol mu na pery. (Vaj.) Tajomný cit sadne na srdce človeka (Kal.) zmocní sa ho. Umienil si, že skape hladom. Ale na piaty deň mu to sadlo na mozog (Jaš.) pomiatol sa od hladu.

7. (na čo i bezpredm.) klesnúť na dno (o látkach ťažších ako voda), usadiť sa na dne: Chrobáky vyplávajú na povrch, kamienky sadnú na spodok. (Záb.); loď sadla na dno narazila na plytčinu;

8. klesnúť, znížiť sa: sadnutie klenbovej konštrukcie; zem, pôda sadla klesla, prepadla sa nižšie; (Nakysnuté cesto) sa nesmie miešať, aby nesadlo (Vans.) nekleslo.

9. hovor. (komu i bezpredm.) byť dobre umiestený; hodiť sa, pristať: Úder nesadol (Jaš.) nezasiahol, nedoľahol. Vybral si ten (frak), ktorý mu sadol najlepšie. (Zgur.); nadávka, prezývka, prívlastok niekomu sadne;

nedok. k 1-8 sadať (si)

sadať, sadať sa p. sadnúť

sadnúť [sa-, se-] dk
1. zaujať sedaciu polohu: gestliže by za stul sedly, magyce netčo počinati, a rekl by, pomlčte, gestliže by nektery mlčeti nechtel, ma dwa penize dat (CA 1530); negprwe prysslo Opatowanow čztrnast, ktery sedly pred pecz na lawycze oswe a tam pyly wyno (NITRA 1654); ona treba si len na kameny sadnye, gesti, pity budye maty (KRUPINA 1722); čitam w lamentaciach Jeremiasse proroka, že pozoruice na skazu mesta, sednul sebe a takto lamentowal (SJ 18. st);
x. pren když sedne Syn čloweka na stolicy welebnosti (SK 1697) keď bude zvelebený
L. s. dolu sadnúť si: prissla gedenkrat Kozjarka k fatensowy na geho hospodu a sadla dolu (KRUPINA 1716); sedna dolu predloženu žalud a z biljn korénky užjwáme mlčliwe a wodu k tomu pigeme (VP 1764); tenkrát techdi na tráve dolu sednúc a abi i oni sedli žádajíc, (Hadixa) počnula (hovoriť) (BR 1785); s. na kráľovskú stolicu stať sa kráľom: Svatoboh bil sednúl na královskú stolicu, ale ňemel dlho nad čím panuvati (BR 1785)
2. na čo, do čoho začať v niečom hospodáriť, obsadiť pôdu, dvor, dom, stať sa sedliakom; usadiť sa niekde: gestly by bratr mog Martin chtiel na gruntth mog sednutj (ŽILINA 1569); sedliakowi, kteri na sedliactwo sadol, w nowe sem dal cub 5 (ZVOLEN 1653); pak Joannes Kanya toho času treffil se w poctiwem mestečku, sadol do neho, do toho prjbytku a w něm twrdé roky zbjwal (HYBE 1701); od ottza k nám, na sem sztúpil, peklo polamál, potupel, podnyán zas do ottza svojho sednól do tróna boszkoho (HPS 1752)
3. vysadnúť (obyč. na koňa): druhy sedol na konye a hnal woz (TRENČÍN 1569); buducz Andras Mihalicž oslobodzeny, sednuwssi na sweho konia, wen z města wigel (SKALICA 1675); y sedna na kona (pan), pospichal k niemu y nalezna ho na teg hory, lal mu (KT 1753); ak my dass sadnut na kona, podem, ale pessi ne (PUKANEC 18. st)
4. nasadnúť, nastúpiť do dopravného prostriedku: prorok Yonass sadnul si do hayowa a po mori se wgezol a plawil (MS 1758); inscendere currum: na wúz sednúti (KS 1763); sednúc do loďi z mnohonásobním krámem bili sa pohnúli (BR 1785)
5. (o vtákoch, hmyze) zosadnúť po skončení letu: (kačička) horce zaplakala, sedla na vodičku (PV 18. st); aby rog neuletel a neussel: odlom gednu halusku z drewa, zamoč gu do wodi a prskag medzi ne (včely) a neuleti, ale sadne a bude seded (PR 18. st) (o roji včiel) usadí sa
F. hned se hnewa, sotwa mu mucha na nos sedla (SiN 1678) pre najmenšiu príčinu
6. (o slnku) zapadnúť: prw než slunce sedne, odkwetne tež snadne, zhine tak žiwot marnj (BV 1652)
7. na koho (o vojsku) zaujať územie s obyvateľstvom: kdy Nemci pred svatym Michalem dolu vidiekom išli, teda na nas byla cela kompania sadla, takže sme utrovili všeckeho utrovu fl 50 (N. VES n. Ž. 1690 LP)
8. (o malých čiastočkách hmoty) usadiť sa na povrchu: potom zašpuntuj sud dobre, aby ten dim na sud sedol (VK 1764); krapcicka masti nech ti na drahe rucho twe wkapne, hned može sa wičistiti, ale gestliže sa zanecha, zanedbam ass na to prach sadne, prweg w ssate dieru urobiss, nežli tu posskwrnu wicistiss (MK 18. st); sadať ndk k 1:
F. (matka) v starssieho syna Laczlawa budye k hotowyemu stolu sedaty (MARCELOVÁ 1621) bude u neho na strave, bude ju živiť; pakly nekde pugdess na swadbu neb hostinu, nesedeg na prednim miste, abis nezustal z hanbu (BV 1652); wrana rada pri wrane seda (SiN 1678) rovnakí sa zhodnú; s cuzú ženu naskrze nesedag, any owssem neprisedag k ny (KB 1757) nestýkaj sa s ňou; k 3: sedag dolu s konie (TRENČÍN 1592) zosadaj; sedame na ty welbludi a skrze ty pustini dossly sme k leženy táboru rimského (VP 1764); cerni pegkowaty (kôň) netrpeliwy nan sedati, ale twerdi (je) w chucy a w behu (RG 18. st); k 4: on na koč sedati mel (RPo 1790); k 5: oči geho gako holuby nad potokami sedagú wedle prúdúw nagplňegssych (KB 1757); když prsseti ma, predpowidagi, když ribnikarky wisoko letagi a na suche mista sedagi (Kal 18. st); muchi a komari nebudu sedat, gestli warenow wodow ruti ge pokropiš (PR 18. st); sadať sa [se-] ndk usadzovať sa, klesať: kamffor w nadobach k tomu priprawenych ohnem lehkim zhuru wstupuge a seda se w bielosty swetle (HL 17. st)