Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

predpokladať nedok.

1. očakávať, že niečo nastane, domnievať sa, nazdávať sa: p-li sme naše víťazstvo; p-m, že čoskoro začneme

2. mať niečo ako základ, podmienku: štúdium p-á vytrvalosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
predpokladať ‑á ‑ajú nedok.

predpokladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.

-dať/219218 3.08: verbá inf. nedok. 63774 hľadať/16750 predpokladať/4918 ovládať/3921 žiadať/3828 pokladať/3402 zdať/3232 zabúdať/2176 odpovedať/1716 badať/1531 dať/1530 predvídať/1509 zodpovedať/1080 padať/1020 (100/17161)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť predvídať predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchať vetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieť predcítiť: predcítiť niečo zléčakať očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienku byť v domnienke žiť v domnienke mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieť myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovať uzatvárať uzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítať rátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladať tušiť domýšľať si domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať si šípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľať rozmýšľať zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovať rozhutovať prehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbať filozofovať rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zreteli mať na pamäti pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriť zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieť chápať mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladať počítať rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniť mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovať zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať sa mať domnienku byť v domnienke nazdať sa nazdávať sa predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa domnievať sa mať domnienku byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítať rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si) predpokladať usudzovať predvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiť domýšľať si domýšľať saexpr.: hútať si šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zreteli brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si) mieniť veriť dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sa domnievať sa predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovať zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladať považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovať klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

5. požadovať istú sumu • rátať účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


predpokladať 1. mať niečo ako predpoklad, podmienku • byť predpokladom byť podmienkou: úspech predpokladá tvrdú prácu; predpokladom, podmienkou úspechu je tvrdá prácapodmieňovať: slobodu podmieňuje demokracia, sloboda predpokladá demokraciu

2. p. domnievať sa, predvídať, predpovedať 1


predvídať mať predstavu o budúcnosti, o tom, čo sa stane: predvídať dobrý koniec akcietušiť cítiť (na základe predtuchy, pocitov): tuší, cíti, že dom bude prázdnyzastar.: predvidieť predcítiťexpr.: šípiť vetriť ňuchať: šípil, vetril v mužovi nepriateľaprognózovať (vedecky predvídať): prognózovanie hospodárskeho vývinupredpokladať čakať očakávať (myslieť si, že sa niečo konkrétne stane): mohol predpokladať, čakať, že sa veci vyvinú taktoanticipovať: vedec anticipuje vývin


tušiť mať predstavu o niečom na základe pocitov, predtuchy a pod., a nie na základe nezvratných faktov a racionálneho uvažovania • predvídať cítiť: tušili, predvídali, cítili blízke nebezpečenstvozastar.: predvidieť predcítiťexpr.: šípiť vetriť ňuchať: šípil, vetril, že niečo nie je v poriadku; ňuchal, že sa situácia obrátizastar. trúfať: trúfal, že za tým čosi nesedíhádať dohadovať sa domýšľať sa (intuitívne zisťovať): mohol iba hádať, dohadovať sa, ako sa to skončí; domýšľal sa, že všetko je ináčpredpokladať čakať očakávať (domnievať sa, že sa niečo stane): dalo sa predpokladať, čakať, že nebude dlho žiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

predpokladať, -á, -ajú nedok. (čo)

1. s istotou očakávať, že niečo je al. nastane, domnievať sa: Predpokladajú, že každý vie čítať a písať. (Kuk.) Ako to môžem predpokladať? (Jes.); predpokladaný úspech;

2. mať niečo ako predpoklad, podmienku: Demokratizmus v odboroch predpokladá vedomie, že voči masám je potrebné používať metódy presvedčovania. (Jes-á)

predpokladať ndk komu o čom predkladať, predostierať niekomu niečo: cirkew katolicka o samich plačoch, o samich zarmutkoch, o samich prikrostach nam oznamowala, predpokladala a nas napominala (MS 1758)

Zvukové nahrávky niektorých slov

predpokladať: →speex →vorbis
ale predpokladám, že ste mais je pense que vous avez
ale sa to predpokladá mais on le suppose
dalo predpokladať, že telo supposer que le corps
juh, ako sme predpokladali sud que nous le supposions
môžete predpokladať, že sa pouvez supposer qu'il s'
opovážila som sa predpokladať j'avais osé supposer
predpokladať, že náš človek croire que notre homme
predvčerom, musela som predpokladať avant-hier, je devais supposer
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu