neprajný príd. nežičlivý (význ. 1, 2): n-í ľudia; n. postoj; n-é okolnosti;
neprajne prísl.;
neprajnosť -i ž.
neprajne prísl.
neprajne prísl. 1. ▶ neprejavujúc žičlivosť, prajnosť vo vzťahu k niekomu; s neprajným, nežičlivým postojom k niekomu, k niečomu; syn. neprajnícky2, nežičlivo; op. prajne: vyjadriť sa o niekom, charakterizovať niekoho veľmi n.; kritika voči jeho novému románu vyznela n. 2. trochu expr. ▶ pôsobiac nepriaznivo, negatívne; syn. nedobre; op. prajne: počasie n. zasiahlo do programu festivalu; Osud sa k nemu správal vrtošivo, striedavo priaznivo aj neprajne. [J. Lenčo]
neprajný príd.
1. druhému nežičiaci, závistlivý, nežičlivý: n. človek; n. svet; n. pohľad, n-é oko;
2. nepriaznivý: n-é pomery, n-é okolnosti;
neprajnosť, -ti ž. nežičlivosť, závisť